WILLIAM SHAKESPEAR
Sen noci svätojánskej
Charakteristika obdobia:
Humanizmus a renesancia (14.-17.storočie): Toto obdobie sa vyznačovalo významnými geografickými objavmi, vedeckými objavmi (heliocentrický názor - Slnko a nie Zem je stredom vesmíru - Galileo, Koperník), vynálezmi kompasu, strelných zbraní a kníhtlače. Rozvíjal sa priemysel a taktiež aj nová trieda meštianstvo.
S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo aj nové myšlienkové a umelecké hnutie humanizmus (humanus = ľudský) a renesancia (obroda, znovuzrodenie). Cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a znovuzrodenie - odmietali feudálne a cirkevné myslenie. Zdôrazňovali nové hodnoty:
- právo človeka na radostné prežívanie života
- zmyslové poznanie (senzualizmus)
- úctu k rozumu (racionalizmus)
- význam jednotlivca (individualizmus)
Hlavný dôraz kládli na vzdelanie a výchovu (hlavný zdroj poznania) -> základy prvých svetských škôl. Humanisti študovali a vydávali diela antických autorov (Homér, Vergílius), pokladali ich za dokonalé v zobrazovaní človeka a prírody, svojimi dielami ich napodobňovali vo forme aj v obsahu. Používali latinčinu až neskôr národné jazyky. Diela zachytávajú každodenný život, často súvisia s citovým životom človeka.
Život autora a jeho tvorba:
Najväčší dramatik vrcholnej renesancie, ktorý však presahuje svoju epochu a rámec jedného umeleckého obdobia. Napísal takmer 40 hier - historické hry, tragédie, komédie a tragikomédie. Písal aj poéziu. Shakespeare reaguje na prudký vývin svojej doby a citlivo vycítil krízu ducha, odchod starého feudálneho poriadku a nástup kapitalistických vzťahov, prekonanie stredovekej morálky a hľadanie nového humanistického obsahu. Ako 18-ročný sa oženil a jeho život plynul pokojne a bez vonkajších zvratov. Pôsobil ako herec a neskôr mal vlastnú divadelnú spoločnosť. Zomrel ako 52-ročný v rodnom Stratforde nad Avonom. Znaky jeho drámy:
- Neobmedzenosť tém, miesta, času
- Obraz pozemského života, kladných i záporných vlastností ľudí
- Hrdinovia sú silný jednotlivci
- Postavy žien sami rozhodujú o svojom osude
- Príčinou tragédie je ľudská vášeň alebo náhoda
- Komické prvky nie sú ostro oddelené od tragických
- Veršovaný jazyk sa strieda s prózou
Diela: Antónius a Kleopatra, Búrka, Cymbelina, Hamlet, Henrich IV, Henrich V, Henrich VI, Komédia omylov, Kráľ Lear, Macbeth, Othello, Rómeo a Júlia, Sen noci svätojánskej, Veselé panie windsorské, Veľa kriku pre nič
Sen noci svätojánskej:
Téma: Láska medzi Hermiou a Lysanderom, ktorá nemôže byť splnená, pretože sa Hermia musí vydať za Demetriusa, no nakoniec láska zvíťazí.
Obsah:
/I.1/ Atény, v Tezeovom paláci:
Tezeus a Hippolita sa rozprávajú o ich svadbe, ktorá sa uskutoční za štyri dni. V tom však príde Egeus a rozpovedá Tezeovi o svojom trápení: svojej dcére Hermii chce dať za ženícha Demetria, ona si však zvolila Lysandra. Demétrius má otcovu priazeň, Lysander však Hermiino srdce. Ak by si však nezobrala za muža Demétria, do smrti by musela žiť v kláštore. Lysander jej navrhne útek z Atén k jeho tete. Ona privolí a na druhý deň večer, uteká do neďalekého lesa pri Aténach. Zdôverí sa Helene, ktorá to využije aby mohla ísť za nimi s Demétriom, do ktorého je zaľúbená.
/I.2/ Atény, izba v tesárovom dome:
V tesárovom dome sa zíde celá partia dobrovoľných hercov. Rozdelia si úlohy. Majú hrať smutnú komédiu o krutej smrti rytiera Pyrama a slečny Thisbi. Dohodnú sa na stretnutí v zámockom lese za mestom, pri starom dube a rozídu sa.
/II.1/ Les neďaleko Atén:
Vystúpi Oberonov elf Puk a Titániin elf. V tú istú noc chce totiž aj kráľovná Titánia a kráľ Oberon sláviť na tom istom mieste. Medzi nimi je spor o indického princa, ktorého si Titánia zobrala do opatery, no Oberon by ho však tiež rád mal vo svojich službách. Titánia však neprivolí. Tak Oberon chystá odplatu. Spomenie si na kvet, ktorý po zásahu silného amorovho šípu sčervenal. Keď sa jeho šťavou potrú viečka spiaceho človeka, zblázni sa do prvého človeka, ktorého zbadá. Pošle poň Puka. Chystá sa s ním totiž na kráľovnú až bude spať, a po prebudení nech len behá za vlkom, levom, býkom, opičiakom či čo zbadá prv s dušou plnou lásky. Tým ju chce donútiť k vydaniu princa. V tomto plánovaní ho však vyrušia hlasy Heleny a Demétria. Ten ju všakovako odvrhuje, ona sa však nedá. Demétrius sa jej snaží utiecť, no ona ide verne za ním. Vtom sa vráti Puk. Oberon si všetko vypočuje, chce pomôcť Helene a tak pošle Puka aj s kvietkom za nimi s tým, že ho spozná podľa rúcha aténčana.
/II.2/ Inde v lese:
Titánia zadá prácu svojim elfom, a tí ju uspia uspávankou. Odídu a nechajú Titániu pokojne spať. Vtom sa objaví Oberon a nakvapká spiacej Titánii šťavu z kvietku na viečka. Odíde. V lese sa objavia Hermia a Lysander. Sú unavení a tak sa uložia k spánku. Puk už prechodil celý les, ale aténsky šat nevidel. Zrazu ich uvidel. Myslel si, že sú to tí, ktorých mu Oberon kázal nájsť, tak nakvapká Lysandrovi na viečka štavu. Hneď po jeho odchode sa tam objavia Helena a Demétrius. Ten ju neustále odháňa. Helena však už zo smútku nemôže ďalej. Zbadá Lysandra, no iba jeho samého. Bojí sa, že je mŕtvy. Prosí ho, aby sa zobudil. Po prebudení jej vyznáva lásku a nenávisť k Demétriovi. Snaží sa jej vysvetliť svoj už nútení vzťah k Hermii a jeho lásku k nej. Helena to však berie ako urážku, že si robí z nej žarty. Neverí mu, a tak odchádza, no Lysander ide stále za ňou. Hermia ešte v polospánku kričí zo sna. Keďsa však zobudí, zľakne sa, pretože nie je pri nej Lysander. Tak sa ho vyberie hľadať.
/III.1/ Natom istom mieste v lese:
Titánia stále spí. Stretávajú sa tam však herci, aby si nacvičili svoju hru. Tkáč dohliada na skúšku. Rozdeľuje rekvizity a zdokonaľuje prológy postáv. Začína sa skúšať. Puk ich chvíľku pozoruje. Tkáč po svojom príhovore odíde. Keď je zase jeho čas, príde no má somáriu hlavu, On však nič nevie. Všetci utečú okrem Tkáča a Puka. Klampiar sa však vráti a povie Tkáčovi o jeho hlave. Utečie, a vráti sa tesár, poľutuje ho a tiež utečie. Tkáč si to, ale vyloží po svojom. Myslí si, že chcú z neho spraviť somára a nachytať ho. Začne si spievať. Vtom sa prebúdza Titánia, prosí ho aby neprestával spievať, zahrňuje ho komplimentami a dokonca mu vyzná lásku. Nechce mu dovoliť odísť z lesa. Zavolá si svojich elfov a prikáže im slúžiť Tkáčovi. Ten sa s nimi srdečne zoznámia Titania si ho odvedie do svojho domu.
/III.2/ Inde v lese:
Oberon rozmýšľa nad Titániou a jej novou láskou. Puk mu vyrozpráva ako šikovne nasadil Tkáčovi somáriu hlavu. Keď rozohnal aj jeho spoluhráčov, a somára tam nechal samého, Titánia sa zobudila. Oberon sa teší, že mu to vychádza. Pýta sa : „a viečka si aténčanovi potrel?“. Puk mu prisvedčí. Zrazu sa však objavia Demétrius a Hermia. Myslí si, že jej zabil Lysandra, a tak nechce žiť ani ona. Obviňuje ho z vraždy. On sa však bráni, vraví jej že Lysander je živý a zdravý. Hermia ho má však plné zuby, a tak odchádza. Demétrius unavený zaspí. Oberon vyčíta Pukovi jeho chybu, že si pomýlil pravých milencov s nepravými. Poverí ho nájsť Helenu. Puk odíde a Oberon potrie Demétriovi viečka štavou. Helena sa vracia a v jej pätách je Lysander. Ten nechápe, prečo si myslí, že sa jej posmieva. Plačom prísahu dosvedčuje. Demétrius sa prebúdza. Vyznáva Helene lásku. Tá však za tým nevidí nič viac, iba podvod. Vyčíta im to ako bezcitný výsmech. Lysander a Demétrius už vôbec nejavia o Hermiu záujem, ale o Helenu.
V tom sa zjaví Hermia. Helena zo spiknutia obviní aj Hermiu. Hermia však nechce veriť rečiam Lysandra o jeho láske k Helene. Hermia jej obvinenia odmieta a obviňuje ju. Helena odchádza. Lysander a Demétrius sa púšťajú do bitky, Hermia im však v tom bráni. Tá sa však sama dáva do hádky s Helenou. Helenu si však zastáva Lysander, no Demétrius ho provokuje k bitke. Tí odchádzajú. Odíde Helena a potom aj Hermia. Z úkrytu vystúpi Oberon a hnevá sa na Puka že všetko poplietol. Prikáže Pukovi, aby tých dvoch ku sebe nepustil a nejako ich poslal preč a aby ich odčaroval. Je hmla. Tak Puk príde ku každému z nich a napodobňuje hlasy toho druhého. Tým ich od seba odvedie. Hermiu zavedie ku Lysandrovi a Helenu ku Demetriovi. Keď zaspia zase im potrie kvetom oči.
/IV.1/Tamtiež v lese:
Titania s Tkáčom sú stále spolu. Tkáč využíva elfov a káže im, aby mu doniesli jedlo, spievali a škrabkali ho. Potom obaja zaspia. Príde k nim Oberon a Puk. Oberon oslobodí kráľovnú. Tá sa zobudí a diví sa, aký čudný sen sa jej sníval. No potom zistila že to bola skutočnosť. Puk odčaroval Tkáčovi somáriu hlavu a uspal ho. Oberon s Titaniou sa znova udobrili a odídu. Potom príde do lese Tezeus, Egeus a Hippolita. Idú poľovať. Ospevujú krásny brechot psov. Vtom zbadajú na zemi spať Lysandera, Hermiu, Helenu a Demetriusa. Vysvetlili im prečo sa dostali do lesa a že Demetrius už nechce Hermiu, ale chce Helenu. Kráľ je prekvapený, a povie im, nech tieto 2 pári sa zoberú spolu s ním v kostole. Odídu. Neskôr sa zobudí aj Tkáč. Prestrašený zo sna sa pozerá kde sú jeho priatelia. No potom sa poberie domov.
/IV.2/Izba v domci tesára:
Zišli sa tam všetci herci. Nevedeli čo je s Tkáčom, nenašli ho ani doma. Už sa začali oňho báť, čo sa mu stalo. Povedali si, že bez neho hrať nemá zmysel. No v tom sa zjavil. Všetci ho obklopili a tešili sa, že je naspäť. Všetko im chcel povedať, no knieža už bolo po obede a museli ísť.
/V.1/Sieň v Tezeovom paláci:
Tezeus a Hippolita rozoberali čo sa stalo milencom. Neverili tým rečiam o kúzlach, no niečo predsa na tom muselo byť. O niečo neskôr prišiel za nimi Filostrates oboznámiť ich o predstavení. Oni si vybrali že chcú vidieť predstavenie hercov. Všetci sa tam rozprávali, až začalo predstavenie. Trochu sa im akoby vysmievali, no nakoniec sa im to páčilo, pretože sa na tom aj zabavili.
Postavy:
Hermia-Egeova dcéra, zamilovaná do Lysandra –bola milá, pekná a odhodlaná ísť za svojou láskou
Helena- zamilovaná do Demétria-nedôverčivá, ale milá
Lysander-zamilovaný do Hermie –milý, odhodlaný bojovať za svoju lásku
Demétrius-zamilovaný do Hermie-zlý, krutý
Tezeus-vojvoda aténsky-rozumný, milý
Hippolyta-kráľovná Amazoniek, Tezeusova nevesta-milá
Egeus- otec Hermie-nespravodlivý
Oberon-kráľ elfov-dobrý, ochotný, trošku pomstichtivý
Titánia-kráľovná elfov-dobrá
Filostrates-Tezeusov usporiadateľ zábav-snaživý
Amatérsky herci-bolo ich šesť(tesár, truhlár, tkáč, krajčír,
klempiar a měchař) –ochotní, milí
elfovia-poslušní