Kleopatrina noc

Druhú romantickú generáciu tvorili autori, ktorí vstupovali do francúzskej literatúry v tridsiatych rokoch minulého storočia. Schádzali sa s maliarmi a sochármi v ateliéroch, kde sa oduševňovali za nové estetické prúdy a radikálne spoločenské a politické myšlienky. Literárna história ich označuje, ako skupinu Mladé Francúzsko.

Medzi týchto autorov zaraďujeme aj autora, ktorého dielo sa mi dostalo do rúk. Autor sa volá Théophile Gautier, narodil sa v roku 1811 a zomrel v roku 1872. Mal veľký zmysel pre umenie, čo sa prejavilo aj v jeho dielach. Svoju prózu venoval orientu a exotickým krajinám, kde patrili aj napríklad Múmia, Kleopatrina noc a Kráľ Kandaules.

Keďže sa Théophile Gautier venoval minulosti a exotike, bolo jasné, že nemohol prehliadnuť Kleopatru, kráľovnú, ale predovšetkým ženu, ktorá si ešte aj dnes zaslúži obdiv a uznanie. Jeho prvé slová, ktoré boli venované Kleopatre, boli slová obdivu. Opísal ju ako neobyčajne krásnu, nádherne oblečenú a vznešenú ženu.

Kleopatra, mala všetko po čom túžili a túžia ženy, ale aj muži na celom svete. Obklopovalo ju bohatstvo, moc, sláva a napriek tomu bola opísaná ako unudená, smutná a nespokojná. Nestačí len materiálne zabezpečenie, aby bol človek šťastný? Áno myslím, že nestačí. Tu sa preto vynára otázka, prečo sa nevedela tešiť a zabávať? Prvé čo ma napadlo bolo, že v jej živote sa neobjavovalo žiadne dobrodružstvo, iba starosti a povinnosti. No nespokojnosť mohla vychádzať aj z jej vnútorných myšlienok, či niekto ľúbi ju, alebo len moc a diadém na jej prekrásnom čele. Myslím, že jej naozaj chýbala láska, partner, vzťah, možno deti, veď každá žene dospeje do určitého veku a začne ju trápiť otázka, čo ďalej? Hovorí sa, že začnú tikať biologické hodiny. A to veru nie je materializmus. Potrebovala niekoho pri kom by stála, delila sa o čas a pomáhala? Nie, myslím, že nie. Ona to očakávala od muža. Chcela, aby ju muž miloval nekonečnou láskou a možno kvôli nej aj zahynul. Ale Kleopatra mala neuveriteľné šťastie, existoval muž alebo skôr chlapec, z chudobnej rodiny, ktorý túžil po Kleopatre, ako po žene, nie kvôli jej moci, len o ňom nevedela. No keďže ona bola kráľovná a on iba chudobný chlapec nemal ani najmenšiu šancu, že si ho všimne. Tak sa Meiamun rozhodol, že napíše Kleopatre lístok zo slovami: Ľúbim Vás. Hneď sa cítil lepšie, veď ona, mocná mala niečo od neho.

Po prečítaní lístočku, Kleopatra ožila, srdce jej začalo silnejšie búchať, neviem či od sťastia alebo zvedavosti. Veď práve jej niekto vyznal lásku, a začala ju trápiť otázka. Kto je ten neznámy? Aké ľahké je rozptýliť ženu a vnuknúť jej iné myšlienky. No ani nevedela, že na stretnutie nemusí dlho čakať. Ale nepredbiehajme udalosti. Celú noc nemohla Kleopatra spať, iba sa prehadzovala a stenala. Ráno sa cítila ako chorá a nechala sa odniesť do kúpeľa. Voda ju prebrala a cítila sa lepšie, keď zrazu zbadala v kroví oči. Spomenula som v kroví, pretože kráľovná mala kúpeľňu von, v záhrade. Ale kto sa opovážil sledovať ju pri kúpaní?

Áno, bol to sám Meiamun, chlapec taký zaľúbený, že stratil poslednú kvapku zdravého rozumu a sledoval Kleopatru až do paláca. Pre Meiamuna bolo osudné akékoľvek stretnutie s kráľovnou, veď pre každého to znamenalo istú smrť. Tak to bolo aj v tomto prípade. Po hlasnom výkriku Kleopatry zajali Meiamuna otroci a už ho chceli zabiť. No kráľovná zasiahla, opýtala sa ho čo tu robí a on jej vyznal lásku. Po tichých slovách, ktoré sa mu vydrali z krku od strachu, sa stalo niečo neuveriteľné, Kleopatra mu darovala život. No chlapcova reakcia bola zvláštna, povedal jej, že bez nej je jeho život bezcenný a chce zomrieť. Kleopatra mu navrhla nechutný obchod o jeho život. Strávi s ním noc a on mladý a krásny ráno zomrie. Bude musieť vypiť pohár plný silného jedu. Nepochopila som prečo pristúpil, veď mohol v pokoji odísť a žiť ešte dlho. No mal čakať na šťastie ešte niekoľko rokov? Veď splnilo sa mu želanie, strávi s láskou svojho života noc, netrápila ho ani myšlienka smrti, zomrie šťastný, ráno, pri nej a pre ňu. Aj Kleopatra bola spokojná. Po vzájomnej dohode odišli spolu do paláca.

Spoločnú noc prežili v opojení a šťastí. Ráno, keď čierna noc odchádzala, priniesol otrok kalich s jedom pre Meiamuna. On svoj posledný pohľad aj so životom daroval Kleoptre. Myslela som a dúfala, že ho zastaví a nadovolí zomrieť. A bola som rada, že zasiahla, chytila ho za rameno. No Meiamun pevne rozhodnutý splniť svoj sľub napil sa z pohára. Padol mŕtvy na zem. A stalo sa niečo neuveriteľné, ona kráľovná Egypta, mocná Kleopatra vyronila jedinú slzu svojho života. Možno z ľútosti nad mladým človekom alebo si uvedomila, že to bol on, ten človek, ktorý bol ochotný zomrieť pre ňu.

Páčil sa mi postoj aký zachoval Meiamun, rozhodol sa správne, mal to čo chcel, bol veľmi odvážny, pretože sa rozhodol, pre svoje želanie aj zomrieť. A zomrel šťastný. Mohli by sme si brať príklad a vo svojom živote viac riskovať, aby sme aj my dosiahli to po čom túžime.