Antika

Antika

Staroveká Grécka literatúra

Od 9. stor. p. n. l. – 5. stor. n. l., vrchol antiky v 5. stor. za vlády kráľa Perikla – podporoval umenie a vedu. Gréci svojím založením boli myslitelia. Kládli dôraz na radostné prežívanie pozemského života a úctu k životu a rozumu. Mali veľa Bohov – polyteizmus, hlavný bol Zeus, sídlo na Olympe. Bohovia, človek a príroda tvorili jednotu. Ideál krásy – KALOKAGATHÉ. Gréci umeniu pripisovali aj očistnú úlohu – KATARZIS (flegmatik, melancholik, sangvinik, cholerik). Pestovali filozofiu – filio – milovať, sofia – múdrosť. Filozofiu delili na materialistickú a idealistickú. Materialisti tvrdili, že najprv bola hmota, až potom myšlienka. Najmenšia čiastočka – atóm, stále v pohybe (PANTA RHEI všetko plynie). Idealisti tvrdili, že najkrajší je svet ideí – myšlienok. (Platón, Sokrates, Aristoteles). Literárne pamiatky starovekého Grécka, najstaršie sú eposy Ilias a Odysea. Ich autor je vraj slepý básnik Homér. Sprostredkúvajú povesti o trójskej vojne. 


Trója

K trójskej vojne došlo preto, lebo Paris – syn trójskeho kráľa Priama uniesol ženu Spartského kráľa Menela – Helenu. Agamemnón velí Gréckym vojskám proti Tróji. Achilovi nedal časť svojej korysti, preto už Achiles nechcel bojovať proti Tróji, Achilov priateľ Patraklos si vezme jeho zbroj a zastaví trójske vojsko. Hektor, syn trójskeho kráľa Patraklosa v boji zabije. Achiles pomstí svojho priateľa, Hektora zabije a jeho mŕtvolu vláči okolo tábora. Achiles zomiera, zabije ho šíp, ktorý vystrelil Paris. Trója bola dobitá lsťou, Sparťania dali Tróji dreveného koňa, v ktorom boli ukrytý Spartský vojaci. Kňaz Laakon varoval trojanov, aby neprijali tento dar, že prinesie Tróji veľkú skazu. Bohovia si priali pád Tróje. Z mora vystúpili obrovské hady, ktoré
začali škrtiť Laakonových synov, on im šiel na pomoc, ale uškrtili i jeho. Trójska vojna trvala 10 rokov. (Že Trója naozaj existovala, dokázal nemecký archeológ Schlieman. Postupoval podľa Homérových eposov.)


Odysea

Odyseus bol Itakský kráľ, po skončení trójskej vojny sa plaví po krajinách stredozemného mora, je prenasledovaný bohom Poseidonom. Dostane sa na ostrov kyklopov. Jedného z nich – Polyféma prekabáti tak, že ho opije, predstaví sa mu ako Nikto
a vypáli mu žeravým kolom oko. Keď kyklop volá bratov, pýtajú sa ho, kto mu to spravil, on im odpovedal že Nikto, tak odišli preč.  Dostáva sa na ostrov čarodejnice Kirke, ktorá ho premení na sviňu, odoláva spevu Sirén. Fajáci ho odniesli na rodný ostrov Itaka, kde ho čaká jeho verná manželka Penelopa. 20 rokov nebol doma.


Dráma a komédia

V starovekom Grécku dosiahla vrchol dráma – divadlo. Počiatky môžeme hľadať v rituálnych tancoch a v slávnostiach usporiadaných na počesť Bohov (tanec, mimika, gestikulácia, výrazové prostriedky). Staroveký filozof Aristoteles vo svojom diele Poetica načrtol klasickú stavbu divadelnej hry:

- expozícia (predstavujú sa postavy a prostredie)
- kolízia (zauzlenie deja, zápletka)
- kríza (vyvrcholenie)
- peripetia (nečakaný obrad v deji)
- katastrofa (tragický záver)

Gréci písali tragédie i komédie.


Tragédie

– Sofokles, Aischylos, Euripides. Znaky tragédie:

- text je veršovaný
- jednota času, miesta a deja (jeden dej na jednom mieste za 24 hodín)
- prítomnosť chóru – mal svojho náčelníka, zbor komentuje dej, a viedol dialóg s hercami. Boli to otroci, muži, hrali ženské postavy na scéne pod holým nebom


Komédie

– comos a oide – veselý spev. Konflikt sa rieši smiechom, víťazí šikovnejší a prehrá hlupák. Predvádzali akrobatické kúsky. Komédie písal Aristofanes.

Sofokles (5. stor. p. n. l.)

Bol aténsky dramatik, autor tragédií, herec, zaviedol tretieho herca do divadla, obmedzil úlohu sporu, zachovalo sa od neho 7 tragédií. 

Kráľ Oidipus

Je to tragédia o zodpovednosti človeka, zmyslom hry je hlboká viera v človeka a jeho rozumové a mravné hodnoty.

V Tébach vládne kráľ Lei š kráľovnou Iokastou. Veštba im predurčí, že ich syn Oidipus zabije svojho otca a ožení sa s matkou. Mali teda chlapca zmárniť, prepichnú mu nohy. Pastier sa nad chlapcom zľutoval a dal ho na výchovu Koryntskému kráľovi. Na jednej kráľovskej oslave sa Oidipus dozvie, že pochádza z Téb. Pred mestskou bránou sa dostane do sporu s mužom, netušiac že je to jeho otec, ktorý sa vrátil z Delf, kde sa bol pýtať, dokedy bude Delfy ohrozovať sfinga hádankou. Oidipus vylúštil hádanku a nadšený ľud ho zvolil tébskym kráľom. Ožení sa s Iokastou a splodí s ňou 4 deti. Téby napadne mor. Oidipus sa dozvedá, že mor neustúpi, kým nebude potrestaný vrah kráľa Leia. Zistí, že vrahom je on sám, vypichne si oči a odchádza do vyhnanstva. Iokasta sa obesí. Ten, kto poruší zákony Bohov, vlasti a rodiny je potrestaný.

Antigona

Novým vládcom Téb sa stáva Kreón. Lenže o trón bojujú Oidipový synovia Polyneikos a Eteoklos. Obaja v boji padnú. Polyneika Kreón zakáže pochovať, lebo začal ten spor. Antigona, ich sestra sa vzoprela Kreónovi a brata pochovala. Zato ju Kreón nechal zaživa zamurovať do skál, neuprosil ho ani Haimón – jeho syn a Antigonin snúbenec. Keď sa dozvedel, že sa obesila, prebodol sa vlastným mečom. Život si vezme aj Haimónova matka Euridika. Kreón porušil Božské a morálne zákony, ktorý staval autoritu na
poslušnosti.


Grécke umenie

Zohralo vo vývine európskeho umenia veľkú úlohu, najmä vo výtvarníctve. Vytvorili sa tri architektonické slohy, podľa stĺpov – dórsky, iónsky a koryntský.

Architektonické pamiatky sú sústredené na Akropole (akro – kopec, polis – mesto), chrám Panthenón, námestie Agora, kde prebiehal celý život Aténčanou. V sochárstve sa kládol dôraz na presné zachytenie proporcí, pohybu, dramatičnosti. Sochár Feidias (Poseidón), Myrón ( socha Discobola), Praxiteles. Maliarstvo na keramike, na nádobách stvárňovali život. Amfory – kombinácie zlatej a čiernej, mozaiky mali na stenách a na dlážke.

 

Staroveká Rímska literatúra

Rimania boli svojim založením bojovníci. Po boji sa potrebovali zabaviť, uprednostňovali komédiu a gladiátorské boje. Komédie písal Plautus (Chvastavý vojak, O hrnci). Básnici boli Ovídius, Horácius a Vergílius. 


Ovídius

Metamorfózy (premeny) – sú to grécke a rímske povesti a báje založené na premene, sú veršované (asi 250 premien).

O pyšnej Niobe

Mala 7 dcér a 7 synov, vysmievala sa bohyni Léto, že má iba jedného syna Apolóna a jednu dcéru Artemis. Bohovia Niobu za jej pýchu potrestali tak, že jej postupne vyzabíjali všetky deti. Nioba sa zo zúfalstva premenila na plačúci kameň.

O sochárovi Pygmaliónovi

Vytesal si do slonovej kosti krásnu ženu, do ktorej sa zaľúbil, bohyňa Venuša mu ženu oživila a tak mohol Pygmalión milovať svoju ženu.

O Dajdalovi a Ikarovi

Dajdalos staval pre kráľa Midasa (krétsky kráľ) labirint (obluda minotaur), ktorý ho nechcel pustiť z Kréty, ten v túžbe po domove zostrojil krídla, pospájal voskom pierka, Ikaros neposlúchol jeho rady a utopil sa v mori. 

Umenie milovať – radí, ako si vybrať partnera

Lieky proti láske – radí ako sa partnera zbaviť


Vergílius

Eneis

Národný epos. Hrdina Eneis po skončení trójskej vojny odíde z Tróje, bol jej občanom a po dlhom putovaní sa usadí v Itálií, je zakladateľom rímskej ríše. Eneis je nositeľom starorímskych cností ako čestnosť, spravodlivosť, hrdosť – zakladá mesto, zárodok budúceho Ríma – Lavínium. Tento epos preložil Ján Hollý do bernolákovčiny. Chcel tým dokázať, že bernolákovčina je vyspelý jazyk a že sa dajú preložiť aj ťažké antické texty.

Vergílius písal aj selanky (selo – dedina, rusky). Sú to idilické básne zo života pastierov a roľníkov.

Pastierske – bucolica
Roľnícke – georgica


Horátius

Autor básnických zbierok Ódy, listy a satiry. Zamýšľa sa nad zmyslom šťastia a ľudského života. Jeho zmysel vidí v pokojnom rodinnom živote, nezávislom od moci a bohatstva. Radí, aby sa človek pridŕžal „zlatej strednej cesty“. Óda – Ak chceš priateľ múdro žiť.


Rímske umenie

Rimania pestovali rečnícke umenie – rétoriku. Cicero – politické a súdne reči, známy rétorikár, mimojazykové reči, mimika, gestikulácia. Ďalší rečníci v Grécku – Aristoteles, Platón. Rimania pestovali dejepisectvo – históriografiu – Líbius, Claudius.

Výtvarné umenie – architektúra, svetské stavby, cesty, mosty, viadukty, akvadukty, mauzoleá, víťazné oblúky (v Ríme Titov), víťazné stĺpy (Trajánov víťazný stĺp), v maľbe používali fresky (el fresco – maľba do vlhkej omietky, najmä románsky sloh), štadión Koloseum. Výborný rečník bol Cézar – „Kocky sú hodené“.