Otec Goriot

 
1. ukážky z diela:

a) hrdina typický pre realizmus - Eugene de Rastignac: „Ako to býva u veľkých duchov, aj on chcel za všetko vďačiť len vlastným schopnostiam. Jeho um však bol vyslovene umom juhofrancúza; ak mal uskutočniť svoje predsavzatia, zmocnila sa ho váhavosť, aká zachvacuje mladých ľudí, keď sa ocitnú na šírom mori a nevedia, na ktorú stranu zamerať sily, ani pod akým uhlom napnúť plachty. Ak sa aj spočiatku chcel ozlomkrky vrhnúť do práce, čoskoro sa dal zviesť nevyhnutnosťou nadviazať spoločenské vztyky.“

b) opis prostredia: „Za budovou je dvor široký zo 20 stôp, kde žijú v zhode prasce, kury a zajace, a na jeho konci stojí dreváreň. Medzi touto drevárňou a kuchynským oblokom je vtisnutá komora, pod ktorou z výlevky vytekajú pomyje.“

c) vzťah hrdinu k spoločnosti a životu: „-A teraz uvidíme kto z koho! A súboj na ktorý (Rastignac) vyzval spoločnosť začal tým, že odišiel k panej de Nucingen.


2. Charakteristická kompozícia románu:

Dielo je pomerne krátke. Balzac postupne dej stupňuje a znižuje počet zaujatých postáv.

Autorova reč: Dielo je pomerne krátke. Zo začiatku prevláda autorova reč, kde opisuje prostredie (penzión a latinskú štvrť) a charakterizuje postavy. Dej sa v podstate začína až okolo 45 strany. Tu autor poskytuje zväčša komentár k dianiu a vývinu deja. Avšak ďalej v románe môžeme pozorovať aj niekoľko úvah. Úvahy sú aj v niektorých dialógoch a sú zväčša dosť dlhé.

Priama a nepriama reč postáv: Prevláda priama reč, ale vyskytujú sa tu aj vnútorné monológy, úvahy postáv. Tie vyjadrujú zamýšľanie sa nad určitým problémom resp. situáciou. V diele sa vyskytuje aj komunikáciu formou listov.

Postavy: Balzac charakterizuje postavy postupne a každú osobitne. Najprv sa zameriava na opis vzhľadu. Potom opisuje charakteristické povahové črty postáv zo všetkých strán. Neidealizuje, ale vyjadruje typickú tvár doby.

Vety a odseky: Vety sú dlhé a rozvinuté najmä v autorovej úvodnej reči a v úvahách. Obsahujú veľa informácií. Odseky sú naopak kratšie. Niekedy aj po jednej, dvoch vetách. Podiel rozprávania, úvahy a opisu: Rozprávanie tvorí menšiu časť románu. Viac je opisu, hlavne na začiatku a úvah, nielen postáv. Zobrazené sú tu aj myšlienky samotného autora.


3. Hlavný motív diela:

Otec Goriot je román zobrazujúci nielen francúzsku spoločnosť 19. storočia. Je to príbeh človeka, ktorý pre úspech svojich dcér obetuje majetok aj dôstojnosť. Jeho dcéry majú problémy v manželstve s vysoko postavenými mužmi. Goriot sa celý život snaží udržať ich vo vysokej spoločnosti a nechce si pripustiť, že jeho úsilie nebolo správnou cestou. Táto myšlienka predčí aj otcovskú lásku. Dcéry ho využívajú pre peniaze a nestihnú prísť ani k jeho posteli. Ale nie preto, že by ho nemali radi, ale sa im to nehodilo. To však Goriot vlastne vedel a tvrdil.

Ako Goriot chudobnie tak sa zväčšuje spoločenská priepasť medzi ním a jeho dcérami. On je už vlastne pod ich úroveň a preto sa ho čiastočne stránia. A práve tu Blazac vyjadruje dôležitú úlohu postavenia v spoločnosti, peňazí a vplyvu. Život v pretvárke a lesku bohatstva častokrát zastiera skutočné osudy ľudí. Nie sú dôležité skutočné citové myšlienky a vzťahy. A práve táto myšlienka sa tiahne ľudskou spoločnosťou od nepamäti až dodnes.


4. Myšlienka, ktorá ma zaujala:

Je ňou výrok Rastignaca a zároveň posledná priama reč diela. Rastignac si uvedomuje postoj spoločnosti. Chce sa zmeniť k lepšiemu, ale zároveň má rád peniaze. Podľa mňa sú peniaze pre život dôležité, ale nie na toľko, aby sme stratili všetky ľudské a mravné, skutočne dôležité hodnoty. A preto sympatizujem s touto myšlienkou.