Celé obdobie baroku sa nieslo v duchu protireformácie – snáh katolíckej cirkvi priviesť zblúdilé ovečky späť do svojho košiaru, v duchu tureckých invázií a krutosti Tridsaťročnej vojny. V období baroka sa stavali obrovské chrámy, zobrazujúce majestátnosť Boha. Tri hlavné znaky baroka: dekoratívnosť, pompéznosť a patetickosť sa prejavovali vo všetkých umeleckých odvetviach. Literárna tvorba sa nesnažila podať bezprostredný obraz spoločnosti ale zaoberala sa viac duchovným svetom. Do popredia sa dostáva otázka viery. Spisovatelia hľadajú istotu, obracajú sa do večnosti k nadosobným a často nadprirodzeným silám a hodnotám. Neuspokojovali sa pritom iba umeleckým vyjadrením takéhoto vzťahu k svetu ale snažili sa vystihnúť i atmosféru napätia a vzrušenia ktoré ho sprevádza. Z literatúry v tejto situácii síce nemizne pozemský svet ani zmyslová skúsenosť ktoré zohrali tak veľkú úlohu pri zrode renesančného umenia, ale strácajú svoj pôvodný význam a zmysel, poznávaná skutočnosť sa mení na znaky, na symboly, na prostriedky ktoré majú vyjaviť nevysloviteľné- duchovné. Vzniká nová umelecká metóda.
Jednu líniu barokovej literatúry charakterizuje vyšší stupeň štylizácie a abstraktnosti. Autori sa takto snažili vyjadriť alebo ideálny náboženský a spoločenský život v ich všeobecnosti, vytvoriť obraz svätej harmónie a ľudskej dokonalosti, duševnej aj telesnej. Alebo nájsť výraz pre svet rozkladu, nákazy a smrti. Túto tendenciu ovládli najmä taliansku a španielsku literatúru odkiaľ prenikali do ostatnej Európy.
Človek je postavený medzi sily absolútna. Medzi dobro a zlo, medzi Boha a Satana, medzi vykúpenie a zatratenie. Tieto témy využil anglický spisovateľ John Milton vo svojich biblických eposoch Stratený raj a Raj znovu nájdený. Ďalším významným barokovým spisovateľom bol Talian Torquatta Tassa. Vo svojom epose Oslobodený Jeruzalem spracoval tému prvej križiackej výpravy. V diele sa prelínajú dva svety – svet zbraní a svet ľudských citov. Dielo nebolo zo strany kritikov priaznivo prijaté, preto Tassa upadol do pochýb o správnosti svojich myšlienok. Významným predstaviteľom španielskeho baroku bol Luis de Gongora Y Argote. Jeho tvorba zdôrazňovala aristokratizmus ducha i vzdelania.