Klasicistická literatúra

Klasicizmus (17. – 18. storočie)

- umelecký smer, vzniká a rozvíja sa na kráľovskom dvore Ľudovíta XIV. – stadiaľ rozšíril do celej Európy
- z latinského slova classicus = vzorový, vynikajúci, príkladný
- spoločenské podmienky: v Európe existujú absolutistické štáty so silne centralizovanou kráľovskom mocou – Francúzsko, Anglicko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko – vzniká odpor feudálov a cirkevných kruhov – vznikajú revolúcie
- hlavné črty: zmysel umenia je v napodobňovaní prírody, hlavne toho, čo je v nej podstatné a nemenné – napodobňujú antiku; riadi sa istými zásadami, pravidlami – lit. tvorba ich musí rešpektovať: - jednota času a deja; - rozlíšenie žánrov: vysoké – óda, elégia, epos, tragédia, nízke – bájka, satira, komédia - nepripúšťalo sa ich prelínanie
- témy: vysoké – vznešené (historické, nadčasové) – hrdinovia – príslušníci vyšších vrstiev – šľachta, vojvodcovia, panovníci, nízke – témy zo súčasnosti, hrdinovia – nižšie vrstvy
- postavy sú len kladné alebo záporné, nevyjadrujú svoj vzťah k prostrediu, konajú tak, ako im káže povinnosť – ako im káže rozum, mali všeobecné charakterové vlastnosti – vytvorili dobový ideál
- filozofický smer: racionalizmus (racio = rozum)– klas. je ním ovplyvnený – René Descart
- klas. vyžadoval rozumovú disciplínu, súlad krásy, dobra, pravdy
- objektívny klasicizmus – nedovoľoval autorovi zaujať svoj subjektívny postoj k skutočnosti
- presné pravidlá poézie sformoval: Nicolas Boileau-Despréaux – vyžadoval presnosť jazykového vyjadrovania, dodržiavanie štýlu (štýlovú disciplínu)

EURÓPSKA LITERATÚRA: (17. – 18. storočie)

- najvýznamnejšie diela vo francúzskej lit., a to v oblasti drámy – dráma musela dodržiavať 3 jednoty:

1) jednota času – 24 hodín, max 30;
2) jednota miesta – na 1 mieste;
3) jednota deja – žiadne vedľajšie motívy

- rezonéri – postavy, ktoré komentovali dej; využíval sa alexandrín – 12-slabičný verš

- tragédia: PIERRE CORNEILLE – Cid; JEAN RACINE – Faidra

- komédia: JEAN-BAPTISTE POQUELIN = MOLIERE – Zdravý nemocný, Misantrop, Tartuffe, Lakomec – obsah: dej sa odohráva v Paríži v dome Harpagona v priebehu 1 dňa. H. nikomu nič nedoprial, ani vlastným deťom – chce im život zariadiť podľa seba. Jeho dcéra Eliza sa zaľúbila do Anzelmovho syna Valéra, ktorý pracuje v ich dome (chcel sa k nej dostať, je šľachtic). H. jej však už našiel bohatého staršieho pána, ktorý nechce veno – A. Brat E., Kleant, sa zaľúbil do chudobnej Mariany, ktorá žije so svojou chorou matkou. K. a E. sa chcú navzájom požiadať, aby sa prihovorili u otca, no H. ich prekvapí vlastnými úmyslami – K. navrhne, aby si vzal staršiu bohatú vdovu. Oznámi im, že si chce vziať M. V ten večer sa má konať svadba. Sluha Šidlo však ukradne H. truhličku s peniazmi. Starý lakomec zmorený žiaľom zavolá políciu. V menšej hádke V. a A. sa vysvetľuje, že V. aj M. sú deti A. Na záver si vezme K. – M. a V. - E. – H. súhlasí so svadbami, keď mu sľúbia vrátenie truhličky.
- toto dielo spracúva antický námet, je výsmechom ľudskej vlastnosti – lakomstva – poukazuje na to, ako deformuje človeka; zápletka nie je dôležitá, hlavný je pohľad na lakomca zo všetkých strán; využíva zámeny postáv, situačný a slovný humor

JEAN DE LA FONTAINE – nadväzuje ne Ezopa – písal bájky

OSVIETENSTVO:

- začiatkom 18. storočia sa formuje odpor proti absolutistickému zriadeniu – osvietenstvo
- v tomto období – reformy Márie Terézie a Jozefa II. – v lit. a kultúre predstavuje pokrokové hnutie – postavilo sa proti poverám, predsudkom, presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia, zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní – nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene
- najdôležitejší znak: súhra rozumu a citu
- rozvinuli sa 2 koncepcie:

1) staršia – súvisí s klasicizmom, zdôrazňuje rozum – racionalizmus
2) novšia – súvisí s preromantizmom, zdôrazňuje ľudský cit, fantáziu, inštinktSLOVENSKÁ LITERATÚRA:

- posledné dve desaťročia 18. storočia – uvoľnenie tvorivosti, začína sa tvoriť slovenské národné obrodenie

1. fáza: 1780 – 1820

- bol prijatý tolerančný patent = zrovnoprávnenie 2 prevládajúcich vierovyznaní (kat. a evanj.) – obidve mali rovnaký cieľ – národné uvedomenie
- 2 snahy:

1. uzákoniť spisovný jazyk (J.I.BAJZA, A. BERNOLÁK);
2. povzniesť ľud na vyššiu vzdelanostnú úroveň (J. FÁNDLY)

- katolíci: 1789 – vzniká Slovenské učené tovarišstvo – cieľom bolo zušľachťovať a pestovať slov. jazyk, získavať jeho prívržencov, vyvíjať vydavateľskú činnosť – distribúcia Bernolákových kníh, malo aj sociálny, buditeľský, politický a kultúrny program
- na čele stál A.Bernolák, organizačnú činnosť mal na starosti J.Fándly
- množstvo pobočiek po celom Slovensku, existovalo do r. 1800
- evanjelici: Učená spoločnosť malohontská, Učená spoločnosť banského okolia
- významnú úlohu zohráva založenie Katedry reči a literatúry česko-slovenskej – vznikla na evanj. lýceu v Bratislave – bola strediskom výchovy štúrovskej generácie
- vydávali sa časopisy a noviny: Prešpurské noviny, Staré noviny literního umění

2. fáza: 1820 – 1835

- rozvíja sa idea slovanskej vzájomnosti = spojenie slov. národov pod vedením Ruska – rozpracovali ju: J. KOLLÁR, P.J.ŠAFÁRIK
- vzniká Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej – je výrazom integračných snáh – katolíci: J. HOLLÝ, M. HAMULIAK; evanjelici: J. KOLLÁR, P.J. ŠAFÁRIK
- spolu vydávali almanach Zora s ich dielami v bernolákovskej slovenčine a biblickej češtine
- charakteristické je národnozjednocovacie hnutie

3. fáza: 1835 – 1843

- obdobie štúrovskej generácie – jej formovania sa a ich pôsobenia – romantizmus
- 14. 2. 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny na fare v Hlbokom

4. fáza: 1843 – 1848

- vrcholí tvorba štúrovskej generácie
- revolúcia 1848 – neúspech – štúrovci sa utiahli
- založenie Slovenskej národnej rady

JOZEF IGNÁC BAJZA

- katolícky kňaz, prisudzuje sa mu dvojaké prvenstvo:

1) snaha o uzákonenie spisovného jazyka – nebolo to dopracované, nevypracoval gramatiku;
2) napísal prvý slovenský román: René mládenca príhody a skúsenosti – 2-dielny román – obsah:

1. časť: René je synom bohatého kupca Dona Varleta. Rozhodne sa opustiť svoju rodnú krajinu a vybrať sa na potulky svetom. Otec ho odhovára, no neposlúchne a ide z Benátok do Tripolisu. Chce nájsť a priviesť domov svoju sestru, ktorú spolu s matkou uniesli ako dieťa piráti. Jeho priateľ Van Stiphout ho sprevádza. Zažívajú množstvo exotických dobrodružstiev. V Tripolise nachádza svoju sestru Fatimu. Dostane sa do väzenia, ale prepustia ho. S F. odchádzajú späť do Benátok. Medzitým sa v Egypte zaľúbi do Haradixy – dcéry mohamedánskeho patriarchu.

2.časť: R. zrazu odchádza do Viedne s V.S. (opustí F. i H.), putujú Slovenskom

1. časť bola scenzurovaná kvôli láske a 2. časť kvôli ostro skritizovaným pomerom na Slovensku (napr. zbičovanie)
- Slovenské dvojnásobné epigramata – krátke básničky, zosmiešňujú ľudské vlastnosti, majú výchovnú funkciu

JURAJ FÁNDLY

- katolícky kňaz, celú svoju činnosť venoval ľudu – chcel ho povzniesť na vyššiu vzdelanostnú úroveň
- diela s praktickými radami do života: Piľni domajší a poľní hospodár, Zeľinkár, Slovenskí včelár
- vrcholné dielo: Dúvěrná zmlúva mezi mňíchom a diablom – 4 zväzky – išlo mu o vážne politicko-spoločenské ciele, ako dôsledný šíriteľ jozefínskych reforiem reagoval na zrušenie konteplatívnych tvz. žobravých reholí – dielo je koncipované ako rozhovor medzi mníchom Atanáziom a uštipačným diablom Titinillom, ktorý slúžil na strašenie kresťanov – žartovne i vážne rozpráva o dejinách rehoľníctva, prináša dôkazy o ich spol. neužitočnosti a škodlivosti. Príčinu vidí v tom, že mnísi sa vzdali manuálnej práce a zradili svoje poslanie pomáhať. V treťom zväzku podáva dôkazy, aké nesmierne bohatstvá rehole získali a zdôraznil, ako tento kapitál premrhali. Vyzýva, aby sa ich bohatstvo investovalo do stavby nemocníc, škôl. V rukopisnej 4. časti na vyváženie poukázal aj na kladné hodnoty, ktorými niektorí rehoľníci prispeli k duchovnému obohateniu ľudstva.OSVIETENSKÁ POÉZIA:

AUGUSTÍN DOLEŽAL – Pamětná celému světu tragoedia

BOHUSLAV TABLIC – zb. Poezye – obsahuje pôvodné i preložené básne

PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK

- venoval sa slovanským jazykom a literatúram
- Dějiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí – encyklopedický charakter
- Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis – hovorí o osudoch Slovanov, chcel dokázať, že Slovania majú indoeurópsky pôvod
- poézia: Tatranská múza s lýrou slovanskou

JÁN KOLLÁR

- slovanské uvedomenie sa mu začalo formovať v Jene, ktorá sa stáva centrom nemeckej mládeže a tá volá po zjednotení nemeckých krajín – všíma si temné stránky, ovplyvnili ho vlastenecké nálady – zoznámil sa tu so svojou životnou láskou Frederikou Schmidtovou, ktorú nazýval Mina
- prvá básn. zbierka: Básne Jána Kollára – sonety, opisuje krásu Miny, sú tu aj silné vlastenecké motívy
- Slávy dcéra (= Slovanská dcéra) – pôvodne mala predspev a 3 spevy: 1. Sála, 2. Labe, 3. Dunaj – neskôr ju rozpracoval a dnes má predspev a 5 spevov:
Předzpěv – písaný elegickým distichom = časomierou (dvojveršie, ktoré sa skladá z daktylského hexametra a pentametra) – hlavná myšlienka: žiaľ nad slovanskou minulosťou, idea národného zápasu za slobodu

1. Sála – ústredným motívom je láska, vystupuje tu lyrický hrdina, ktorý vyjadruje svoju lásku k Mine – slovanský ideál - vykresľuje ju v rôznych podobách ako symbol krásy, v závere spevu sa s ňou lúči, delí svoju lásku medzi ňu a vlasť
2. Labe, Rén, Vltava – opisuje odchod z Nemecka, zamýšľa sa nad osudom Lužických Srbov (boli ponemčení), vystupuje tu myšlienka utrpenia vlastného národa
3. Dunaj – slovenské prostredie, rozvíja ďalej myšlienky utrpenia vlastného národa, je sklamaný z lásky, upiera svoje túžby a nádeje do večnosti
4. Léthe – slovanské nebo, sprevádza ho Mina
5. Acheron – slovanské peklo, sú tu všetci nepriatelia slovenského národa

Národnie Zpievanky – zozbierané ľudové piesne

JÁN HOLLÝ

- najprv prekladal tvorbu antických autorov – Homér, Ovídius, Vergílius; písal eposy, selanky (= idylické básne), žalospevy, ódy
- uviedol do života bernolákovčinu
- Svatopluk – bohatiersky epos, námet čerpá z obdobia Veľkej Moravy; kompozícia: 12 spevov – epos začína propozíciou = naznačenie témy a invokáciou = vzývanie múzy, aby mu pomohla pri tvorbe – vyskytuje sa viackrát
- obsah: Obdobie vlády Rastislava, ktorý čelil vplyvu V-franskej ríše. Keďže ho nemôžu poraziť, idú naňho zradou a klamstvom prostredníctvom Svätopluka – uväznia ho a oslepia. Neskôr uväznia aj S., ktorý vo väzení sníva o kľudnom živote. Karolmanovi sa prisní sen, aby oslobodil S. – tvári sa, že je priateľ Nemcov, no zradí ich a oslobodí ho. Epos sa končí víťazstvom nad Nemcami, S. zakladá „Veľké kráľovstvo Slovákov“.
- vystupuje tu veľké množstvo postáv – aj historické, aj vymyslené
- Cirillo-Metodiada – príchod C. a M. na V.M., ich pôsobenie, význam ich príchodu
- Sláv – napadnutie Slovákov lúpežnými Čudmi
- obe majú tiež propozíciu a invokáciu
- Selanky – zbierka selaniek