Obsah diela:
STRATENÉ RUKY
I. kapitola:
Na počiatku Ráztočania nechápali ani, čo sa to vlastne stalo: poznali to slovo i užívali ho vo svojich rečiach týkajúcich sa minulosti, ale vtedy nebolo v ňom nič strašné. Hladko im plynulo z úst a vyvolávalo predstavy, plné rozprávkovej hmly a obratov, ktoré príjemne vzrušovali.
Obyvatelia Ráztok nechápali vojnu, ani už keď bola v plnom prúde. Predtým o nej počuli len z rozprávania Komára a znelo to, akoby rozprával rozprávku z Tisíc a jednej noci. Ľudia ho radi počúvali. Ráztočania nepoznali kanóny ani guľomety a delá pokladali za nadprirodzené tvory, ktoré ničili len zlých ľudí a zlé mestá; dobrí ľudia víťazili, a ak niekto z nich padol, bol hrdinom a išiel rovno do neba. Keď prišiel domov Komárov syn Vojtech s prestrelenou rukou, ľudia si ju prezerali ako nejakú nevídanú zvláštnosť. Na vojnu sa pohoršili až vtedy, keď videli, ako chlap, ktorý sa vracia na vojnu, plače. Potom bolo stále menej a menej potravín, mužov ubúdalo, všetko začalo dražieť, zavládol zmätok. Po troch rokoch vojny príde domov Ondrej Koreň. Nemá pravú ruku, na tvári má dlhú jazvu a je nemý. Stretne Ilčíčku, ktorá ho takmer nespozná. Vzkypí v nej hnev, keď vidí Ondreja v takom žobráckom položení a ťahá ho do Koreňov.
II. kapitola:
Štefan Ilčík dostane predvolanie na odvod. Je hrdý, lebo sa tak stal dôležitým človekom, ktorému chodia dôležité úradné listiny, podpísané veľkými pánmi. Nepáči sa mu však, že bude musieť odísť z domu a nechať matku samú. V deň odvodu má hlavu plnú otázok, načo je vojna dobrá, pýta sa sám seba, či nejdú na smrť a pod. Niektorí si spievajú, ale vo Vranove už nepočuť ani jedného.
III. kapitola:
Pred mestským domom vo Vranove stojí kopa ľudí. Očakávajú správy o svojich synoch. Ženy plačú, omdlievajú. Zdraví mládenci závidia zmrzačenú ruku, za ktorú by teraz dali pol majetku. Vtedy Štefan Ilčík pochopí, aká je vojna.
Vtedy akosi podvedome začal chápať, že vojna je veľké zlo, že to, čo kaplán Létay hovorí u nich o vlasti, o kráľoch a o nepriateľoch, je lož. A čím dlhšie hľadel na svoje okolie, tým tá lož stávala sa určitejšou. Za čo pôjdu tí chlapi, majúci doma kŕdeľ detí, bojovať? Za vlasť? Ale kdeže je tá vlasť? Nik ju nevidel, nik necítil. Robili do úmoru a vlasť im nepomohla. Nebolo čo do úst položiť a vlasť nedala. Treba bolo dane platiť; nebolo z čoho, ale exekútori prišli, zobrali posledné, čo bolo, a vlasť – nemala zľutovania. A za tú vlasť teraz musia ísť bojovať.
Vzali Štefana Ilčíka a Komárovi vzali aj posledného syna.
IV. kapitola:
Ondreja Koreňa privíta matka plačom. Ilčíčka s nenávisťou hovorí, že z Ondreja urobili žobráka, jeho otec je tiež žobrák a pýta sa Koreňovej, čo si počne. Jej slová prenikajú až do duše. Ondrej sa dozvie, že Ranostaj (blízka rodina Koreňovcov) padol na fronte, Kramára zatvorili a Hlavajová, ktorej muž je na fronte, čaká nemanželské dieťa. O Kriste Dominovej sa dozvie, že sa vláči za inými.
V. kapitola:
Vorčiak navštívi Okolického. Oznámi mu, že všetci ľudia sa sťažujú a najviac Ilčíčka, lebo jej vzali jediného syna. Okolický nie je spokojný s popisom dobytka, lebo to dlho trvá a vojsko nesmie hladovať. Vorčiak mu povie o tehotnej Hlavajovej a o jej žiadosti, aby sa jej muž vrátil z frontu. Vorčiak odíde a za notárom príde Eva Hlavajová.
Okolický pozrel nepokojne na ňu, no zbadal hneď, že je to už nie Eva Hlavajová z Ráztok, hanblivá dedinčanka, ktorá na svojho predstaveného hľadí ako na nadprirodzeného tvora a každé jeho slovo pokladá za sväté. Nie, to už nebola plachá Evička s očami srny a s telom pokorným ako páperie. Dnes sa jej oči nezakolísali. Keď vošla dnu, pod nežnou kožou mladej ženy hýbali sa akési dosiaľ nezbadané oceľové svaly, ktoré jej krok robili rozhodným a tvári dávali pevný, odhodlaný výzor.
Eva Okolickému potvrdí, že je tehotná. Notár si preto myslí, že by bolo najlepšie, keby sa jej muž z vojny nevrátil. Ale Eva je opačnej mienky. Notár jej sľúbi, že sa postará, aby sa Adam vrátil, pod podmienkou, že Eva neprezradí, že on je otcom jej dieťaťa. Eva mu to sľúbi.
VI. kapitola:
Ilčíčka sa poberie jedného dňa na faru. Vyžaluje sa dekanovi, že jej odobrali jediného syna, práve keď je v poli najviac roboty. Dekan jej povie, nech nechá veci tak, ako sú, lebo to aj tak nemôže zmeniť. Ilčíčka odíde z fary s ešte väčším nepokojom, ako prišla. Nasledujúci deň sa vyberie k notárovi. Prosí ho, aby sa jej syn vrátil z vojny. Chce mu dať za to peniaze. Notár váha, ale potom sa na ňu rozkričí, že je burička. Ilčíčku to hrozne urazí a nazve notára zloduchom. V Ráztokách sa všetci udivia nad tým, že sa niekto opovážil postaviť vrchnosti a Ilčíčka sa v ich očiach stane nebojácnou ženou, budiacou obdiv.
VII. kapitola:
Štefana prekvapilo matkine správanie. Rozhodne sa, že utečie. Matke nič nepovie a ide za kamarátmi Vavrincom a Chovancom. Dohodnú sa, že nepôjdu na vojnu, ujdú do Piľska a budú žiť tak, ako žil Jánošík. Nasledujúce dni si Ilčíčka všimne, že hoci ide jej syn na vojnu, smeje sa. Je rada, že sa nesťažuje ako ostatní. Deň pred odchodom na vojnu, povie Štefan matke, že utečie. Ilčíčka je najprv šťastná, ale hneď jej zíde na um, že ho budú všetci považovať za zbeha a budú ho prenasledovať. Preto mu zakáže ísť do Piľska. Štefan to nechápe, ale podvolí sa matkinmu rozkazu.
VIII. kapitola:
Krista Dominová sa stretáva so strážmajstrom Angyalom, čo jej rodičom nie je po vôli. Chcú, aby si radšej všímala Ondreja, ale Krista nechce za muža žobráka. Jedného dňa ho Krista stretne. Ondrej si chce vyjasniť situáciu medzi nimi, ale z úst mu nevyjde ani slovo.
IX. kapitola:
Popisovanie dobytka v Ráztokách vykonávajú richtár Vorčiak, žandársky strážmajster Angyal a boženík Jano Kúrňava. Ľudia nechcú svoje zvieratá dať „vlasti“. Kramár vyjadrí svoj odpor tým, že hodí Kúrňavu do hnojovky, na čo sa kopa prizerajúcich začne smiať.
X. kapitola:
Niektorí ľudia, čo boli pri Kramárovi, keď hodil Jana do hnojovky a nadávali na Jana aj richtára, išli potom richtára a aj Jana odprosiť. Za Janom príde aj Komár. Jano mu najskôr nechce odpustiť, ale nakoniec mu predsa len odpustí a začnú hromžiť na Kramára. Do Ráztok príde vyšetrujúca komisia a predvolajú najprv Kramára a potom i ostatných, čo tam boli. Nikto sa však neprizná, že urážal vrchnosť. Okolický dá zavolať Ilčíčku a obviní ju z huckania ľudí na vzburu. Ilčíčka v Kramárovom dvore ani nebola, ale Kúrňava klame, že ju tam videl.
XI. kapitola:
Štefana Ilčíka a Chovanca pridelili do Trenčína. Tam ich čakali hrozné podmienky – hmyz, špina, neporiadok. Pomaly si na to však zvykli. Čatár Róna ich nemilosrdne preháňal, nútil ich do spevu, keď boli unavení, pochodovali aj v lejaku. K čate bol pridelený aj slabý plavovlasý mládenec, ktorého prezývali „pánča“.
XII. kapitola:
Róna nenávidel „pánča“, vojaci mu však o to viac pomáhali. Ilčík videl nepekné obrazy, spôsobené vojnou a zdalo sa mu, že svet je jedinou krvavou ranou, jediným výkrikom bolesti. Noviny však písali o víťazstve a radosti.
XIII. kapitola:
Kaplán Létay nadá ľudom na omši do buričov, čo mu dekan Mrva vytkne. Kramára zavreli. Ilčíčku sa im nepodarilo dostať, aj keď Kúrňava proti nej svedčil. Istého dňa sa Jano prebudí a zistí, že celý dom má zamazaný blatom a na streche ma vápnom napísané Jonáš – zradca. Ide za richtárom, notárom, žandármi, no nikto mu nepomôže. Nadíde deň, keď majú odvádzať dobytok. Sivonka, malá, šmatlavá vdova, sa nechcela so svojou kravou Rybenkou rozlúčiť, išla s ňou až na železnicu. Ľudia ju považovali za bláznivú, ale Sivonka každému tvrdila, že jej Rybenka plakala.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Milo Urban: Živý bič
Dátum pridania: | 23.01.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ZILINA | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 811 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 14.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 24m 30s |
Pomalé čítanie: | 36m 45s |
Podobné referáty
Milo Urban: Živý bič | GYM | 2.9019 | 2645 slov | |
Milo Urban: Živý bič | SOŠ | 2.9575 | 733 slov | |
Milo Urban: Živý bič | SOŠ | 2.9262 | 1720 slov | |
Milo Urban: Živý bič | GYM | 2.9657 | 2257 slov | |
Milo Urban: Živý bič | GYM | 2.9535 | 2843 slov | |
Milo Urban: Živý Bič | GYM | 2.9671 | 1522 slov | |
Milo Urban: Živý bič | GYM | 2.9713 | 2023 slov | |
Milo Urban: Živý bič | GYM | 2.9548 | 901 slov | |
Milo Urban: Živý bič | GYM | 2.9445 | 3974 slov | |
Milo Urban: Živý bič | GYM | 2.8857 | 1622 slov |