Janko Jesenský – (1874 – 1945) – Rodák z Turca, Jesenského otec bol organizátorom Memorandového zhromaždenia, advokát, úradník. Próza: 1. svetoznámy román Demokrati, 2. Malomestské rozprávky. 1919 vznikla Univerzita Komenského. Advokátska prax v Liptovskom Mikuláši. Bánovce na d Bebravou pôsobil ako úradník- napísal mnoho noviel (Pani Ráfiková). Bol županom (prednosta), viceprezidentom krajinského úradu v Blave – čerpal námety a hlavne pre román Demokrati. Pochovaný v Martinskom národnom cintoríne. Bol 1. predseda spolku Slovenských spisovateľov. Básnik, prozaik, publicista, prekladateľ, horlí za národ. Jeho literárne dielo vznikalo v 2 rozdielnych spoločenských i literárnych obdobiach: v predprevratovom (do r. 1914) a v poprevratovom (po r. 1918)
Poézia – predprevratové obdobie: Verše – zbierka (1905), debut – prvé dielo. Básne rozvíjajú jediný motív, motív lásky. Časti: 1. Piesne – na vystihnutie svojich pocitov mení formy a štylistické prostriedky: od paródie cez iróniu. 2. Verše sentimentálne, 3. Bez nadpisu – zhrnutá básnikova filozofia citu. Zaradil sem aj básne s národným motívom. Jesenského záujem o veci vrcholí v zbierke Verše výzvou na prilnutie k zemi, k realite, k povinnosti aktívne sa zúčastniť na riešení národných vecí. V Slovenských pohľadoch uverejnili jedinú rozsiahlu epickolyrickú skladbu Jesenského Náš hrdina, ktorú zaradil do zbierky Verše II.
Po búrkach – 3. básnická zbierka. Poézia aktuálneho spoločenského politického významu. Poprevratové obdobie – politická poézia: Proti všem, Na zlobu dňa I(z Veršov II), Na zlobu dňa II, Zo zajatia – (1918, z Veršov) - príčinná tvorba - zakázaná, Čierne dni, reflexie 1947, Jesenný kvet – 1948.
Preložil poému Alexandra Bloka Dvanásti, pripravil Výber z Jesenina a Výber z poézie A. S. Puškina. Fujaru ja lacnú mám … - z básnickej zbierky Verše, prvú báseň venuje láske, vyznáva, čo cíti, symboly lásky: srdce, líca, ústa, oči, ruky, náruč, motív lásky, láska je hlboký cit, s ktorým sa nežartuje. Slovenčine – Zo zajatia, báseň, slovenčinu volá bielou otrokyňou, ktorá ho doma čaká. Má možnosť ísť viacerými cestami, ale len jedna ho láka, a to cesta domov – krajina otrokov – koniec monarchie, maďarizácia, krajina vlkolaká – žiadne práva. Pevné rozhodnutie vrátiť sa domov a za cenu vlastného života. Pozdrav – báseň zo zbierky Verše, znovu túžba po domove, domov je však veľmi ďaleko. Nepoviem – báseň zo zbierky Verše, motív lásky, motto lásky: „Ty si prvá, čo si moju dušu správne pochopila“ – pochopiť jeden druhého a nezradiť. Láska si nestavia podmienky.