Fjodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest

Dej

Dej sa odohráva v Petrohrade v roku 1866. Bývalý študent Raskoľnikov vykoná detailne pripravenú vraždu zlej úžerníčky a neplánovane aj jej sestry, dobrej ženy, Lizavety. Vraždu mal tak pripravenú, že neočakával žiadne problémy, avšak mýlil sa. Pri tomto čine mal pár problémov z nečakanými „hosťami“, ale všetko sa nakoniec podarilo a nikto ho nepristihol pri čine. Vraždu vykonal sekerou, ktorú mal požičanú od domovníka a ktorú mu nakoniec aj nepoškodenú vrátil tak, že si nikto nič nevšimol. Po tom, čo vykonal, mal rôzne psychické stavy. Jeho pocit viny sa striedali z uspokojením, že : „zabil odpornú, škodlivú voš, starú, nikomu nepotrebnú úžerníčku“. Tieto stavy sa striedali a to nakoniec nevydržal a začal sa zhoršovať jeho stav, teraz však fyzický. Raskoľnikov veľmi ochorel. Jeho choroba miestami prechádzala do stavov blúznenia. Počas jeho choroby mu bol veľkou oporou jeho spolužiak, tiež bývalý študent, Razumichin. Razumichin bol študent veľmi šikovný, dobrý a vždy stál Raskoľnikovi po boku, aj keď mu to nie vždy bolo „po chuti“. Vo svojich stavoch sa Raskoľnikov často vracal do minulosti a vybavoval si ako sa s otcom prechádza do parku a všetko detailne cítil aj počul. Často sa aj preriekol o svojom prečine, avšak keďže nikto netušil, o čom hovorí, neprikladali jeho „táraninám“ nijakú váhu.

Keď bolo Raskoľnikovi trochu lepšie, vybral sa prechádzať sa po Petrohrade a zastavil sa na takých miestach, na aké ani nepomyslel. Na každom kroku sa hovorilo o vražde tej úžerníčky a jej sestry, ale jeho to nijako nevyvádzalo z miery. Stále si opakoval, že neurobil nič zlé. Bol o tom presvedčený. Na takejto jednej prechádzke sa zastavil aj v hostinci, kde sa stretol z úradníkom, ktorý mu rozprával o svojej žene a nevlastnej dcére Soni a vyrozprával mu tiež celý svoj osud a aj osud svojej rodiny. Po pár dňoch pri ďalšej prechádzke mestom zbadal, ako sa ľudia zberajú okolo istého miesta a veľmi kričia. Keď prišiel bližšie, všimol si, že tam istého človeka podupali kone. On toho človeka poznal. Bol to práve ten úradník, s ktorým sa rozprával v tom hostinci. Rozkázal, aby ho zaniesli domov, pretože vedel, kde ten človek býva. Keďže mal peniaze, ktoré mu poslala jeho mama, všetky ich dal jeho manželke, aby mohla pochovať toho muža, pretože poznal ich neutešenú finančnú situáciu.

Do Petrohradu tiež pricestovala jeho mama, Puľcheria Alexandrovna, aj s jeho sestrou Dunečkou. Prišli sem na pozvanie budúceho manžela jeho sestry, ktorého Raskoľnikov nemal rád. Bol to zlý človek. Nakoniec sa Raskoľnikov upokojil, keď sa jeho sestra po rozhovore a určitých neočakávaných udalostiach rozhodla nevydať sa. Do jeho sestry sa však zamiloval Razumichin, avšak nikomu to nepovedal. Na jeho sestru si však brúsil zuby ešte jeden muž. Svidrigajlov. Tohto človeka však nemala rada jeho sestra, keďže ho poznala už dlhší čas.

Bola to nejaká zhoda okolností a Raskoľnikov sa zblížil so Soňou, dcérou toho úradníka, na ktorého pohreb dal svoje peniaze. Zistil, že ju ma veľmi rád, ale nevedel si vysvetliť, prečo. Bolo to veľmi útle, bledé a chudé dievča, ktoré malo však veľmi zlú povesť. Avšak všetko, čo robila, robila iba preto, aby si zarobila nejaké peniaze a pomohla tak svojej macoche, ktorú však mala rada ako svoju matku. Čistou náhodou Svidrigajlov bol Sonin sused. Pod tlakom verejností sa Raskoľnikov zveril Soni so svojim „tajomstvom“. Tá tomu neverila, ale on bol taký presvedčivý a všetko jej to vysvetlil, že mu uverila a mali to ako tajomstvo. Nevedeli však, že ich pri súkromno rozhovore niekto načúval. Bol to práve Svidrigajlov, ktorý síce tvrdil, že nikomu nič nepovie a nechá si to pre seba, avšak prezradil to Raskoľnikovej sestre, ktorá mu taktiež neverila. Po celý čas trval na Raskoľnikovej vine aj policajný komisár, ktorá bol presvedčený o jeho vine a párkrát mu to povedal rovno do očí. Samozrejme, že sa bránil, ale všetko to bolo zbytočné, keďže komisár si bol istý. Aj keď sa objavil človek, ktorý sa priznal k obom vraždám, neveril mu. Raskoľnikov sa aj priznal, ale nie oficiálne, len svojim správaním a otázkami.

Pod vplyvom okolností však pominulo nebezpečenstvo zo strany Svidrigajlova, ktorý spáchal samovraždu. Avšak tí, ktorí vedeli o tom, že pravý vrah je Raskoľnikov, nútili ho, aby sa priznal a netrpel ďalej. Raskoľnikov veľmi miloval svoju matku a tým, že sa prizná, jej nechcel ublížiť. Nakoniec však pod vplyvom okolností a ľudí, ktorých miloval, sa priznal. Ešte aj na policajnej stanici mal pochybnosti, či tak má urobiť, ale presvedčila ho o tom jeho milovaná Soňa, ktorá mu povedala, že s ním pôjde všade a nenechá ho samého.

Jeho trest však nebol taký ťažký, ako on sám očakával. K jeho poľahčujúcim okolnostiam prospelo najmä to, že jeho doktor a ostatní psychológovia potvrdili, že nebol pri zdravom rozume, ale aj to, že pri požiari riskoval svoj život, aby zachránil dve malé deti. Za svoj čin dostal trest: osem rokov prác na Sibíri. Na Sibír s ním šla aj Soňa, tak, ako aj sľíbila. Počas jeho pobytu na Sibíri zomrela jeho mama, Razumichin sa oženil s jeho sestrou Duňou. Soňa s ním bola tak často, ako to len bolo možné. Našla si tam dokonca prácu a vážili si ju aj ostatní väzni.

Príbeh sa končí tým, ako sa Raskoľnikov a Soňa objímajú a vravia, že už „len“ sedem rokov a budú spolu.Charakteristka postáv

Raskoľnikov (Rodion Romanovič Raskoľnikov):

Rakoľnikov je študent, ktorý je presvedčený o svojej nevine a nepripúšťa si, že spravil niečo zlé:

„To, že som zabil odpornú, škodlivú voš, starú, nikomu nepotrebnú úžerníčku, za ktorej zabitie by mi mali štyridsať ráz odpustiť, lebo vyciciavala úbožiakov, to že je zločin?“

Je to človek, ktorý dokáže veľmi milovať. Veľmi miluje svoju matku aj svoju sestru a dokonca aj Soňu, avšak nato prichádza až na Sibíri, pretože dovtedy si to nepripúšťal.

„Prišiel som Vám otvorene povedať, že hoci budete nešťastná, jednako nezabudnite, že Váš syn Vás teraz miluje väčšmi než seba, a všetko, čo ste si o mne mysleli, že som krutý a nemám Vás rád, všetko nebola pravda. Nikdy Vás neprestanem milovať....“

Raskoľnikov je veľmi dobrá človek a riskuje dokonca aj svoj život, aby zachránil život dvom malým deťom pri požiari pričom on sám utrpí popáleniny. Ďalej sa jeho veľkodušnosť prejavuje v tom, že dal svoje peniaze vdove po úradníkovi napriek tomu, že nemal veľa svojich peňazí.

Bol tiež presvedčený, že svet sa delí na dve skupiny ľudí. Jedny sú tí výnimoční a druhí sú obyčajný. Myslí si, že tí výnimoční môžu aj vraždiť v mene dobra a sám seba považuje za výnimočného. K tejto skupine tiež zaraďuje napríklad Napoleona.
Rodion Romanoviš Rasolnikov – raskol - rozkol

Razumichin (Dmitrij Prokofič Razumichin):

Razumichin je človek, ktorý je veľmi dobrý priateľ Raskoľnikova. Má na neho dobrý vplyv a často mu dáva dobré rady, ktoré Rodionovi pomáhajú. Je to človek rozumný, čo vyplýva aj z jeho mena: Dmitrij Prokofič Razumichin– razum – rozum

Razumichin je inteligentný a mnohokrát privedie Rodiona na správnu cestu.

Stál pri jeho sestre a jeho mame, keď bol Rodion v čase veľkých depresií a odmietal akýkoľvek styk s rodinou. Pri tejto príležitosti sa zamiloval do sestry Raskoľnikova a nakoniec sa s ňou aj oženil.

Soňa (Sofia Semjonovna Marmeládovová):

Soňa je prostitútka, avšak napriek všetkému je to veľmi dobré dievča. Všetko robí iba preto, aby pomohla svojej macoche pri výchove súrodencov a aby si tak zarobila nejaké peniaze ktoré veľmi potrebovala. Je to Rodionova spriaznená duša a ona ho nakoniec prinúti, aby sa priznal, pretože jej sa ako prvej zdôveril a priznal sa jej k vražde.

„Ale áno!“, povedal Raskoľnikov s úsmevom, „Idem si po tie kríže, Soňa. Veď si ma sama na krížne cesty posielala, tak čo, vari si nedostala strach, keď k tomu došlo!“

Nakoniec bola ona jediná, ktorá ostala Raskoľnikovi oddaná aj potom, ako bol poslaný na Sibír. Ona odcestovala spolu s ním a chodila za ním do väzenia ako často to len bolo možné.

Ako sa to stalo ani sám nevedel, no zrazu ako keby ho bolo voľačo schytilo a hodilo k jej nohám. Plakal a objímal jej kolená. Ona sa v prvej chvíli strašne naľakala, celá tvár jej zmeravela. Vyskočila z miesta a pozrela na neho, trasúc sa na celom tele. V tej iste chvíli však všetko pochopila. V očiach jej zasvietilo nekonečné šťastie, pochopila a nebolo o tom už nijakých pochybností, že ju miluje, nekonečne miluje a že konečne nadišla tá chvíľa....

Duňa (Avdotia Romanovna Raskoľnikovová):

Raskoľnikovova sestra. Je to človek, ktorý sa nikdy nevzdáva a vždy sa dokaže obetovať pre rodinu aj keď to pre ňu nie je vždy najvýhodnejšie. Napríklad jej plánovaná svadba s Lužinom. Lužin bol zlý človek, podvodník, ale ona sa zaňho chcela vydať, len aby pomohla rodine dostať sa z finančných problémov.

Nikdy nehľadala východisko v plači a v depresiách, práve naopak, snažila sa všetko riešiť pokojne a s rozumom. Miluje svoju matku aj svojho brata a nepripúšťa si, že by jej brat mohol byť vrah:

„... Narážate na zločin, ktorý údajne spáchal môj brat. Až priveľmi jasne na to narážate, teraz to nemôžete poprieť. Vedzte, že som počula tie hlúpe klebety už predtým a neverím z nich ani slovo! Je to hnusné a smiešne podozrenie.“

Porfirij Petrovič:

Porfirij je komisár. Je to človek veľmi šikovný a domýšľavý. Je presvedčený o Raskoľnikovej vine a je odhodlaný ho dostať „za mreže“, aj keď sa sprvu tvári veľmi priateľsky:

„Ste veľmi nervózny, Rodion Romanyč, od prírody, prosím dokonca až priveľmi nervózny, popri všetkých ostatných základných vlastnostiach vašej povahy a vášho srdca, ktoré aspoň sa utešujem takou nádejou, som čiastočne vybadal, prosím. Nuž, pravdaže, aj ja som, dokonca aj vtedy, mohol uvážiť, že sa nestáva často, aby človek jednoducho prišiel a vybľafol všetky svoje tajnosti. Hoci sa aj to stáva, najmä ak človeka pripravia o posledné zvyšky trpezlivosti, ale to naozaj iba zriedka. To som mal aj ja uvážiť. Nie, myslím si, keby som našiel aspoň drobnôstku! Aspoň celkom malú drobnôstku, jednu jedinú, lenže takú, aby sa jej človek mohol chytiť, aby to už bolo niečo konkrétne a nielen samá psychológia.“