Lietarárna moderna

SVETOVÁ LITERÁRNA MODERNA: (1890-1918)

- moderna = literárne smery, ktoré prinášajú niečo nové
- od polovice 19. storočia prechádzali takmer všetky európske literatúry rýchlymi premenami, preto vznik nových smerov, striedanie škôl, vznik umeleckých zoskupení
- začína sa šíriť z Francúzska
- Spoločenské podmienky: rozpad spoločenskej atmosféry, všetko bolo na vedeckom základe, autori mali pocit, akoby sa všetko pekné vytrácalo, cítia úpadok umenia, upadajú aj mravné hodnoty, rozmach kapitalizmus, predzvesť blížiacej sa vojny
- východiská:

1. nadväzujú na romantizmus
2. dôraz na jedinečnosť autorského subjektu

- znaky:

1. v básniach sa odráža neriešiteľný spor básnika s nehumánnou spoločenskou realitou (rozklad etiky, strata ideálov, nový zdroj poznania – veda)
2. precitlivelé reakcie na prítomnosť
3. dominantný druh – lyrika
4. centrom je lyrický subjekt
5. experimentovanie

- smery:

1. parnasizmus – francúzska škola, nemala dlhé trvanie

- hlavný znak - odmietanie spätosti umenia so spoločenskou realitou
- zmysel umenia – dokonalá krása
- dôraz na formu básne
- motívy – antika, dávna minulosť
- pohŕdanie prítomnosťou
- hlavný prostriedok – alegória (nepomenúvajú veci priamo)

2. dekadencia – dekadence = úpadok

- je to chronologický predchodca symbolizmu – časť z nich sa nazvali symbolistami, časť ostala dekadentmi
- odmietajú tradíciu v poézii
- vyznačovali sa pesimistickými náladami, uprednostňovali nervóznu fantáziu, morbiditu, obyčajný svet je ničomný, fádny

3. impresionizmus – impresio = dojem

- prevažne vo výtvarnom a hudobnom umení
- snažili sa básnickými obrazmi zachytiť farbu, hudbu

4. symbolizmus – vznikol ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus

- snažil sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu
- využívajú symboly – slúžia na vyjadrenie abstraktného pojmu (napr. srdce = láska)
- vybrali si samotu v rušnom spoločenskom živote a osamelosť vo svojej básnickej tvorbe
- cez poéziu hľadali „nové priestory“ – v neskutočne, sne, mimo reality
- programovo pestovaný únik sa prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“ – nadradenia ducha nad hmotu
- hra s asociáciami = združovanie predstáv

CHARLES BAUDLAIRE – symbolista

- zbierka básní Kvety zla – kritikmi označená za nemravnú, preto bola stiahnutá z obehu
- hovoril o otázkach, ktoré znepokojovali spisovateľov, ale otvorene ich nevyjadrovali
- vyniká pesimizmom, smútkom (napr. báseň Litánie k Satanovi)
- vyjadrenie jeho ľúbostných citov na základe jeho zážitkov
- často využíva oxymoron = spojenie slov, ktoré si odporujú (napr. opisuje „ošklivú krásu“)
- využíva množstvo naturalizmov
- najčastejšie využíva formu sonetov
- prínos – človek – nemorálny, nespokojný, zmyselný, mozog plný tabaku a krv plná alkoholuPREDVOJNOVÉ UMELECKÉ AVANTGARDY:

1. kubizmus – pôvod má v umení – Pablo Picasso – zobrazoval predmety geometrickými tvarmi
- predstaviteľ: WALT WHITMAN

2. futurizmus – prepojený s kubizmom
- predstaviteľ: FILIPO MARINETI – presvedčenie, že nové umenie má držať krok s technickým vývojom tzn., že má ospevovať techniku a civilizáciu

3. konštruktivizmus – rozvíjal sa v predrevolučnom Rusku
- predstaviteľ: VLADIMÍR MAJAKOVSKIJ – písal poéziu, snažil sa zachytiť cítenie človeka modernej doby, pridal sa k socialistom

4. kubofuturizmus – využívajú voľný verš = rušia interpunkciu, osamocujú verš, využívajú asociatívnu metódu – voľné radenie nesúvislých predstáv, pocitov, úvah, spomienok
- predstaviteľ: GUILLAUME APOLLINAIRE

5. dadaizmus – reaguje na WWI, je symbolom revolty, združuje emigrantov, ktorí nechceli bojovať vo vojne
- predstaviteľ: TRISTAN TZARA

6. surrealizmus – využívajú koláž, automatický text = momentálny záznam pocitov, náhodne vybrané predmety – prestávajú byť obyčajným predmetom, stávajú sa umeleckými
- predstaviteľ: ANDRÉ BRETON

7. expresionizmus – zrodil sa v Nemecku
- únik, protest, odcudzenie človeka, dôležitý je obsah, nie forma, sociálna vzbura a odmietanie militarizmu v Nemecku
- motívy – hrôza z mesta, láska (živelná pudovosť), irónia, sarkazmus, odmietanie idyly
- predstaviteľ: GOTTFRIED BENN

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA: (1900-1918)

- Spoločenské podmienky: začína sa veľký rozvoj priemyslu, výstavba železníc => zjednotenie Slovenska, zhoršili sa však podmienky roľníkov, Slovensko sa stalo najpriemyselnejšou časťou Uhorska
- na jednej strane modernizácia, na druhej zbedačovanie chudobných vrstiev
- značné rozdiely vyústili do vysťahovalectva
- spoločenské pomery sa odzrkadľovali v umení, spomaľovali vývin spoločnosti
- objavuje sa nová generácia mladých autorov = slovenská literárna moderna – zámerom je modernosť = zostávajú verní tradícii, ale vyjadrujú ju novými umeleckými postupmi, metódami, prostriedkami
- hrdina je väčšinou pasívny, úzkostne skúma svoj vzťah k spoločnosti, stráca životné šťastie
- spracúvali vlastné túžby a pocity

IVAN KRASKO – hlavný predstaviteľ

- zbierka básní Nox et solitudo (Noc a samota) – autor sa stotožňuje s lyrickým hrdinom, má pochmúrne nálady, ktoré spája s prírodnými motívmi. Zamýšľa sa nad zmyslom ľudského života, spomína na matku, na starý biely dom. Národný a sociálny útlak je námetom básne Jehovah, v ktorej privoláva pomstu na vlastný národ pre jeho nečinnosť a fatalizmus. V mnohých básniach vyjadruje svoje ľúbostné pocity a zážitky. Smútok a clivota, ktorá vanie z básní je zapríčinená i tým, že vznikali ďaleko od domova.
- zbierka básní Verše – v popredí je ľúbostný zážitok, ktorý postupne prekonáva a spája svoj žiaľ s národným a sociálnym útlakom (Otcova roľa, Otrok), protestom a víziami slobody človeka a národa.

JANKO JESENSKÝ – významný predstaviteľ moderny

- zbierka básní Verše – ústrednou témou je láska, ktorej dal podobu v krátkych lyrických útvaroch (cyklus Verše sentimentálne). Stavia do kontrastu impresie ruchu veľkomesta a domov. Od symboliky a impresionizmu prechádza v závere k realistickej poetike (cyklus Bez nadpisu).
- zbierka básní Verše II – obsahuje básne reflexívneho zamerania, ktorá má 2 časti:
1. Sonety – každý sonet má uzavretú myšlienku, vyjadruje nostalgiu za uplynutou láskou a rozpor medzi snom a skutočnosťou;
2. Verše príležitostné – smeruje k občianskej lyrike, odsudzuje moc peňazí a vyzýva do boja za národné a sociálne práva.