Iľa bežala domov.
Ondro: Kde si bola? Žena, daj si pozor, dolámem ti hnáty, krv potečie.
Iľa: Na fare. A povedali mi pán farár, že to nik z nás nevie, kto a kedy umrie skôr. Aby neprepisovala na druhého.
Ondro: Deti, kde ste? Doniesol som plné rukávy jabĺk, hrušiek, broskýň,...Tebe zdychavičná nedám nič!
Bežanka: A kde si to vzal, Ondro?
Ondro: Na majeri v grófskej záhrade, aj strážia. Ale sme sa my nebáli, s jedným dvaja ľahko si poradia...ešte sme mu aj flintu vzali! To je ani krádež nie, čo len flinta a tam ich majú dosť.
Bežanka: A načože ti bude?
Ondro: Budem poľovať. Hádam zajace aj pre nás pánboh stvoril, či len pre pánov?
Iľa: Kto má pas na poľovačku-tomu!
Ondro: Ešte aj ty, zdychavičný kôň, hneď ti kosti dolámem, žena potečie čiasi krv.
Bežanka: Jaj, Ondrík nebi ju. A ty choď, choď preč kým sa upokojí!
Ondro: Pusťte ma! Nech ju dobijem, nech ju zabijem. Zastrelím ju tou flintou-ju prvú! Načo ste mi ju na krk vtisli?

Zima nastáva, ženy začínajú priasť, teraz tiež sedia všetky štyri doma pri prasliciach. Chlapi šli na kapustu do mesta- je trh. Hodiny bijú deviatu, mali by už aj doma byť. Iľa mlčí. Kúdeľu má ako batoh veľkú uviazanú na praslici- pradie klky. Svokruša nedopraje jej iného lepšieho priasť, len to. Dobré všeko ona pradie sama. I šklbe zubami tie klky, vyhrýzajúc klče i lyká a plače pri tom ticho, vše utrúc slzu. Bežanka jej vynadá, vraj lepšia nebude pokiaľ Iľa pole prepísať na Ondra nedá. V dolných susedov je izba plná ľudí. Lavice sú obsadené dookola ženami a dievčatami, ba i niekoľko mládencov prišlo. Je veselo. Jeden hrá na píšťalke, sprevádzajú spev. Iľa zastane vo dverách a nevie či vkročiť, či nie. To je Jano Mravencovie, ktorému ona stala sa nevernou. Pozvú ju ďalej, vypytujú sa na Ondra a pradú ďalej. Tu zaznel hrkot vozov z cesty, parganie bičov a krik ľudí- tržníkov vracajúcich sa z mesta. Všetci idú pomôcť skladať vrecia s kapustou. Vstane aj Iľa, hoci ju neťahá nič k mužovi. Jano Mravencovie, vidiac že ide aj Iľa skočil a poberá sa za ňou.

Jano: Iľa! Ja to nestrpím, ja to tak nenechám..ty musíš mojou byť!
V tom sa ozvalo desné skríknutie zo dvora. Ľudia ostali ako skamenelí.
Ženy: Iľu Štopľovie von, Iľu!
Iľa: Ľudia boží, čože je?
Ženy: Kde mu je mama, kde mu je mama? Choďte k nej- Ondro je zabitý!
Iľa ostala ako soľný stĺp, ani hnúť sa nemôže.
Ženy: Z voza spadol- inak nie je! Či možno takému chlapovi z voza sa zabiť?
Bežanka: Ondro! Ondro!
Ondro: No vidíte, veď mi je nič.
Bežanka: Nechajte mi ho, netrápte mi ho- umrel mi! Či by som bola poverila ráno, že ťa viac živého nevidím, že ťa už mať nebudem, že už viac nepozrieš na mňa, dieťa moje!
Ženy: Z voza spadnúť a zabiť sa.
Kata: Horký z voza! Opili sa so Škrabákom a šli na majer kradnúť kŕmniky, aby vraj mali mäsa do kapusty. Dochytili ich a dobili železnými koly.
Ženy: Iľa ani plakať nemôže. Už si oslobodená. Bože, ale tá tetka, tá čo si počnú! No veď ich skoro uloží žiaľ k Ondrovi! Mali ho lepšie skazovať! Teraz musia pristať na to, čo im nadelila božia ruka!