Svetová literatúra

Charakteristika doby

V 20. storočí vstupoval kapitalizmus do fázy imperializmu, rozpory kapitalistickej spoločnosti sa zostrovali. Imperialistické mocnosti, v snahe získať nové surovinové základne, lacnú pracovnú silu, odbytiská v kolóniách a v menej rozvinutých spoločenstvách, zvádzali medzi sebou neúprosný boj. Žiadali nové rozdelenie sveta a roku 1914 uvrhli svet do hroznej vojny.

Prvá svetová vojna (1914-1918) zničila nesmierne materiálne a kultúrne hodnoty. Milióny ľudí zomieralo v nezmyselnom zabíjaní, milióny sa vracali ako telesní mrzáci a psychicky poznačení na celý život. Ľudstvo sa zmietalo v hlade, v hospodárskom a morálnom úpadku.

Východisko z tejto spoločenskej situácie ukázali udalosti v Rusku. Roku 1917 pod vedením V. I. Lenina ruský proletariát uskutočnil Veľkú októbravú socialistickú revolúciu. Prvá robotnícka politická moc svoju dejinnú a morálnu pokrokovosť dokazovala Dekrétom o mieri, Dekrétom o pôde a riešením národnostnej otázky. Veľká októbrová socialistická revolúcia a leninský plán výstavby socialistickej spoločnosti ovplyvnili revolučný pohyb národov Európy. Rozpadlo sa Rakúsko-Uhorsko, revolučne vystúpil ľud Nemecka, vzniká Maďarská republika rád a podľa jej vzoru Slovenská republika rád, vzrastá politická sila robotníckych strán na celom svete.

Kapitalistickej svetovej sústave sa prvou svetovou vojnou nepodarilo odstrániť spoločenské rozpory. Ba naopak, prehĺbili sa. Od jesene roku 1929 každý kapitalistický štát zachvátila hospodárska kríza. Odkryl za protihumánny a protidemokratický základ kapitalizmu.

Robotnícka trieda sa zjednocovala v politických robotníckych stranách, rástla jej revolučnosť - vyostroval sa triedny boj. Zároveň sa zvyšovala vlna odporu a kritiky usporiadania spoločnosti zo strany nerevolučných spoločenských skupín. Buržoázne štáty obmedzovali slobodu, rušili občianske demokratické práva a buržoázne vlády dosadzovali otvorenú diktatúru kapitálu.

V dvadsiatych rokoch vznikol fašizmus v Taliansku, neskoršie v Nemecku. Nacionálne vyostrený hitlerovský fašizmus sfanatizovaný predstavami o svetovláde začal druhú svetovú vojnu, ktorá bola najstrašnejšia zo všetkých doterajších vojen.
Zložitá protirečivá spoločenská a politická situácia po prvej svetovej vojne sa odrážala v množstve umeleckých prúdov, teda i v rôznosti literatúry. K pokrokovým prúdom sa hlásila väčšia časť veľkých spisovateľov. Názorová jednoznačnosť vo vzťahu k spoločenskému pokroku a umelecká hodnota ich tvorby bola rôzna, ale všetci kriticky odhaľovali odtrhnutosť záujmov kapitalizmu od záujmov ľudstva.

Významnú časť svetovej literatúry tvorili spisovatelia, ktorí už pred prvou svetovou vojnou odstúpili od reakčnej buržoáznej ideológie. Realistickým spôsobom sa usilovali vo svojich dielach stvárniť skutočnosť. Kriticky reagovali na vojnovú a povojnovú situáciu. Vo francúzskej literatúre to boli Romain Rolland, Henri Barbusse, v nemeckej literatúre Thomas Mann, v dánskej literatúre Martin Andersen Nexo, ktorý patrí medzi zakladateľov socialistického realizmu, v anglickej literatúre George Bernard Shaw.

Pre obdobie medzivojnovej literatúry boli najtypickejšie a pre vývin všetkých národných literatúr najvýznamnejšie avantgardné umelecké smery a socialistickorealistická literárna metóda. Pojem avantgarda (z franc. lavangarde - predvoj) zahŕňal viacero umeleckých smerov. Spoločným pre všetky bolo úsilie vyjadriť odpor k nespravodlivému meštiackemu spoločenskému zriadeniu. Pokrokoví umelci sa rozišli s myšlienkovými a umeleckými názormi tejto spoločnosti. Žiadali nové nazeranie na svet. Tvorenie nového umeleckého videnia skutočnosti malo charakter živelnej revolučnosti. Ideologicky najvyspelejší a s revolučným hnutím spätí avantgardní umelci prechádzali postupne na pozície socialistického realizmu.

Socialistický realizmus vznikol ako umelecký dôsledok revolučného vývinu robotníckej triedy, nástupom proletariátu, utvorením a rozvojom socialistického spoločenského zriadenia. Filozofickým a politickým východiskom socialistického realizmu bol marxizmus-leninizmus. Úlohou a cieľom bolo podporovať boj proletariátu za víťazstvo socialistického spoločenského poriadku. Socialistický realizmus hneď od začiatku mal celosvetový charakter. Umelecky nadväzoval na kritický realizmus, prijímal niektoré črty revolučného romantizmu. Prešiel zložitým vývojom, ustálil sa princípmi komunistickej ideovosti, straníckosti, umeleckej pravdivosti a ľudovosti. Socialisticko-realistické dielo zobrazuje človeka, život, svet pravdivo, presvedčivo. Skutočnosť zachytáva v toku premien, v pohybe vždy k novým kvalitám človeka a spoločnosti. Socialistický realizmus v súčasnosti predstavuje základnú tvorivú metódu socialistického a pokrokového umenia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami