Útvar: román

Postavy:

Mate Berac:

- cez túto postavu chcel autor osláviť a vyzdvihnúť ideál patriarchálneho sedliactva, ale pochopil aj jeho zánik ako spoločenskej sily
- silou svojej osobnosti dbá, aby sa dodržiavali nielen zvyky a tradície, ale aj nepísané, no prísne zákony spoločenskotriednych vzťahov
- usiluje sa o harmóniu vo vlastnej rodine i v súžití s inými, najmä so statkárskou rodinou Dubčićovcov
- až príliš často musí prízvukovať svoju autoritu (stále opakuje ja ako gazda a otec)
- s námahou musí udržiavať základnú podmienku patriarchálneho rodinného súladu – poslušnosť
- umiera bez nástupcu, ktorý by jeho tradíciu a názor udržiaval čo i len vo vlastnej rodine
- jeho rodina má prezývku pretúrovská (pretúr = sudca)
- ženil sa vyše 30-ročný
- celé detstvo a mladosť strávil na mori pri slávnom kapitánovi Lukovi Dubčićovi
- videl kus sveta, mal väčšie nároky ako bratia, prísny, člen cirkevného výboru
- Jeho si váži každý ako súceho težaka , v ktorého rukách zem poskočí zaraz v cene, lebo vie s ňou ako sa svedčí narábať. I zaliečajú sa mu statkári, aby prijal od nich zem pod svoju motyku; i druhým težakom (sedliakom) stavajú jeho za príklad.
- má 3 deti:

Ivan
Matija
Katica

- Ive – jeho najstarší brat
- Franić – jeho starší brat

Katica Beracová:

- Mateho najmladšie dieťa a jeho maznáčik
- márnivá, míňa peniaze na šaty a šperky
- využíva Nika len ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov – pozdvihnúť sa do panského stavu, ale potom ho chce nezištne ľúbiť, no nepodarí sa jej to – jej
rozumové výpočty sa nepremenili na lásku, ale na nenávisť k Nikovi a Dorici
- Mladšia Katica pozerá na svet ešte zjašene, jej bytosť je neustálená, v pohľadoch i v pohyboch nepokoj a čudné vlnenie, ktoré sa nedá napred uhádnuť ani vystihnúť,
ktoré pozorovateľa podchvíľou prekvapuje a tým samým púta. V jej duši ešte nič nie je dokončené, iba čo v nej panuje napätosť, očakávanie čohosi neznámeho, veľkého a divného...

Jera Beracová:

- Mateho žena
- Jera bola dievčina čiernooká, driečna, svižná ani ryba. Do roboty ako osa, sama svojimi rukami pomáhala mužovi klčovať, prekopávať, sadiť a zakladať vinice; najmä kým nebolo detí. Keď boli vinice založené a počali donášať dôchodok, obmedzovala sa i ona na obyčajnú robotu težačky. Pod jej príčinlivou rukou nič sa nestratilo, ale skôr rástlo a veľadilo sa všetko.
- márnivá, sebecká, túži po peniazoch

Ivan Berac:

- Mateho syn
- Človek je on všedný, ktorý sa bude večne motať v obvyklom kruhu, po vychodených koľajach, bez veľkého lámania hlavy, ktorú mu iní beztak ustavične kálajú...
- má 2 deti: Ivan, Mate
- Barica – jeho manželka, najprv krotká a ústupčivá, potom začína odvrávať a háda sa s Jerou

Paško Bobica:

- mladý, štíhly, hrdý težak, zaľúbený do Katice a je pre ňu ochotný urobiť hocičo

Anzula (Angeolina) Dubčićová:

- pracovitá, energická, oplýva viac rozumom ako citom
- autor ju podáva trochu idealizovane, hoci ju aj trochu ironizuje
- každý si ju ctí a váži
- pochádza zo slávnej, ale schudobnenej rodiny de Zupančić-Ciuppaneo
- svoj statkársky stav si váži preto, lebo podľa jej vlastnej mienky jej umožňuje starať sa o „opustené težactvo“
- je sebecká, nechce sa vzdať svojho miesta v prospech Katice - težackej dcéry
- keď ovdovela, bola ešte mladá, ale už sa nevydala
- má 1 syna: Niko
- Šora (pani) Anzula vie dokonale, ako stojí jej gazdovstvo. Ale vidí i inému do hrnca, na samé dno. Vie dobre, kto ako gazduje, čo a ako varí, čo pije a čo robí. Má na hlave nielen svoje ohromné gazdovstvo, ale i záležitosti pol mesta.
- „Težak je ako dieťa,“ hovorieva ona (Anzula). „Treba naň dozerať - a nadovšetko treba ho naúčať a karhať.“
- Luka - jej manžel, kapitán - težak, stal sa námorníkom, zbohatol, ako vyše 40-ročný si vzal mladú Anzulu, kúpil si dom a usadil sa
- po čase prechladol a zomrel

Niko Dubčić:

- syn Anzuly
- do Katice sa zaľúbi na prvý pohľad, ale potom svoju lásku prestavia na rozumový základ: chce si získať priazeň težactva
- syn starodávnej rodiny, jeho predkovia boli težaci
- učil ho domáci učiteľ 5 rokov dedinskú školu a trochu talianskej gramatiky, v meste vyštudoval reálku a odslúžil dobrovoľnícky rok, študoval na vinárskej škole
- zaľúbený najprv do Katice, potom do Dorice

Dorica Zorkovićová:

- dcéra Anzulinej priateľky Boniny
- má bielu pleť, svetlé vlasy, je pekná
- zaľúbená do Nika
- Anzula ju chce ako nevestu pre Nika, preto bola vychovávaná v kláštore, kde dostala dobrú výchovu

Zandome:

- dobrý obchodník, cieľavedome sa derie dopredu, nezávidí Nikovi majetok
- voľnomravník, voľnomyšlienkár
- vypočítavý, zo všetkého si robí posmech
- Nikov najlepší priateľ
- má žiarlivú ženu Caretu a deti

Obsah diela:

I.časť:

V stráni pod Grabovikom stoja domy bratov Bercov. Ivanov dom je najstarší a najmenší, Franićov je novší a Mateho je najnovší, s nádychom luxusu. Ivan býva v dome, kde bývala predtým celá bercovská rodina. Dom je malý, bez povaly, jednoduchý. Najprv sa odtiaľ odsťahoval Franić a o niekoľko rokov Mate. Franić svoj dom ešte nedostaval, všetko je tam provizórne. Je tam iba jedna izba, bez pitvora, kuchyne alebo iných miestností. Franić má peniaze na dostavanie domu, ale urobí to, až keď mu odrastú chlapci a budú sa ženiť. Potom každému oddelí pár izieb a pokryje povalu. Mateho dom je najelegantnejší. Spolu s manželkou Jerou ho krvopotne dostavali. Medzi Jerou a Baricou sa často strhnú hádky, ale Mate ich prísnym hlasom okríkne a hneď sú obe ticho. Ivan je pri obede zamyslený, ale potom sa odváži povedať Matemu, že by chcel ísť do Ameriky. Mate namieta, lebo Ivan má za úlohu vychovávať deti a zveľaďovať svoje dedičstvo. Vie, že ho na Ameriku nahovorila Barica a povie synovi, že ženy nesmie vo všetkom poslúchať. Ivan povie, že ho už nebaví počúvať, ako sa hádajú Jera s Baricou a ako sa k sebe správajú. Mate súhlasí, že to treba napraviť. Káže Barici, aby zavolala Jeru. Barica sa však ani nehne. Mate sa nahnevá a povie jej, že v jeho dome ho musia všetci poslúchať. Barica privedie Jeru. Mate ich obe zmieri a prinúti ich, aby si podali ruky. Potom povie, že o týždeň je fiera (cirkevná slávnosť, hody) a mohli by prísť obe jeho dcéry, ktoré sú v službe. Jera je šťastná.

II.časť:

Deň pred hostinou prichádzajú na námestie pernikári, čižmári, krpčiari, kotlári a podobný kočovný národ, každý so svojím tovarom. Mladí páni ozdobujú dvoranu u šory Dory. Pred večerom prídu muzikanti. U Bercov sedia všetci pri večeri. Jera obsluhuje Katicu a Matiju, ktoré sú unavené z cesty. Matija povie rodičom, že má vážnu známosť. Katica sa jej posmieva, lebo to je murár a nie je pekný. Mate si uvedomuje, že Matija čoskoro opustí rodný dom.

Ovesil hlavu, preletela ňou myšlienka, že zas jedna vetva sa ide odčesnúť od rodinného stromu. ,Opúšťajú hniezdo, jedno za druhým, opúšťajú. Naostatok ostaneme sami, sťa figový strom v poli, s obkliesnenými konármi...’ Na srdce sa zavalila ťažká predtucha osamotenia, ktoré každému padne za podiel v ostatnú hodinu, i keď ho okružuje rodinný veniec. Veď každého čaká na samý ostatok lúčenie, úplné osamotenie, keď všetky, i najtuhšie zväzky sa spopretŕhajú. Každý má svoju dráhu vymeranú pre seba, ktorú musí sám prebehnúť...

Barica je rada, že ich bude v dome o jednu menej. Mate karhá Katicu pre jej márnivosť. Na ďalší deň je na námestí veľa ľudí. Zazvonilo na malú omšu, na ktorú chodieva panstvo a ľud chodí na veľkú. Pri slávnosti ide panstvo na veľkú omšu. Na námestí je celá elita mesta: mešťanosta s členmi mestskej rady, šora Andrijana a za ňou slečny, napodobňujúc jej chôdzu aj reč. Šoru Andrijanu uznávajú všetci okrem šora Meneho, filozofa, lebo s ňou raz prehral proces pre jeden vinohrad. Všetci idú do kostola na veľkú omšu.

III.časť:

Z kostola vychádzajú ľudia. Najprv deti, chlapi so sviecami, potom mládenci. Za kňazom ide šor Ilija Zorković, predseda cirkevného výboru, na ktorom leží veľká zodpovednosť za všetko, čo je v kostole. Za ním ide mešťanosta, ženy, muži. Procesia ide cez mesto na rovinu, kde je zasadený na murovanom podstavci kríž, a potom späť. Dievčatá spolu s Katicou a Matijou idú na tanec, ktorý sa koná u Paška Bobicu. Katica je oblečená podľa módy, všetko má nové. Matija má šaty, aké nosievala, kým nešla do služby. U Bobicu sa už veselo tancuje. Katica je zhnusená tým, ako sa tam zabávajú. Kedysi bola zaľúbená do Paška, ale v službe na neho zabudla, lebo v meste je iný život a ona sa stala ctižiadostivejšou a mala vyššie záujmy. Teraz ju už Paško nezaujíma. Keď ju volá do tanca, ona sa odtiahne.
„Princezná!“ skríkol Paško a na čele mu naskočila žila. „Nechutia ti naše zábavy – čo! Težaci sme ti sprostí! Čvarga, háveď – či je tak?“

Paško volá do tanca aj Matiju. Ona ale nemôže, lebo jej milý tam nie je. Paško sa od nich odvráti a tancuje s inou. Katica a Matija sa poberú preč. Keď prídu pred dom šory Dory, Katica volá Matiju, nech idú dnu. Matija nechce, ale potom sa jej sestry uľúti a ide. Niko Dubčić ich dovedie do domu. Sestry si sadnú a Niko ide za druhými dievčatami. Šora Andrijana sa rozhorčuje nad tým, že na panský ples prišli težačky. Zandome a doktor sa prihovoria Katici a Matiji, ale keď si všimnú pohľad šory Andrijany, radšej idú od nich ďalej. Niko pozve Katicu zatancovať si štvorylku. Keď to zbadá šora Andrijana, vyhlási, že s težačkami tancovať nebude a odíde z parketu. Zavolá si Dandulu a povie jej, nech ide Matemu povedať, kde má dcéry. Katica zatiaľ hrdo tancuje štvorylku, aj keď tento tanec neovláda. Onedlho príde Mate. Keď vidí Katicu s Nikom, je hrdý, avšak o chvíľu je ustarostený, lebo Katicina budúcnosť nebude taká vybájená, ako teraz sníva. Po tanci zbadá Katica Mateho a ide so sestrou za ním preč.

Niko Dubčić pozerá k dverám, akoby tam bolo uniklo jeho slnce. Prvý raz v živote padla mu na dušu duma a zakryla svojím temným krídlom jasné horizonty, ktoré sa mu pred chvíľou plné kvietia usmievali...

Mate cestou domov mlčí. Z kaviarne na neho volajú hodnostári, nech si ide vypiť. Pre težaka je to veľká pocta, a tak Mate aspoň ochutná víno. Finančný úradník sa Matemu posmieva, a preto o chvíľu Mate odchádza. Doma Mate hovorí Katici, aby si nepokazila život, nech nesníva o niečom, čo nemôže mať. Ale Katica túži za niečím vyšším a krajším.

IV.časť:

Katica a Matija majú ešte posledný deň voľna. Katica ide navštíviť sesternicu Anticu, ktorá býva na nábreží. Na mori spozoruje žltú bárku s nápisom Leptir (motýľ) so šorom Nikom. Niko povie Katici, že sa s ňou musí rozprávať. Bude na ňu čakať, keď pôjde domov od sesternice. Antica sa vydala za bohatého pána, ktorého jej všetci závideli, ale teraz Katica vidí, že žije jednoducho ako ostatní ľudia, má kopu detí a všade neporiadok. Katica si pre seba predstavuje lepšiu budúcnosť. Po rozhovore, ktorý však viazol, sa Katica poberie domov. Zjaví sa pred ňou Niko. V jeho pohľade je vďaka, že prišla a poníženosť. Katica sa tvári hrdo. Niko jej povie, že ju ľúbi. Katica sa zasmeje a potom začne plakať. Myslí si, že sa s ňou Niko iba zahráva. Niko ju presviedča, že to myslí úprimne. Chce si ju vziať, má však podmienku, že musí odísť zo služby. Katica vidí vo vzťahu s ním lepšiu budúcnosť, nový svet, o ktorom toľko snívala a verí Nikovi, že to s ňou myslí vážne. Katica odíde šťastná domov. Mate jej navrhne, nech nejde do služby, nech ostane doma. Na ďalší deň odchádzajú Katica a Matija späť do služby. Ivan ich odprevadí na parník. Niko tiež cestuje do mesta a stretne sa na parníku s Katicou.

V.časť:

Niko povie mame, že si chce vziať Katicu. Anzula nie je veľmi nadšená, prehovára ho, ale keď vidí, že je pevne rozhodnutý, povie mu, nech sa ide vyspať a potom nech si to ešte rozváži.

VI.časť:

Šora Anzula ide so sluhom Jurem do poľa, aby videla, ako pracujú težaci. Rozmýšľa o tom, čo jej povedal Niko. Ona mu pred rokmi vybrala milé dievča z dobrej rodiny, Doricu Zorkovićovú, dcéru jej priateľky Boniny. Je v kláštore, kde je vychovávaná pobožnými mníškami. Teraz jej plány zlyhali.

Keby bol aspoň ktorú druhú vybral: sebe roveň, rodom i výchovou. Ale težačku! Čo si s ňou počne? Ako má s ňou nažívať s nevzdelanou hádam i surovou! Či sa dá ohladiť, zošľachtiť v panskom dome? Na zovňajšku možno – ba celkom iste; prijme druhé maniere, druhé obyčaje, popanští sa v krátkom čase, rozmazná: ale duša, myseľ ostane, ako bola, možno ešte v horšom stave.

Anzula sa rozhodne, že Nikovi ustúpi. Iba ju bolí srdce, lebo už dlho nebude šafáriť v dome.