Svetový realistický román - zrkadlo spoločnosti, kronika jej mravov
Svetový realistický román – zrkadlo spoločnosti, kronika jej mravov
Realizmus- je nová tvorivá metóda umenia a literatúry, ktorá vznikla ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Je ďalším stupňom vo vývine umenia a slovesnej tvorby. Myšlienkový základ realizmu – filozofia pozitivizmu (zakl. August Comte – filozofický smer hlásajúci objektívne poznanie skutočnosti na zásade overených vedeckých poznatkov) Základné črty a rozdiely romantizmu a realizmu: · individualizmus – pocit osamelosti, hrdina titan – vzbúrenec – romantizmus - realistický hrdina je človek všedný, obklopený všedným denným prostredím · emocionálnosť - racionálny prístup · subjektivizmus - objektívnosť názorov · fantázia, bohatá imaginácia (predstavivosť) - zmysel pre realitu · romantici – poézia - realistická próza - literárne metódy: - opisný realizmus - kritický realizmus - socialistický realizmus
Anglický realizmus Charlotte Brontëová – preslávila sa dielom Jana Eyrová – román, romanticko-realistický príbeh siroty Emily Brontëová – preslávila sa dielom Búrlivé výšiny – román, romantický anglický vidiek, ale realistické vzťahy medzi ľuďmi Anne Brontëová – preslávila sa dielom Tajomná pani Grahamová – román
Charles Dickens – najvýznamnejší kritický realista, autor najlepšieho humoristického románu Pamäti Klubu Pickwickovcov Oliver Twist – román, v ktorom odhaľoval pokrytectvo spoločnosti, sociálnu zaostalosť David Copperfield – román venovaný výchove detí, román s autobiografickými črtami Malá Doritka – román, spoločenské a triedne protiklady Vianočné knihy – rozprávkové príbehy Veľké nádeje – román s autobiografickými črtami
T. Hardy – romány: Ženské vrtochy, Ľudia z hôr, Ďaleko od hlučného davu W. Thackeray – romány: Trh márnosti, Veľká kniha o snoboch E. B. Browningová – lyrička, Portugalské sonety – poézia, básnická zbierka J. Ruskin (raskin) – literárny teoretik, kritik, esejista „Knihy sú ľuďom tým, čím krídla vtákom.“
Francúzsko Stendhal (vlastným menom Henri Beyle) - esejista a prozaik, odporca aristokracie, obdivovateľ Napoleona Červený a čierny – román – spoločenský, pomery v 19. storočí, hlavná postava Julien (žulien) Sorel Kartúza parmská – román spoločensky prenesený do prostredia Talianska, hľadanie zmyslu života Vanina Vaniny – román Abatiša z Castra – román Esej o láske
G.
Flaubert(flóbert) – sústredil sa na psychický krízu človeka Pani Bovaryová – vrchol nielen jeho románovej tvorby, ale aj vzor realistického románu, vyvolal veľký škandál Citová výchova – román, strieda sa súčasnosť a minulosť, nenaplnená láska Pokušenie sv. Antona – román
Guy de Maupassant – významný svetový novelista a románopisec Miláčik – preslávil sa ním, zobrazuje mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu dostať sa z biedneho prostredia do vládnucích kruhov Mont–Oriol – román, zosmiešňuje honbu za majetkom Gulôčka, Muška, Piere a Jean – novely
Emile Zola – predstaviteľ naturalizmu (zobrazoval človeka ako súčasť prírody, výsledok pôsobenia dedičnosti alebo prostredia) Nana – román, prostitúcia Ľudská beštia – román Brucho Paríža, Zabiják, Germinal – romány
Alexander Dumas ml. – Dáma s kameliami – román, mladá dáma zomiera na suchoty (turbekulózy)
Honoré de Balzac – zakladateľ kritickorealistického, moderného románu vo francúzskej literatúre Ľudská komédia – cyklus obsahuje vyše 90 románov a poviedok, ktoré zobrazujú fr. spoločnosť 19. storočia. Cyklus rozdelil na: Štúdie mravov – osvetľujú sociálne účinky, Filozofické štúdie – vykresľujú príčiny spoločenských síl, Analytické štúdie – vysvetľuje princípy všetkého diania vo svete. V Ľudskej komédií vystupuje množstvo postáv, mnohé z nich vo viacerých románoch, čo dáva celému dielu jednotu a rytmus. K Štúdiám mravov patrí román Gobseck – vykreslil typ úžerníka, Šagrénova koža – román z cyklu Filozofické štúdie Fyziológia manželstva – z Analytických štúdií Otec Goriot – román o ľudskej bezcitnosti, prvý odhalil démona peňazí a ich vplyv na spoločnosť. Autor analyzuje tragiku ľudskej vášne – neopakovateľnej lásky. Starý obchodník Goriot venoval celý svoj majetok dcéram Anastázii a Delfíne, vydávajúcim sa za príslušníkov aristokracie a finančnej buržoázie. Oslnený ich spoločenským postavením nevidí, že dcéram je osud otca, žijúceho v špinavom penzióne ľahostajný. Opustený a sklamaný na smrteľnej posteli spoznáva, že namiesto lásky a nehy vlastných detí zostala iba samota, opustenosť, sklamanie a krutý bôľ srdca. Druhé románové pásmo vytvárajú postavy galejníka Vautrina a mladého schudobneného vidieckeho šľachtica Rastignaca, prichádzajúceho do Paríža získať výhodné spoločenské postavenie. Spoznáva krutosť morálky v parížskej spoločnosti i Vautrinovu filozofiu. Postava Vautrina sa objavuje i v ďalších románoch Stratené ilúzie aj Lesk a bieda kurtizán. Balzac zobrazuje v tejto postave človeka nezlomnej vôle a energie, bojujúceho proti podvodu, pokrytectvu, nespravodlivosti a proti nemorálnej parížskej spoločnosti jej vlastnými prostriedkami a zbraňami.
Balzac v Ľudskej komédii načrtol rôzne stránky duchovného, morálneho i sociálneho života francúzskej spoločnosti v prvej polovici 19. storočia. Charakteristika postáv: Otec Goriot – bohatý obchodník s cestovinami, po smrti ženy mu ostali 2 dcéry, ktoré sa zaňho hanbili a prišli k nemu len vtedy, keď potrebovali peniaze – ľúbil ich čistou otcovskou láskou. Zomiera chudobný a opustený. Anastázia a Delfína – mladé, pekné, falošné, bezcitné, myslia len na seba a na svoje šťastie. Boli vypočítavé. Vydávajú sa za bohatých ľudí, bankára a grófa. Každá chcela žiť vlastným životom. Zapríčiňujú otcovu smrť, neprichádzajú sa rozlúčiť ani na pohreb. Rastignac – mladý, chudobný, ctižiadostivý študent, do mesta prichádza za štúdiom, ale zároveň sa chce dostať do vyšších kruhov. Vzťah medzi Goriotom a Rastignacom bol kladný. Spoznáva, že spoločnosť a lakomstvo zničia aj tie najväčšie cesty. Bojuje za šťastie a úspechy. S Goriotom bol do poslednej chvíle jeho života. Vautrén – bývalý zločinec, bol vypočítavý, vedel sa pretvarovať, špekulant, človek zlý. Prezývka – oklamsmrť. Nakoniec je chytený a dostáva sa pred súd. Dopomohla k tomu žena, ktorá sa dohodla s policajtom, že ho uspí a potom mu tľapne po ramene. Vauguerová – vlastníčka penziónu, bola vypočítavá, chcela si zobrať Goriota, lakomá, ohovárala.
Ruský realizmus Nikolaj Vasilievič Gogoľ – prozaik a dramatik, jeho tvorba ovplyvnila aj západ.
literatúry Večery na laze neďaleko Dikaňky, Mirhorod – zbierky poviedok z Ukrajiny Peterburské poviedky – cyklus, zobrazil veľkomestské prostredie s jeho kontrastmi Plášť – kritizuje ťažké podmienky poctivých, pracovitých ľudí. Revízor – komédia, pranieruje mestských predstaviteľov, úplatkárstvo, hanblivosť Mŕtve duše – román, zobrazuje život ruských statkárov
Ivan Sergejevič Turgenev – básnik, prozaik a dramatik - väčšinu života prežil vo Francúzsku, kde sa spriatelil so Zolom, Flaubertom a Maupassantom Poľovníkove zápisky – zbierka poviedok, zobrazuje krásnu prírodu, útlak nevoľníkov Rudin – román, typ „zbytočného človeka“ Otcovia a deti – román, predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie a revolučno-demokratickej inteligencie
Teodor Michajlovič Dostojevskij – jeden zo zakladateľov moderného psychologického románu Biedni ľudia – román vo forme listov dvoch osamelých ľudí Zápisky z mŕtveho domu – román, zobrazuje trpkú väzenskú skúsenosť, vo forme denníka Ponížení a urazení – román, súcit s poníženými a trpiacimi Zločin a trest – sociálno-psychologický román, hrdina zavraždí starú úžerníčku – odsúdený na nútené práce. Idiot – román, hrdina chce prekonávať zlo láskou Diablom posadnutí a Bratia Karamazovci – romány, analyzoval mravné problémy človeka
Lev Nikolajevič Tolstoj – Jasnopolianske zápisky- opis života ruskej spoločnosti, Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo, Sevastopoľské poviedky – krátke práce Vojna a mier – románová epopeja, život vyššej ruskej spoločnosti Anna Kareninová – román, hľadanie zmyslu lásky a obraz Ruska druhej polovice 19. storočia Vzkriesenie – román, odsudzuje morálku vyššej spoločnosti
Anton Pavlovič Čechov – poviedky: Chameleón, Smrť úradníka, Izba číslo 6, Vaňka – v týchto dvoj poviedkach odhaľuje antihumánnosť spoločenských pomerov, Dáma so psíčkom – odsudzuje prejavy morálneho meštiactva Próza Step, hry: Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad – zobrazoval obyčajných ľudí a odhaľoval vážne spoločenské problémy Ruska. Jeho tvorbou vrcholí éra ruského realizmu. Český realizmus - v druhej polovici 19. storočia nastáva rozmach Českej národnej kultúry: a) vychádzali nové časopisy (Květy, Osvěta, Lumér) b) 1881 sa otvára Národné divadlo v Prahe c) 1882 sa rozdelila Karlova univerzita na českú a nemecký d) vznikli nové edície inštitútu a spolky
Alois Jirásek – zakladateľ českého realistického historického románu - rodisko Hronov (Jiráskov Hronov) - štúdiá FFKU – história - pôsobil – Litomyšl, Praha 1. husitské obdobie – Proti všem (1419 – 1429), Mezi proudy – nástup hnutia, Bratrstvo – ústup hnutia – 1. Bitka pri Lúčenci, 2. Mária, 3. Žobráci 2. Národné obrodenie – F. L. Věk – 5 dielny román, U nás – 4 dielny román – kronika vidieckeho života v tomto období, Filosofská história – román, revolúcia 1848-49 v prostredí Litomyšle 3. Temno – román, Bottovci – román, strážcovia hraníc 4. Dráma – voľňá husitská dramatická trilógia: Ján Hus, Ján Žižka, Ján Roháč Lucerna – rozprávka Súčasný vidiek: Vojnarka, Otec Zbierka povestí – Staré povesti české
Ján Neruda – básnik a prozaik, narodil sa v Prahe Poézia- Hrbitovní kvítí – básnická zbierka, Knihy veršu – výber jeho tvorby: Poslání na Slovensko – báseň, láska k Slovensku, Písně kosmické – konfrontácia obrovského vesmíru s fyzickou malosťou človeka. Balady a romance – zbierka, Prosté motivy – zbierka, spoveď starnúceho básnika, je rozdelená na jarní, Letní, Podzimní, Zimní. Zpěvy páteční – posledná kniha, vyšla až po smrti. Próza – Arabesky – prvá kniha próz, Povídky malostranské, Přivedla žebráka na mizinu, Hastrman, Jak si nakouřil pan Vorel pěnovku – ucelené príbehy
Nórsko Björnstjerne Björnson – Nór, spisovateľ a publicista, roku 1907 vystúpil na mierovom kongrese v Mníchove proti pomaďarčovaniu Slovákov (Černová), hlásal rovnoprávnosť žien. Áno, milujeme túto krajinu – báseň, stala sa Nórskou štátnou hymnou 1903 – NC za celoživotné dielo
Henryk Sienkiewicz – Poliak, NC 1905, historická trilógia zo 17. storočia: 1. Ohňom a mečom, 2. Potopa, 3.
Pán Wolodyjowski Quo vadis – prenikanie kresťanstva do Európy, román
Imre Madach (madač) – Maďar, Tragédia človeka – veršovaná filozofická dráma.
|