TRETIE DEJSTVO (U Palčíkovcov na Ondreja)

1.výstup:

Beta hovorí Ďurkovi, nech už konečne požiada Palčíkovcov, aby im prepísali majetok. On chce ale počkať. Veď aj tak už predali veľa zrna, maku, vajec a masla, o ktorom Palčíkovci nevedia. Kúpili si z tých peňazí, čo chceli. Beta aj tak nie je spokojná, lebo musí nosiť Zuzkine veci, čo jej predtým dali ušiť Palčíkovci. Beta žiarli, že Ďurko myslí na Zuzku. Ďurko ju upokojuje, že na ňu nemyslí, iba na svojho syna.

2.výstup:

Príde Palčík a Mara. Palčík doniesol na oslavu svojich menín dve fľaše vína. Ďurko sa mu sťažuje, že nepriniesol aj cigary. Mara vyčíta Bete, že zle gazduje. Palčík je nahnevaný, lebo v krčme o ňom hovoria, že neplní sľuby. To o ňom povedal Ďurko, lebo ešte stále im neprepísal majetok. Palčík to chce urobiť až po smrti. Ďurko ani Beta nie sú spokojní. Ďurko chce lúčku pod Žiarom, čo im sľúbil Palčík.

3.výstup:

Prídu Ľavkovci. Beta sa všetkým zalieča a Žofa ju vychvaľuje, že Ďurko si nemohol lepšie vybrať. Chlapi si vypijú. Ľavko si chce požičať od Palčíkovcov peniaze, ale ten tvrdí, že veľa minuli na svadby a iné veci pre mladých, a tak mu nedá. Mladí pýtajú pre seba kúsok zeme, ale Palčík im dá majetok až po smrti. Ľavko sa hnevá, lebo Palčík k Ďurkovi nemá dôveru, vynadá mu do držgrošov a nahnevaný odíde. Mara a Žofa si myslia, že obaja sú trochu pripití. Potom odídu.

4.výstup:

Beta je nešťastná a myslí si, že Ďurko jej má už dosť a vôbec si ju neváži.

5.výstup:

Palčík sa hnevá na Ďurka kvôli majetku a vyčíta Bete aj jemu, že im berú úrodu, predávajú ju a peniaze si nechajú. Beta je nahnevaná na Ďurka, lebo jej sľúbil, že budú mať hneď majetok. Ďurko jej povie, že keď sa jej nepáči, nech ide. Beta sa zlostí. Chce odísť, ale Ďurko jej má zaplatiť.

6.výstup:

Príde Kaňúrik a Zuzka po jej veci (truhlu, posteľ, periny, šaty). Palčíkovci tvrdia, že jej nič nepatrí, lebo jej za službu zaplatili. Kaňúrik Zuzke povie, nech si zoberie šaty. Beta sa s ňou začne o šaty naťahovať, lebo teraz patria jej. Ďurko je na Zuzkinej strane. Palčík hádže všetku vinu na Ďurka. Beta si vezme periny a šaty a odíde.

7.výstup:

Ďurko sa pýta Zuzky na dieťa. Chce ho vidieť a chce, aby sa k nemu Zuzka vrátila. Zuzka váha. Ďurko sa nazlostí a už ju nechce.

8.výstup:

Palčík chce vyhodiť Ďurka z domu. Ďurko chce, aby jemu aj Bete za služby zaplatili. Chce 50 korún na mesiac, čiže 550 korún. Ak mu ich Palčík nedá, vyhráža sa, že si nájde advokáta. Ďurko Palčíkovi nadáva do lakomcov a povie, že si sám prepíše majetok. Palčík vezme revolver, Ďurko vyjde rýchlo von. V pitvore Palčík na Ďurka vystrelí, ale netrafí.

ŠTVRTÉ DEJSTVO (Na Vianoce u Kamenských)

1.výstup:

Kata, Tomáš, Zuzka s dieťaťom, Kaňúrik, Eva a dve-tri deti sedia v sviatočných odevoch a čítajú si list od Ondriša, ktorý je na vojne. Potom spomínajú Ďurka. Zuzka povie, že sa za neho vydala s dôverou, myslela si, že budú spolu robiť, gazdovať a zarábať. Myslela si, že jej bude ako v dobrej službe.

2.výstup:

Príde Žofa. Berie Zuzke dieťa a bozkáva ho. Tomáš jej zakazuje brať dieťa na ruky, lebo tam nebola, keď Zuzka ležala a bolo treba pomôcť jej i dieťaťu. Žofa to chce napraviť a povie, že ona nemôže za to, čo urobil Ďurko. Tomáš odíde.

3.výstup:

Žofa sa vyhovára, že Ďurko sa dal nahovoriť na svadbu s Betou, že nevedel, čo robí. Keď na neho Palčík vystrelil, zmenil sa. Nestojí o majetok a chcel by sa ísť pozrieť na syna, ale bojí sa, že by ho vyhodili. Žofa obhajuje Ďurka a obviňuje Betu, že ho zviedla.

4.výstup:

Tomáš sa vráti dnu a povie Žofe, že sa nemá čo starať o vnuka. Zuzka povie, že Ďurkovi odpustila a syna mu ukáže, keď príde.

5.výstup:

Kaňúrik povie Tomášovi, že Žofa sa vie poriadne pretvarovať. Pol roka ich ani nepozdravila, ani nenavštívila. Ľavkovci ešte dúfali, že Palčík vezme Ďurka späť, ale sa im to nepodarilo.

6.výstup:

Prídu Palčíkovci a odprosujú Zuzku. Povedia, že Ďurko sa s nimi súdil, ale že Zuzke chcú zanechať majetok, lebo Ďurko si svoju časť majetku premárnil. Potom odídu.

7.výstup:

Vstúpi Ďurko. Prosí Zuzku o odpustenie. Ona mu už odpustila, ale je k nemu chladná. Ďurko s ňou chce žiť, ale Zuzka neverí, že by ju zase neopustil. Kata prosí Zuzku, nech sa s ním zmieri, ale Zuzka nechce.

Ďurko: Čo povieš tomu dieťaťu?
Zuzka: Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pán boh živiť.
Ďurko: Čo keď narastie?
Zuzka: Že si – že si umrel.
Ďurko: A keď mu druhí povedia, že žijem?
Zuzka: Nech potom sám súdi nad tebou.

Ďurko odchádza.