William Shakespeare: Hamlet
Autor: William Shakespeare (1564-1616) – písal komédie, tragédia, historické drámy i poéziu Útvar: veršovaná tragédia Kompozícia: divadelná hra v 5 dejstvách Miesto a čas deja: Dánsko, približne 12. storočie
Hlavné postavy:
Hamlet – Hamletov otec, zavraždený svojím bratom Claudiom Hamlet – dánsky princ, syn Gertrúdy a Hamleta Gertrúda – dánska kráľovná, matka princa Hamleta Claudius – brat kráľa Hamleta, teraz manžel Gertrúdy a nový dánsky kráľ Polonius – kráľovský radca, otec Ofélie Ofélia – dcéra Polónia, Hamletova láska Laertes – Oféliin brat Horatio – Hamletov priateľ
Stručná dejová línia:
Hamletov otec, dánsky kráľ, zomrel za podozrivých okolností. Všetko nasvedčuje tomu, že bol zavraždený svojím bratom Claudiom, ktorý sa oženil s ovdovenou kráľovnou (necelé 2 mesiace po jeho smrti). Jednej noci sa zjaví Hamletovi na hradbách otcov duch a potvrdí jeho dohady, že bol zavraždený (jed do ucha). Hamlet sa rozhodne pomstiť otcovu smrť. Aby nebol podozrivý, predstiera šialenstvo. Prežíva ťažké duševné stavy, uvažuje o zmysle ľudskej existencie, trpí pesimizmom. Podlosť sveta ho deprimuje natoľko, že myslí na samovraždu. Aby nadobudol istotu o Claudiovom zločine, zinscenuje s potulnými hercami divadelné predstavenie, ktorého dej zobrazuje udalosti, ktoré sa stali pri otcovej vražde. Kráľ je zdesený, tuší však, že Hamlet šialenstvo len predstiera, a preto ho posiela do Anglicka, kde ho majú na jeho príkaz zavraždiť, no Hamlet to zistí a prežije. Po nejakom čase sa vracia z Anglicka a jeho mečom náhodne umiera radca Polonius, otec Hamletovej milej – Ofélie (skrýval sa a špehoval za závesom v kráľovninej komnate). Ofélia sa pomätie a utopí, jej brat Laertes vyzve Hamleta na súboj. Kráľ využije túto príležitosť a otrávi meč jedom. Keď Hamlet zistí zradu, vytrhne Laertovi otrávený meč a prebodne ním Laerta i kráľa. Súčasne umiera i kráľovná, pretože sa napila z čaše otráveného vína, pripraveného pre Hamleta (ak by náhodou súboj prežil, otrávi ho víno). Umiera však i Hamlet, zranený na začiatku súboja.
Byť, a či nebyť – kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať? Umrieť, spať - nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom sa končí srdca bôľ a stovky hrôz, čo sú nám súdené; tak umrieť, spať - či v tom je méta našich túžení?“
Forma: autor využíva zastaralý jazyk s množstvom jazykovo-umeleckých prostriedkov, nachádza sa tu mnoho úvahových vynikajúcich myšlienok Hlavná myšlienka: Žiaden čin neostane nepotrestaný.
|