Martin Kukučin – Dom v stráni

Realistický román, autor jednotlivé postavy a ich konanie opisuje objektívne, s ich dobrými, ale aj zlými vlastnosťami, pričom ale nezachádza do extrémov.

Téma: Láska zámožného Nika Dubčića k sedliačke Katici Beracovej, pričom ich vzťah sa nemôže zakončiť svadbou, pretože sa principiálne prieči rodinným tradíciám a všeobecným zvyklostiam. Dielo zobrazuje život sedliakov na dedine, vzťahy medzi nimi a statkármi prostredníctvom vzťahu Nika a Katice. Láska a smrť, patriarchálno-feudálne vzťahy, meštiacko-buržoázne vzťahy, podnikateľské vzťahy.

Idea: Autor poukazuje na rozdiel medzi dvoma vrstvami. Zobrazuje dobu, keď nastupuje kapitalizmus. Oslavuje patriarchálne sedliactvo, ktoré bolo v Mateho dome, oslavuje jeho statočnosť a charakternosti ale ide aj o pochopenie zániku tohto sedliactva ako spoločenskej sily.

Prostredie: malé, juhoslovanské mestečko Grabovik na ostrove Brač, Dálmácia
Čas: prelom 19. a 20. storočia

Postavy:

Niko Dubčic – mladý, bohatý, prelietavý statkár, predstaviteľ vyššej vrstvy, zaľúbi sa do Katice no zistí, že to nie je skutočná láska, ktorú našiel v Dorici Zorkovičovej
Katica Beracová – sedliačka, mladá, pekná, pracovitá, predstaviteľka nižšej vrstvy, Nikova snúbenica ale nie na dlho. Predtým ľúbila Paška, chudobného sedliaka, ale v službe naň ho zabudla. Keď sa zo služby vrátila sedliacky stav sa jej hnusil a opovrhovala ním a tak mala vyššie záujmi. Zaľúbila sa do statkára Nika Dubčica
Mate Berac – sedliak, pracovitý, múdry, dobrosrdečný, otec Katice, ideál sedliaka, predstaviteľ patriarchu v sedliackom dome. Riešil všetky spory v dome tvrdou rukou, ale za to láskavým srdcom.
šora Anzula – Nikova matka, pracovitá, energická, oplývala viac rozumom ako citom, obľúbená v meste, občas liečila aj ľudí
Dorica Zorkovičová – mladé šikovné dievča, šora Anzula ju vychovávala pre svojho syna v kláštore, kam sama chodila. Nakoniec sa do nej Niko aj zaľúbil a kvôli nej nechal Katicu.
Zandome – Nikov priateľ, prefíkaný figliar a obchodník s vínom. Veľký vtipkár
Paško Bobica – mladý, usilovný sedliak, nerozvážny, ľúbi Katicu a preto prijme službu v meste, aby si zarobil viac peňazí a mohol Katicu požiadať o ruku. Nakoniec budú s Katicou spolu

Obsah diela: Kompozícia deja spočíva na dvoch priebežne sa preplietajúcich rovinách: na ľúbostnom príbehu milencov a obraze tlaku objektívnych zákonov ich životného prostredia. Celým románom sa tiahne odveký zápas medzi sedliakmi a zemanmi, ich rozdiely a uvedomenie si úpadku zemianstva a viera v pozdvihnutie ľudu.

Dej

Odohráva sa na ostrove Brač, tento román opisuje dve rodiny. Jednu sedliacku, ktorej hlavou je Mate, poctivý a svedomitý težak, ktorý je vážený aj medzi pánmi a ktorý si svojou šikovnosťou a pracovitosťou nahonobil slušný majetok. V druhej, statkárskej, rodine riadi všetko šora Anzula, vdova po kapitánovi Dubčicovi, ktorú autor vykresľuje ako dobrú statkárku, vždy ochotnú pomôcť.

V dome pod Grabovikom býva statočný Mate Berac so svojou ženou Jerou, svojím synom Ivanom a jeho chamtivou a nevľúdnou manželkou Baricou a ich dvoma deťmi. V Mateho dome žijú aj jeho dve dcéry, staršia Matija a mladšia Katica. Keďže sa Jera a Barica len veľmi ťažko znášajú, aby bol väčší pokoj v dome, pošle Mate svoje dve milované dcéry do služby do mesta.

Nastalo obdobie trojdňovej fiery (to je u nás niečo medzi hodami a jarmokom). Mate dal zavolať zo služby Matiju aj Katicu. Keď prišli obe cez fieru domov zbadal ako sa zmenili. Matija zostala rozvážna, zmenila ju láska. No s Katicinou zmenou nebol vôbec spokojný. Zapáčili sa jej čačky – mačky, ktoré pre Mateho nemali vôbec význam. Upozorňoval svoju dcéru Katicu, že sa nemá vysmievať svojej sestre za to, že sa zaľúbila, ale radšej sa má starať o to, aby sa neobrátila na zlý chodník. To Mate ešte nevedel čo jeho milovanú najmladšiu dcéru čaká. Naopak Jera, Katicina mama, bola spokojná s tým ako sa jej mladšia dcéra správa a veľmi ju podporovala a hovorila jej, že otca si nemá všímať, lebo on veciam ako sú ozdoby nerozumie. Už tu sa Jera vyfarbila svojou chamtivosťou a väčšou náklonnosťou k najmladšiemu dieťaťu.

Cez fieru všetci chodia na veľkú nedeľnú dvojhodinovú omšu. Katica a Matija stáli pred kostolom a tu si ich všímalo mnoho chlapcov aj pánov, ktorí im vzádavli poklony k ich kráse. Katicu to tešilo, samozrejme, aj Matiju ale tá už mala svojho vyvoleného v meste. Neskôr začali Katicu a Matiju volať kamaráti z dediny na tanec s takým menším posmechom, ktorý spočíval v tom, že či už nezabudli na spôsoby a kamarátov, ktorých mali tu. Dievčence pozvanie na tanec prijali ale neboli z toho nadšené. Matija si myslela, že zradí svojho vyvoleného a Katica si privykla na iné zvyky, na tie dedinské už zabudla a smrdeli jej.