Baroko (16. – 18. storočie)

- vzniklo v polovici 16. storočia v Španielsku a Taliansku.
- barok – z portug. slova „barocco“ = perla nepravidelného tvaru – názov vzchádza z výtvarného umenia, tam sa prejavili najcharakt. znaky: narušenie, krivenie, deformácia rovného tvaru, dekoratívnosť, pompéznosť
- Spoloč. podmienky: všestranná hlbokí kríza, pochmúrna atmosféra, chaos, narastal sociálny útlak, turecké vpády, 30-ročná vojna, boje medzi katolíkmi a protestantmi, protihabsburgské povstania, živelné pohromy, mor, bieda, u ľudí narastá beznádej, pesimizmus, nedôvera v pozemský život, uvedomovanie si potreby večného života (katolíckej viery)
- Heslo: vanitas vanitatum = márnosť nad márnosť všetkého pominuteľného
- barok je výrazom krízy feudalizmu

Literatúra:

- 2 prúdy:

1) náboženský (katolícky, protestantský)
2) svetský (šľachtický, meštiansky, ľudový)

- najpodstatnejšia črta: kontrast, protiklad

- najvýraznejšie protiklady:

1) márnosť svetských vecí, pominuteľnosť  príklon k nadpozemskému životu
2) lit. žánre: zavádzanie nových  upevňovanie starých
3) duchovný mysticizmus  pozemská zmyslovosť
4) štýl: vysoký – pompézny, dekoratívny  nízky: jednoduchý, ľudový, hovorový

- jazykové prostriedky:

hyperbola – zveličovanie, nadsádzka
antitéza – spájanie 2 protikladných významov

TALIANSKA LITIRATÚRA:

TORQUATO TASSO – epos Oslobodený Jeruzalem – svet citov  svet zbraní

ANGLICKÁ LITERATÚRA:

JOHN MILTON – duchovné eposy Stratený raj – krásy neba  pekelné mocnosti a Raj znovu nájdený

ŠPANIELSKA LITERATÚRA:
gongorizmus – náročná poézia, bohatá na symboliku a obrazy

NEMECKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA:

HANS CHRISTOFFEL VON GRIMMELSHAUSEN – román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus – osudy S.S. počas 30-ročnej vojny

ČESKÁ LITERATÚRA:

JÁN AMOS KOMENSKÝ – nábož. spisy: Labyrint světa a ráj srdce – autor ako pútnik blúdi po svete – labyrinte, utiahne sa do svojho vnútra – ráj srdce
- pedagogické diela: Didaktica magna (Veľká didaktika) – spracoval základné zásady vyučovania (v centre stojí žiak): 1. Vzdelanie patrí každému bez rozdielu. 2. Využívanie učebných pomôcok 3. Pri vyučovaní rozvíjať aj cit a charakter popri rozume. 4. Vyučovanie by malo prebiehať od jednoduchšieho k ťažšiemu (od konkrétneho k abstraktnému). 5. Najprv by sa malo vzdelávať v materinskom jazyku, potom v cudzom.
- Orbis pictus (Svet v obrazoch)

SLOVENSKÁ LITERATÚRA (1650 - 1780):

Spoloč. podmienky: protihabsburgské povstania, dôsledky vojen a tureckých vpádov – hlad, bieda, zaostalosť, epidémie – mor, sociálny útlak (poddaní protestujú útekom so hôr – J. Jánošík)

- protiklad: reformácia - protireformácia (katolíci vs. protestanti) => 1. boje, sprory; 2. kultúra, vzdelanie (školy)
- evanjelici: strediská – Prešovské kolégium, Bratislavské lýceum
- katolíci: stredisko – Trnava – Trnavská univerzita (zakladateľ: biskup Peter Pazmáň)
- zásluhu na rozvoji školstva mali rády: jezuiti, františkáni, piaristi
- vznik tlačiarní: protestanti – Levoča; katolíci – Trnava
- lit. jazyk: latinčina, nemčina, čeština - katolíci presadzovali slovakizovanú češtinu
- barok sa rozštiepil na: náboženský (katolícky, protestantský) a svetský (meštiansky, ľudový)
- charakteristická črta: záujem o históriu Slovenska, slov. dejiny, úcta k slov. jazyku, veľká pestrosť žánrov

POÉZIA:

- náboženská:

JURAJ TRANOVSKÝ – evanjelický spevník Cithara sanctorum
BENEDIKT SZŐLLŐSI – Cantus catholici a Písně katolícke – prvý tlačou vydaný kat. spevník, má veľa ľudových prvkov (uspávanky, koledy), úvod je latinský, kde spomína a vyzdvihuje cyrilometodskú tradíciu.
+ františkánske kancionály

- svetská:
- v latinčine, humanistický spôsob veršovania
- 3 typy poézie: umelá, poloľudová = silne ovplyvnená ľudovou tvorbou, ľudová
- tieto 3 typy vychádzali v zborníkoch: DIONÝZ KUBÍK – Slovenské piesne
- Mikulášsky zborník – nemá autora; prvá zaznamenaná pieseň o Jánošíkovi – Pieseň o Jánošíkovi zbojníkovi
- Zborník Jána Lányho I., II.
- jarmočné piesne – predávali sa na jarmokoch, boli vytlačené na papieri, predávajúci ich spieval, boli viazané k historickým udalostiam
- didakticko-reflexívna poézia:

PETER BENICKÝ – básn. zb. Slovenské verše – poukazuje na kladné, ale aj záporné vlastnosti. Vyzdvihuje pracovitosť, kritizuje pretvárku, sympatizuje s nižšími vrstvami – sedliakmi, poukazuje na márnosť všetkého pominuteľného, písané slovakizovanou češtinou

HUGOLÍN GAVLOVIČ – františkán, istý čas žil na salaši medzi valachmi – dal sa ovplyvniť ich názormi a múdrosťami – pod ich vplyvom napísal skladbu Valaská škola mravúv stodola – kompozícia: 21 cyklov (po 29 strof), prológ, epilóg
- 3 tematické okruhy: 1. vzťah jednotlivca k Bohu; 2. vzťah jednotlivca k blížnym; 3. vzťah jednotlivca k spoločnosti - oslovuje všetkých ľudí a radí im, ako majú žiť – túto knihu môžeme považovať za zásady slušného správania.
- skladba obsahuje tzv. nápadky – každý nápadok má samostatný titul, ten plní funciu motta a zároveň nám podáva prvú informáciu o téme, v závere prinášajú poučenie
- voľným pokračovaním tohto diela je Śkola kresťanská
- vyznačujú sa nadčasovými témami

DRÁMA:

ELIÁŠ LADIVER – alegorické evanj. hry: Tragoedia, neb Hra smutná, prežalostná
- v kat. dráme –antická mytológia, orientálne a dobrodružné látky, intrigy: Caterina, kráľovná gurzianská
- hrali sa latinské školské divadelné hry, ale po slovensky

PRÓZA:

- rozvíja sa prevažne cestopisná a memoárová
ŠTEFAN PILÁRIK ST. – Los Pilárika Štěpána (Sors Pilarikiana)
- námet diel: prenasledovanie protestantských učiteľov, kňazov, súdne procesy s nimi:
TOBIÁŠ MASNÍK, JURAJ LÁNI, JÁN SIMONIDES – Väznenie, vyslobodenie a putovanie
JÁN REZIK – Prešovské popravisko postavené roku 1687 čiže Prešovská jatka
- exulantská lit. – vyšla v zahraničí: SAMUEL HRUŠKOVIC – Vita Samuelis Hruscowitz
DANIEL KRMAN – Itinerarium (Cestovný denník)
MÓRIC AUGUST BEŇOVSKÝ – Pamäti a cesty grófa Mórica Beňovského

VEDECKÁ A POPULARIZAČNÁ LITERATÚRA:

- začína sa rozvíjať v druhej polovici 17. storočia

MATEJ BEL – najvýznamnejšia osobnosť, polyhistor, napísal veľké množstvo článkov, kníh v nemčine, češtine, maďarčine, latinčine. Veľkú pozornosť venoval historicko-zemepisným, národopisným, hospodárskym a spoločenským otázkam. Približuje sa už k osvietenstvu. Skúma historické pramene a archívne dokumenty.
- Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – má 4 zväzky, opisuje aj Slovensko, všetky uhorské stolice. Zaoberá sa aj prírodnými a národnými otázkami.
- venoval sa aj jazykovednej práci, napísal úvod ku gramatike Pavla Doležala – začleňuje sa do okruhu obrán a chvál slov. jazyka (rozvíja sa teória o pohostinnosti: 1) Slovensko: teória o pohostinnom prijatí Maďarov na našom území – Slováci a Maďari sú rovnoprávni; 2) Maďarsko: podmaniteľská teória – Maďari sú vládnuci národ, Slováci sú bezprávni)

JÁN BALTAZÁR MAGIN – Ostne... alebo Obrana – bráni slov. národ a jazyk, zdôraznil cyrilometodskú tradíciu, vychádza z teórie pohostinnosti