Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Baroková literatúra a divadlo

Celé obdobie baroku sa nieslo v duchu protireformácie – snáh katolíckej cirkvi priviesť zblúdilé ovečky späť do svojho košiaru, v duchu tureckých invázií a krutosti Tridsaťročnej vojny. V období baroka sa stavali obrovské chrámy, zobrazujúce majestátnosť Boha. Tri hlavné znaky baroka: dekoratívnosť, pompéznosť a patetickosť sa prejavovali vo všetkých umeleckých odvetviach. Literárna tvorba sa nesnažila podať bezprostredný obraz spoločnosti ale zaoberala sa viac duchovným svetom. Do popredia sa dostáva otázka viery. Spisovatelia hľadajú istotu, obracajú sa do večnosti k nadosobným a často nadprirodzeným silám a hodnotám. Neuspokojovali sa pritom iba umeleckým vyjadrením takéhoto vzťahu k svetu ale snažili sa vystihnúť i atmosféru napätia a vzrušenia ktoré ho sprevádza. Z literatúry v tejto situácii síce nemizne pozemský svet ani zmyslová skúsenosť ktoré zohrali tak veľkú úlohu pri zrode renesančného umenia, ale strácajú svoj pôvodný význam a zmysel, poznávaná skutočnosť sa mení na znaky, na symboly, na prostriedky ktoré majú vyjaviť nevysloviteľné- duchovné. Vzniká nová umelecká metóda.
Jednu líniu barokovej literatúry charakterizuje vyšší stupeň štylizácie a abstraktnosti. Autori sa takto snažili vyjadriť alebo ideálny náboženský a spoločenský život v ich všeobecnosti, vytvoriť obraz svätej harmónie a ľudskej dokonalosti, duševnej aj telesnej. Alebo nájsť výraz pre svet rozkladu, nákazy a smrti. Túto tendenciu ovládli najmä taliansku a španielsku literatúru odkiaľ prenikali do ostatnej Európy.
Človek je postavený medzi sily absolútna. Medzi dobro a zlo, medzi Boha a Satana, medzi vykúpenie a zatratenie. Tieto témy využil anglický spisovateľ John Milton vo svojich biblických eposoch Stratený raj a Raj znovu nájdený. Ďalším významným barokovým spisovateľom bol Talian Torquatta Tassa. Vo svojom epose Oslobodený Jeruzalem spracoval tému prvej križiackej výpravy. V diele sa prelínajú dva svety – svet zbraní a svet ľudských citov. Dielo nebolo zo strany kritikov priaznivo prijaté, preto Tassa upadol do pochýb o správnosti svojich myšlienok. Významným predstaviteľom španielskeho baroku bol Luis de Gongora Y Argote. Jeho tvorba zdôrazňovala aristokratizmus ducha i vzdelania.

Bola charakteristická učenosťou ale aj štýlom gongorizmom, plným umeleckých efektov, zložitou obraznosťou, symbolikou, eufonickou výstavbou verša a bohatým zachytávaním zmyslových vnemov.
Predstaviteľom nemeckej barokovej prózy je Hans Jacob Chistoffel Grimmelhausen, ktorý napísal román Doborodružstvá Simplicia Simplicissima, zobrazujúci osudy naivného mladého chlapca za Tridsaťročnej vojny. Počas baroka dochádza aj na území Čiech a Slovenska k rozvoju vedeckej literatúry. Český učiteľ Ján Amos Komenský dostal prívlastok učiteľ národov, vďaka jeho pedagogickým spisom a reformám školského systému. K jeho dielu patria spisy Didactica Magna, ktorá sa zoberá otázkami výchovy a vzdelávania; Orbis Pictus, ktorý je jazykovou obrázkovou učebnicou v ktorej sa realizovali zásady Komenského vyučovania a učebnica latinčiny Janua Linguarum Neserata. Na území Uhorska vychádza encyklopedické dielo slovenského polyhistora Mateja Bella – Notitia Hungariae Novae Historicao-geographica. (Hisotrické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku). Toto štvorzväzkové dielo podáva podrobný opis Slovenska a Uhorska. Skúma jazyk, hospodárske a sociálne podmienky obyvateľstva. Opiera sa o metódu empirického výskumu. Z diel prozaikov a básnikov slovenského baroka môžeme vybrať Valaskú školu Hugolína Gavloviča a Vezenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa. Barok divadlu veľmi neprial. Barokovému divadlu dominoval kočovný herec Alexander Hardy, ktorý okrem iného zaviedol rozdelenie divadelnej hry do piatich dejstiev v záujme jednoty deja. Medzi významnejších predstaviteľov drámy môžeme zaradiť španielskeho dramatika Perda Calderóna de la Barcu. V jeho početnej dramatickej tvorbe sa nachádzajú náboženské drámy, tragédie cti ale aj komédie. Jednu divadelnú hru na konte má aj Ján Amos Komenský a to latinskú divadelnú hru Schola Ludus, ktorá predvádzala Komenského víziu školy.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk