Útvar: hrdinská epická skladba
Kompozícia: Skladba má jednoduchú dejovú líniu, prerušujú ju opisy. Zvláštnosťou je poňatie družiny ako kolektívneho hrdinu. Pokrik Mor ho! zaznieva na niekoľkých miestach textu ako dramatizujúci prvok.

Obsah:

Prichádzajú slovenskí bojovníci, nasleduje lyrický opis rímskeho tábora a opis slovenských mládencov. Sú vyslancami svojej zeme – ústami mládencov zaznievajú myšlienky z národného programu štúrovcov. Ďalej nasleduje charakteristika vlastností Slovákov a Slovanov, a to: mierumilovnosť, pohostinnosť, rovnosť medzi ľuďmi a sloboda človeka. Hovoria, ako sa Slovania zbavili zotročiteľov. Cár odpovedá, že Rím je pán sveta, hnevá sa, slovenskí mládenci odpovedajú pokrikom „Mor ho!“. Nasleduje dejový opis bitky, posledný pohľad na rodný kraj. Mládenci umierajú za svoj rod. Boj stíchne, neprežije ani jeden, aby zvestoval, že padli všetci za česť rodu. Cár zvíťazil nad slabšími a nevinnými, morálne víťazstvo mu však nepatrí.

Ukážka:

Zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbrojom:
Sloven na svojom seje, i žne len na svojom;
cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:
kto je, ten je: či je on zblízka, či zďaleka:
Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.
Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! –

...

A ty mor ho! Hoj mor, ho detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom,
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Forma:

združený rým, sylabotonický veršový systém (dodržiavanie počtu slabík vo verši), autor používa personifikáciu (surmity volajú do boja), metaforu (svieti pevný hrad), zvukomalebnosť = navodenie zvukového dojmu výberom hlások (Duní Dunaj a luna za lunou sa valí); pozoruhodné je, ako autor narába z jednoslabičnými slovami – posledná sloha má 12 veršov a všetky sa začínajú jednoslabičným slovom