Sofokles: Antigona

Útvar: tragédia
Kompozícia: prológ, 5 dejstiev, epilóg

Obsah:

Prológ: Deti kráľa Oidipa Antigona, Ismena a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne teraz Kreon. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja synovia v tomto boji padnú, E. ako hrdinský obranca, P. ako vlastizradca. K. zakáže pochovať P., čo v očiach Grékov bola pre celú rodinu potupa. A. v rozhovore s I. oznamuje, že nebude rešpektovať neľudský príkaz, ktorý šliape i po božských zákonoch a P. pochová.

1. dejstvo: Kráľ pred svedkami vyslovuje svoje rozhodnutie: K E. sa budú správať ako k hrdinovi, P. telo nech zohavia psy a dravé vtáky. Prichádza však strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval.

2. dejstvo: Strážca privádza pred kráľa A., obviňuje ju z porušenia kráľovho príkazu. A. sa necíti vinná, pretože kráľ dal príkaz, ktorý nesmie dať žiaden smrteľník – siahol na božie zákony. Nedá sa vystrašiť ani hrozbou smrti. A. kráľovi vysvetľuje, že nerobí rozdiel medzi mŕtvymi bratmi a prišla na svet milovať, nie nenávidieť. A. hrozí krutý trest – majú ju za živa pochovať v hrobke, a preto sa I. snaží obmäkčiť kráľa.

3. dejstvo: Haimon, A. snúbenec, predstúpi pred otca, hoci vie, že ten zo všetkého najviac si oceňuje poslušnosť. Rozvážne mu pripomína, že občania Téb nepokladajú jeho rozhodnutie za spravodlivé a vyzýva ho, aby si to premyslel.

4. dejstvo: A. privádzajú do skalnej hrobky. S nárekom sa lúči s ešte nenaplneným životom.

5. dejstvo: Veštec príde oznámiť K., že ani bohom sa nepáči rozhodnutie kruto potrestať A., lebo neprijímajú dym obetí. Vyzýva ho k rozvážnosti, veští nešťastie. K. ustupuje, napochytro zvoláva sluhov, aby A. vypustili, napokon sa k hrobke vydá osobne.

Epilóg: Posol prináša náčelníkovi zboru správu, že A. i H. sú mŕtvi. K. vošiel do skalnej hrobky a našiel tam H., ako v slzách objíma už mŕtvu snúbenicu (pred pomalou smrťou ušla tak, že sa obesila na vlastnom závoji). Keď H. zbadal ukrutného otca, vytasil svoj meč a prebodol sa ním. Toto rozprávanie si vypočuje H. matka Eurydika, bez slov vojde do paláca a po chvíli ju nájdu v kaluži krvi. K. v náručí prináša matke syna. K. šalie od bolesti a smútku až vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením.