Žiadate ma, aby som vám porozprával rozprávku. Načo? Veď vaše mesto je rozprávkou.“ Autorom tohto výroku nie je nik iný ako slávny rozprávkar Hans Christian Andersen. Tieto slová povedal pri návšteve Bratislavy pred viac ako 165 rokmi.

Hans Chrisian Andersen považoval Bratislavu za rozprávkovú.

Kritici Andersenovi vyčítali, že ako úspešný románopisec sa zosmiešňuje niečím takým podradným, ako je detská rozprávka. Od tej chvíle „úspešný románopisec“ každoročne vydával zborník rozprávok, ktoré sa stali pre deti žijúce v nás nepostrádateľnými.

Dá sa povedať, že to boli práve tie najslávnejšie z Andersenových, ktorých napísanie inšpirovala Bratislava: O škaredom káčatku a Dievčatko so zápalkami.

Napísal: „Čakalo ma tu veľkolepé privítanie. Milujem toto mesto, je také životaschopné a pestrofarebné. Obchody budia dojem, akoby sem boli všetky prenesené z Viedne. Je tu veľa čo vidieť – povedal mi jeden mešťan – poďme spolu k ruine Hradu tam na skalisku. Odtiaľ je výhľad na plávajúci most, na celé mesto a obilné polia okolo. Zhora nadol akoby vo vzduchu visí cesta s pestrými domami a voňajúcimi stromami. Deti tam tancovali v teplom slnečnom svite. My sme sa chceli prejsť mestom, ktoré ponúka staré tradície a ojedinelé legendy.


V ďalších riadkoch hovorí Andersen o požiari Devína, ktorý mal vtedy štatút mesta. A to je možná súvislosť so spomínanou rozprávkou o malom dievčatku so zápalkami: „Celé predpoludnie, dlho predtým, ako sme sem zavítali, videli sme na horizonte silný a hustý dym. Bol to oheň, to polovica mesta vyhorela v tento deň. Ako sme sa pri západe slnka blížili k tomuto mestu, postrehol som, že je najmalebnejším miestom z celej mojej plavby po Dunaji. Celkom hore na kopci je ruina, najkrajšia ruina na celom toku Dunaja. Červené večerné slnko dopadlo na mokré koleso mlyna a ako sa otáčalo, vyzeralo ako vystrúhané zo zlata. Všetko dookola voňalo a bolo nádherne zelené. Aká to krása, aká veľkosť prírody? Devín – to je niečo, čo môže byť len zoslané z nebies, a túto krásu postihli žiaľ a núdza požiar .