Flaubert(flóbert) – sústredil sa na psychický krízu človeka
Pani Bovaryová – vrchol nielen jeho románovej tvorby, ale aj vzor realistického románu, vyvolal veľký škandál
Citová výchova – román, strieda sa súčasnosť a minulosť, nenaplnená láska
Pokušenie sv. Antona – román

Guy de Maupassant – významný svetový novelista a románopisec
Miláčik – preslávil sa ním, zobrazuje mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu dostať sa z biedneho prostredia do vládnucích kruhov
Mont–Oriol – román, zosmiešňuje honbu za majetkom
Gulôčka, Muška, Piere a Jean – novely

Emile Zola – predstaviteľ naturalizmu (zobrazoval človeka ako súčasť prírody, výsledok pôsobenia dedičnosti alebo prostredia)
Nana – román, prostitúcia
Ľudská beštia – román
Brucho Paríža, Zabiják, Germinal – romány

Alexander Dumas ml. – Dáma s kameliami – román, mladá dáma zomiera na suchoty (turbekulózy)

Honoré de Balzac – zakladateľ kritickorealistického, moderného románu vo francúzskej literatúre
Ľudská komédia – cyklus obsahuje vyše 90 románov a poviedok, ktoré zobrazujú fr. spoločnosť 19. storočia. Cyklus rozdelil na: Štúdie mravov – osvetľujú sociálne účinky, Filozofické štúdie – vykresľujú príčiny spoločenských síl, Analytické štúdie – vysvetľuje princípy všetkého diania vo svete. V Ľudskej komédií vystupuje množstvo postáv, mnohé z nich vo viacerých románoch, čo dáva celému dielu jednotu a rytmus.
K Štúdiám mravov patrí román Gobseck – vykreslil typ úžerníka, Šagrénova koža – román z cyklu Filozofické štúdie
Fyziológia manželstva – z Analytických štúdií
Otec Goriot – román o ľudskej bezcitnosti, prvý odhalil démona peňazí a ich vplyv na spoločnosť. Autor analyzuje tragiku ľudskej vášne – neopakovateľnej lásky. Starý obchodník Goriot venoval celý svoj majetok dcéram Anastázii a Delfíne, vydávajúcim sa za príslušníkov aristokracie a finančnej buržoázie. Oslnený ich spoločenským postavením nevidí, že dcéram je osud otca, žijúceho v špinavom penzióne ľahostajný. Opustený a sklamaný na smrteľnej posteli spoznáva, že namiesto lásky a nehy vlastných detí zostala iba samota, opustenosť, sklamanie a krutý bôľ srdca.
Druhé románové pásmo vytvárajú postavy galejníka Vautrina a mladého schudobneného vidieckeho šľachtica Rastignaca, prichádzajúceho do Paríža získať výhodné spoločenské postavenie. Spoznáva krutosť morálky v parížskej spoločnosti i Vautrinovu filozofiu. Postava Vautrina sa objavuje i v ďalších románoch Stratené ilúzie aj Lesk a bieda kurtizán. Balzac zobrazuje v tejto postave človeka nezlomnej vôle a energie, bojujúceho proti podvodu, pokrytectvu, nespravodlivosti a proti nemorálnej parížskej spoločnosti jej vlastnými prostriedkami a zbraňami.