Próza
- zložitý vývoj, v ktorom sa odrážajú problémy spoločnosti i človeka, ktorý si hľadá svoje miesto
1) 1945 – 1948:
- doznievajú tendencie spred vojny
- próza naturizmu – vnútorná kríza, pretože kritici žiadajú vyjadrovanie sa k aktuálnym problémom (WWII., SNP)
- diela: V. MINÁČ – Smrť chodí po horách, D. TATARKA – Farská republika, P. JILEMNICKÝ – Kronika - 3 rôzne spracovanie tejto témy
- diela s aktuálnymi problémami – vzťah človeka k pôde, tradíciám, Bohu – F. HEČKO – Červené víno, P. HRTUŠ JURINA – Kameň na kameni
2) 1948 – 1954:
- začína sa uplatňovať metóda soc. realizmu
- sprievodným znakom je zoštátnenie cirkevným a súkromných vydavateľstiev, likvidácia časopisov (Elán, Verbum, Tvorba) – začiatok centrálneho riadenia literatúry, upadá úroveň diel kvôli ohraničenosti tém (združstevňovanie, budovateľské nadšenie, spriemyselňovanie...) – schematické diela: F. HEČKO – Drevená dedina, D. TATARKA – Radostník
- situácia sa začína uvoľňovať až v r.1954 – vydanie diela A. BEDNÁRA – Sklený vrch
- v r. 1955-1956 vzniká rozsiahla diskusia, ako ďalej – 2 možnosti: 1. zdokonaľovanie soc. realizmu; 2. vytváranie alternatívnych programov
3) 1954 – 1964:
- prijala sa 1. možnosť – zlepšovanie soc. realizmu
- postupne niektorí autori prechádzajú do kritiky politického systému – MŇAČKO, KARVAŠ
- kvalitatívne sa literatúra začína meniť až okolo r. 1964 – vytvára sa priestor pre osobnú kryštalizáciu autorov, vznikajú nové časopisy (Revue svetovej literatúry, Romboid, Mladá tvorba) - L. MŇAČKO – Oneskorené reportáže
4) 70. - 80. roky:
- v spoločnosti nastáva konsolidácia a proces normalizácie po auguste ´68, čo má veľký dopad na literatúru, vznikajú 3 prúdy:
1. exilový – L. MŇAČKO, J. BLAŽKOVÁ
2. samizdatový – D. TATARKA, H. PONICKÁ, P. HRÚZ
3. oficiálny – všeobecná podpora režimu, ale sú tu aj autori s obmedzeniami
- v literatúre je znateľný vplyv skorších tendencií:
- próza naturizmu – V. ŠIKULA, A. CHUDOBA, L. BALLEK, S. RAKÚZ
- existencializmus a nový román – P. JAROŠ, R. SLOBODA, J. JOHANIDES
- tematické východiská: detektívky, kriminálne ladené príbehy – A. CHUDOBA, D. MITANA; sci-fi – A. VÁŠOVÁ, A. HYKISCH
- v samizdatovej lit. sa autori dotýkajú tabuizovaných tém – rok ´68, 50. roky, existencia Slovenského štátu ´39-´45; situácia v spoločnosti po zverejnení Charty 77
- oficiálny prúd – historické témy: M. FERKO – obdobie VM; H. ZELINOVÁ – 16.-19. storočie
- žánre – poviedka, novela, román, nové útvary – experimentálne, ťažko definovateľné
- druhá polovica 70. rokov - viacdielne romány
- J. JONÁŠ – Jedenáste prikázanie – snaha opäť dostať do popredia metódu soc. realizmu
- 80. roky – romány s ekologickou tematikou
5) 1989 – súčasnosť:
- nastáva uvoľnenie, pluralita, dôraz hlavne na experiment, rôzne žánre
- veľa kníh s problematikou rómskeho etnika
- prvky v dielach: postmodernistické reflexívne, lyrizujúce a publicistické pasáže
- mnohí autori sa zameriavajú na istý región:
V Slovensko: M. ZIMKOVÁ, S. RAKÚZZáhorie: Š. MORAVČÍK
J Slovensko: L. BALLEKOrava: O. FELDEKOVÁ, J. JOHANIDES
BA: P. BILIKOVSKÝ, R. SLOBODA
FRANTIŠEK HEČKO:
- vyrástol vo vinohradníckej rodine, zo začiatku sa venoval poézii i próze – básn. zb. Vysťahovalci
- najznámejší román Červené víno - podáva obraz Z-slovenskej vinohradníckej dediny.
Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy - Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola K. už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. K. sa tam mala veľmi zle, preto U. kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si svojich rodičov ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti: Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený František Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia.
Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že U. odchádza na vojnu. K. sa stará o domácnosť, ale všetká práca okolo vinohradu je na M. mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre, je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa K. k starým H. prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na K. sa valí jedno nešťastie za druhým. Mag., C. a M. dostanú záškrt. Mag. to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa K. narodí syn Adam - bohužiaľ mŕtvy. K. sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len U. návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého H., ktorý sa chce napokon s K. zmieriť.
Tretia časť má názov Marek a Lucia. Začína sa tým, že M. zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. M. sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. M. často navštevuje rodičov, ale tým sa vedie veľmi zle. K. ťažko ochorela a po čase zomrela. U., ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený, dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho L. otec Silvester - dávny nepriateľ H. rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa.
- je to generačný román - zobrazil osudy troch generácií - patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí - najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom.
- je to aj sociálny román – všíma si jednotlivé spoločenské vrstvy a ich vývin – postupne upadá sedliacka vrstva; zbedačovanie drobných gazdov, vysťahovalectvo
- je to román aj o láske – materinskej, súrodeneckej, manželskej i mimomanželskej – ústredným motívom je vzťah Urbana a Kristíny
- autor zachytáva pôsobenie WWI. na ľudí
- prechod medzi lyr. prózou a real. zobrazovaním
- román Drevená dedina – schematické dielo, písané metódou soc. realizmu – problematika združstevňovania dediny
- nedokončený román Svätá tma
- písal aj fejtóny – Fejtóny
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie