- Národno-obranný charakter, šírená nár. buditeľmi- kňazi, učitelia
- ciele: uzákoniť spisovnú slovenčinu, vzbudiť národné povedomie- uvedomovanie si slov. národa, vydávať diela a časopisy
Európska osvietenská a klasicistická literatúra
Klasicistická literatúra
európski klasicistickí autori:
- tragédia - Pierre Corneille – Cid
- Jean Racin – Faidra
- komédia - Jean- Baptist Poquelinin= Moliere - Misantrop, Lakomec, Meštiak šľachticom, Zdravý nemocný
- bájky- Jean de la Fondaine
Znaky klasicizmu:
- racionalizmus
- hrdina - šľachtic alebo mešťan
- objektívny pohľad na svet
- konflikt v mravoch - povinnosť a cit
- žánre – vyššie (tragédia, epos, óda a elégia – oslavná pieseň), nižšie (bájka, satira, komédia) – nesmú sa prelínať žánre
- estetický ideál = dokonalý človek
- inšpirácia z antiky
- autori sa sústreďujú na všeobecné črty človeka
- autor nevyjadruje subjektívny postoj k skutočnosti
- za literárny prameň sa pokladá antika
- konflikty v mravnej oblasti medzi láskou a povinnosťou
- súlad prírody, pravdy, krásy, dobra a mravnosti
- uprednostňujú podstatné a nemenné v prírode
- Despreaux – Poetika klasicizmu – harmonickosť, logickosť, prenesenosť a jednoduchosť
- teória klasicistickej drámy – 3 jednoty – času, miesta, deja
Osvietenská literatúra:
Znaky osvietenstva: vzniklo v rámci klasicizmu vo Francúzsku, dôraz sa kladie na cit a osvietený rozum - proti feudalizmu, zdôrazňuje rovnosť, slobodu - v myslení, presvedčení, oslobodenie sa od starých hodnôt, predsudkov a povier - ľuďom sa musí vládnuť rozumne, osvietene a nie despoticky, zvýrazňujú sa individuálne hodnoty človeka, základom šťastia je poznanie a vedomosti, často krát kritika Cirkvi, ale na Slovensku naopak, osvietenci boli katolícki kňazi
Osvietenskí autori:
Charles - Louis Montequieu, Jean - Jacques Rousseau, Denis Diderot, Daniel Defoe, Jonathan Swift, Francois Marie- Arouet = Voltaire, Jozef Jungman, Jozef Dobrovský
Slovenské národné obrodenie – 4 etapy
1. 1780-1820 - Jozef II. Vydal Tolerančný patent- zrovnoprávňuje katolícke a evanjelické vyznanie, nové jazykové nariadenia- nahradiť mŕtvu latinčinu živými jazykmi
- bernolákovci = kat. duchovenstvo
A. kodifikujú spis. slovenčinu
B. uvádzajú ju do života
C. zakladajú spolok Slovenské učené tovarišstvo (1789,1792)
- spolok katolíkov, vznik v Trnave
- na čele Bernolák, Fándly- tajomnik,
- ciele: šírenie nového spisovného jazyka, vydávanie vlasteneckých a ľudovýchovných kníh v spis. jazyku
2. 1820-1835: Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej - zbližovanie katolíkov (Hollý, Hanuliak) a evanjelikov (Šafárik, Kollár)
3.1835-1843: spolok Katedra reči a literatúry česko-slovenskej – riešenie otázky jazyka
4. 1843-1848: 2 dôležité udalosti - revolúcia
- uzákonenie spis. Slovenčiny (v Hlbokom, 1843, Ľ. Štúr; podľa stredoslovenského nárečia)
Pokusy o uzákonenie spisovnej slovenčiny:
- kamaldulskí mnísi
- Jozef I. Bajza - mal vlastný systém jazyka
- Anton Bernolák - 1787 uzákonil spis. jazyk na základe západoslovenského nárečia, zjednodušenie pravopisu- píš ako počuješ
Slovenská osvietenská a klasicistická lit. 1780-1830
Osvietenská próza - snaha o uzákonenie slovenčiny za spis. jazyk, starostlivosť o povznesenie slovenského ľudu, vzdelávať a vychovávať pomocou náučných diel z hospodárstva, vzbudiť emócie
- vecná (odborná) - jazykovedná - A. Bernolák
- ľudová spisba - J. Fándly
- národno-obranná - J. Papánek- Dejiny slovenského národa
- J. Sklenár- Najstaršia poloha Veľkej Moravy
- umelecká - J. Fándly
Anton Bernolák
- katolícky kňaz
- teoretická práca: Jazykovedno- kritická rozprava o slovenských písmenách (=Dissertatio philologico-critica de literis slavorum) 1787
- gramatická príručka: Slovenská gramatika
- Slovár Slovenskí- Česko- Laťinsko- Ňemecko- Uherskí (6 zväzkov)
- Etymológia slovanských slov
- tento jazyk prijali len katolícki vzdelanci
Jozef Ignác Bajza
- podporoval národnobuditeľské úsilie
- 1. slov. román - René mládenca príhody a skúsenosti - kritický pohľad na nedostatky v slov. spoločnosti, použil vlastný pravopis (pozri zošit)
- Slovenské dvojnásobné epigrammata
Juraj Fándly
- predstaviteľ' národno-uvedomelých vzdelancov, propagoval Bernolákov spisovný jazyk, išlo mu o rozširovanie vzdelanosti pospolitého ľudu
- Zelinkár, Ovčár, Slovenskí včelár – ľudovýchovný charakter
- Piľní domajší a poľní hospodár – z roľníckeho života
- O úhoroch aj včelách rozmlúvání
- Dúverná zmouva medzi mňíchem a ďáblem – podporuje cirkevné reformy Jozefa II. , schvaľuje zrušenie žobravých reholí, mnísi sa musia venovať predovšetkým ľudu, rozhovor medzi mníchom Atanáziom a diablom Titunilom
Osvietenská poézia
- Augustín Doležal – Pamětná celému svetu tragédia
- Juraj Rohoň – Kratochvílne spevy pre mládež roľníkov
- Bohuslav Táblic - Poezye
Klasicizmus v slovenskej literatúre: Myšlienka slovanskej vzájomnosti:
- nejednotnosť Slovanov, národnostný útlak
- nemec Herder - Slovania by mali spolupracovať a nie sa oddeľovať v oblasti jazyka, hovorí o veľkolepej budúcnosti Slovanov
- hlavná myšlienka: zjednotiť slovanské národy na čele s Ruskom - kultúrna spolupráca
- predstavitelia: Kollár a Šafárik – kultúrne zjednotenie krajín (výmena časopisov, kníh, pedagógov), existujú 4 základné kmene: ruský, poľský, srbochorvátsky, československý
Pavel Jozef Šafárik - poézia: zb. Tatranská múza s lýrou Slovanskou- písaná v češtine, myšlienka slobody
- vedecké práce: Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis
Ján Kollár
- otec slovanskej vzájomnosti
- hovorí o slávnej budúcnosti Slovanov
- bás. zbierka Básne Jána Kollára - báseň Vlastenec
- rozprava O literární vzájemnosti mezi kmeny a rárečími slávskými
- zb. Národné spievanky (čili písně Slovákú v Uhrách)
- skladba Slávy dcera - vlastenecká skladba, myšlienka slov. vzájomnosti (615 sonetov)
- Predspěv – (časomerná prozódia) + 5 spevov (sylabotonická prozódia): 1.Sála, 2.Labe, Rýn, Vltava, 3.Dunaj, 4.Ledché, 5.Acheron
1. Predspěv - sláva Slovanov v minulosti, žiaľ nad prítomnosťou, nádej nad budúcnosťou
2. Sála - láska k Míne - dcéra slávy, láska k vlasti, láska ho povzbudzuje, pol srdca dá vlasti a pol Míne
3. Labe, Rýn, Vltava - venované Slovanom, smútok nad lužickými Srbmi spája s vlastným smútkom - Mína, výzva k spolupráci
4. Dunaj - rozchod s Mínou, verí, že sa všetci Slováci spoja (pozri zošit)
Ján Hollý - slovenský Homér - prišiel o zrak, prekladal z antiky
- nepodporoval slovanskú vzájomnosť
- písal v bernolákovčine, vlastenecká tvorba
- eposy: Svatopluk, Cyrilometodiáda, Sláv
- idylické básne: Selanky
- oslavné básne: Ódy
- Žalospevy - príbehy o nejednotnosti národa, napr. Naríkání Rastislava,Plač Matki slávi
- Svatopluk - myšlienka jednoty, spolupatričnosti Slovanov, inšpirácia z antiky, historické fakty prispôsobené vlasteneckému zámeru
- o zrážke slovenského a nemeckého vojska, postavy: Karolman, Svätopluk, Slavomír, boh černobog - mytologická postava
- 3 časti - 1. propozícia, 2. invokácia - vzývanie múz, 3. in medias rez - vstup do deja
- 12 spevov, časomerná prozódia (pozri zošit)
Ján Chalupka - námety: odrodilstvo, napodobňovanie vyšších vrstiev- život v slov. malomeste
- dráma- veselohra Kocúrkovo (podtitul Len aby sme v hanbe nezostali)- zaostalosť, hlúposť, obmedzenosť ľudí - pán z Chudobíc, majster Tesnošil, učiteľ Sloboda (charakteristika - pozri zošit)
- próza- román Bendegruz- tematika pomaďarčovania
- ostatné drámy: Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec
Jonáš Záborský - písal v matičnom období po období klasicizmu
- Spor o Žehry - klasicistické dielo
Národnobuditeľská literatúra v období romantizmu 1830-1850 - 30. roky - evolučné hnutie zasahuje aj Uhorsko, boj Uhorska za samostatnosť, nacionalizmus a silná maďarizácia Uhorska, Slovenské národné hnutie je pod dvojakým útlakom - maďarský národnostný a rakúsky hospodársky (sociálny)
- nová generácia - štúrovci - rozvoj romantizmu, na bratislavskom evanj. Lýceu vzniká Spoločnosť' česko-slovanska (Štúr, Chalupka)
Znaky slovenského romantizmu:
- individualizmus - čiastočne J. Kráľ
- národnooslobodzovací charakter a láska k vlasti
- slovenský humanizmus
- dôraz na ľudovú slovesnosť
- rozpor medzi snom, túžbou a skutočnosťou
- hrdina - tulák, zbojník
