Klasicizmus (17. – 18. storočie)
- umelecký smer, vzniká a rozvíja sa na kráľovskom dvore Ľudovíta XIV. – stadiaľ rozšíril do celej Európy
- z latinského slova classicus = vzorový, vynikajúci, príkladný
- spoločenské podmienky: v Európe existujú absolutistické štáty so silne centralizovanou kráľovskom mocou – Francúzsko, Anglicko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko – vzniká odpor feudálov a cirkevných kruhov – vznikajú revolúcie
- hlavné črty: zmysel umenia je v napodobňovaní prírody, hlavne toho, čo je v nej podstatné a nemenné – napodobňujú antiku; riadi sa istými zásadami, pravidlami – lit. tvorba ich musí rešpektovať: - jednota času a deja; - rozlíšenie žánrov: vysoké – óda, elégia, epos, tragédia, nízke – bájka, satira, komédia - nepripúšťalo sa ich prelínanie
- témy: vysoké – vznešené (historické, nadčasové) – hrdinovia – príslušníci vyšších vrstiev – šľachta, vojvodcovia, panovníci, nízke – témy zo súčasnosti, hrdinovia – nižšie vrstvy
- postavy sú len kladné alebo záporné, nevyjadrujú svoj vzťah k prostrediu, konajú tak, ako im káže povinnosť – ako im káže rozum, mali všeobecné charakterové vlastnosti – vytvorili dobový ideál
- filozofický smer: racionalizmus (racio = rozum)– klas. je ním ovplyvnený – René Descart
- klas. vyžadoval rozumovú disciplínu, súlad krásy, dobra, pravdy
- objektívny klasicizmus – nedovoľoval autorovi zaujať svoj subjektívny postoj k skutočnosti
- presné pravidlá poézie sformoval: Nicolas Boileau-Despréaux – vyžadoval presnosť jazykového vyjadrovania, dodržiavanie štýlu (štýlovú disciplínu)
EURÓPSKA LITERATÚRA: (17. – 18. storočie)
- najvýznamnejšie diela vo francúzskej lit., a to v oblasti drámy – dráma musela dodržiavať 3 jednoty:
1) jednota času – 24 hodín, max 30;
2) jednota miesta – na 1 mieste;
3) jednota deja – žiadne vedľajšie motívy
- rezonéri – postavy, ktoré komentovali dej; využíval sa alexandrín – 12-slabičný verš
- tragédia: PIERRE CORNEILLE – Cid; JEAN RACINE – Faidra
- komédia: JEAN-BAPTISTE POQUELIN = MOLIERE – Zdravý nemocný, Misantrop, Tartuffe, Lakomec – obsah: dej sa odohráva v Paríži v dome Harpagona v priebehu 1 dňa. H. nikomu nič nedoprial, ani vlastným deťom – chce im život zariadiť podľa seba. Jeho dcéra Eliza sa zaľúbila do Anzelmovho syna Valéra, ktorý pracuje v ich dome (chcel sa k nej dostať, je šľachtic). H. jej však už našiel bohatého staršieho pána, ktorý nechce veno – A. Brat E., Kleant, sa zaľúbil do chudobnej Mariany, ktorá žije so svojou chorou matkou. K. a E. sa chcú navzájom požiadať, aby sa prihovorili u otca, no H. ich prekvapí vlastnými úmyslami – K. navrhne, aby si vzal staršiu bohatú vdovu. Oznámi im, že si chce vziať M. V ten večer sa má konať svadba. Sluha Šidlo však ukradne H. truhličku s peniazmi. Starý lakomec zmorený žiaľom zavolá políciu. V menšej hádke V. a A. sa vysvetľuje, že V. aj M. sú deti A. Na záver si vezme K. – M. a V. - E. – H. súhlasí so svadbami, keď mu sľúbia vrátenie truhličky.
- toto dielo spracúva antický námet, je výsmechom ľudskej vlastnosti – lakomstva – poukazuje na to, ako deformuje človeka; zápletka nie je dôležitá, hlavný je pohľad na lakomca zo všetkých strán; využíva zámeny postáv, situačný a slovný humor
JEAN DE LA FONTAINE – nadväzuje ne Ezopa – písal bájky
OSVIETENSTVO:
- začiatkom 18. storočia sa formuje odpor proti absolutistickému zriadeniu – osvietenstvo
- v tomto období – reformy Márie Terézie a Jozefa II. – v lit. a kultúre predstavuje pokrokové hnutie – postavilo sa proti poverám, predsudkom, presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia, zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní – nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene
- najdôležitejší znak: súhra rozumu a citu
- rozvinuli sa 2 koncepcie:
1) staršia – súvisí s klasicizmom, zdôrazňuje rozum – racionalizmus
2) novšia – súvisí s preromantizmom, zdôrazňuje ľudský cit, fantáziu, inštinkt
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie