„Čižmár jer na to, aby čižmy šil a pucér, aby ich pucoval.“- odpísala Škultétymu. Veľmi veľa čítala, dobrá štylistka, samorast v slovenskej literatúre. V rodine mali časopis Halúzka. Názov Timrava si dala podľa studničky v Polichní. Po smrti otca sa presťahovala do Ábelovej. 1945 – až do smrti žila v Lúčenci – pochovaná. Písala v slovenskej dedine, žene – jej postavenie, vedela vynikajúco opísať (ukázať dedinu), výborná psychologička (Anča v Ťapákovcoch). Žena je v jej poviedkach „rohožou, o ktorú si každý muž utrie nohy.“ – ostala slobodná, opisuje dedinský ľud, žena a vydaj, dedinská inteligencia. V poviedkach Ťapákovci pranieruje zaostalosť a zápecníctvo. Poviedka z prostredia slovenskej dediny. Konflikt poviedky stojí na protikladnom vzťahu medzi Iľou – kráľovnou, usilujúcou sa zmeniť zaostalý život ťapákovskej rodiny (v 1 dome ich je 16, sú nezhovorčivý, nezaujíma ich nič, držia sa tradície svojich dedov) a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej neoblomného muža Paľa. Tento konflikt dopĺňa životná tragédia Anče – zmije, ktorej charakter je rozporný: vnútri citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a zlou. Vášnivo túži po láske a po vlastnej rodine, ale zmrzačenej jej zostáva len túžba. Téma: zaostalosť slovenskej dediny v nedávnej minulosti. Žáner: Poviedka z dedinského prostredia. Názov: rodina, ktorá nemení svoje tradície – patriarchálna, celý deň sedávali v dome, pracovali iba muži, nechalo sa im odpovedať. Iľa povedala: „vo vašich žilách neprúdi krv, ale cmar“, nevetrá sa, neupratuje, neutiera stôl, fyzicky a psychicky lenivý, oťapený. Charakteristika postáv: Iľa – kráľovná, Anča – zmija, Paľo – žartovník. Iľa – kráľovná – je ženou Paľa, cieľavedomá, neústupčivá (vidno to aj v tom, keď Paľovi povie o odchode alebo postavia dom, Iľa odchádza do služby k rechtorke). Po smrti matky Ťapákovcov vedie domácnosť a rozkazuje. Toto sa nepáči Paľovej sestre Anči a spolu sa hnevajú. Nakoniec víťazí a spolu s Paľom sa presťahujú do postaveného domu. Sú bezdetní. Anča – zmija – patrí k najtragickejším postavám. Nemôže milovať ani pomyslieť na lásku, a predsa jej jedinou prácou je vyšívanie pre nevesty. Je 30-ročná dievka, beznohá, poskakovala na kolenách a dlaniach. Oneskorený chodec ju omylom môže považovať za psa. Jej charakter je rozporný. Deformovaný vzťah rodičov a detí, muža a ženy v povojnovej dedine zobrazila Timrava v poviedke Skon Paľa Ročku. Chudobný Paľo sa ožení so Zuzou, hoci jej bohatí rodičia ho odmietli.