ALFONZ BEDNÁR
- román Sklený vrch - Román je písaný formou denníka, hl. postava je Ema Klaasová. Román má 3 dejové línie, každá sa odohráva na inom mieste a opisuje vzťah Emy k inému mužovi. Emin otec sympatizoval s fašistami, vydal im svoju ženu a Ema odišla z BA do hôr. Tu sa stretla s Milanom Kališom, pomáha mu roznášať poštu, spriatelia sa - chodia do Tichej doliny. Eva otehotnie, potratí, neplodná. Milan odchádza k partizánom a už sa viac nestretnú. - v roku 1947 sa Ema zoznámila s prokurátorom Zoltánom Ballom, zasnúbili sa a obaja majú odísť do Ameriky. Ema sa chce ešte raz vrátiť na miesto, na ktoré toľko spomína - do Tichej doliny. So Zoltánom sa pohádali a rozišli sa (sebec, malomeštiak). V tichej doline je už nová chata aj nový chatár. Eva smúti za Kališom. Do chaty prichádzajú štyria lyžiari - medzi nimi Jožo Solana. Do chaty prichádza robotník (súdruh) Tretina, rozpráva o vojnových udalostiach, ľuďoch. Eva sa dozvedá, že Milan Kališ zahynul (zavedie ju na jeho hrob). - Ema sa vydá za Solanu, odídu na stavbu, Tretina ich ohovára - Solana odíde inde. Eva nešťastne zahynie, Solana práve dočítal jej denník. - autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP
Román je:
1. budovateľský: opisuje povojnové skutočnosti a úspechy i neúspechy budovania nového Slovenska;
2. povstalecký: je spomienkou na fašizmus a SNP tu stelesňuje M. Kališ.
- porovnáva prítomnosť a minulosť, vojna má dopad na ľudí aj o niekoľko rokov neskôr
- zb. noviel Hodiny a minúty - novela Kolíska – snaží sa v nej reagovať na aktuálne spol. problémy – téma SNP. Dej sa začína r. 1952 – Zita Černeková počúva v rádiu proces s partizánom Majerským, ktorý je obvinený zo zrady (nie je to však zrada, odišiel od partizánov kvôli bolestiam očí). Ona vie, že je nevinný. Jej manžel vypovedá ako svedok, nesúhlasí s jeho výpoveďou. Začína si spomínať na r. 1945, keď doma kolísala dieťa, prišiel M. a chcel, aby ho skryla. Aj keď sa bojí, skryje ho (vonku stojí nem. vojak). M. bol v partizánskej skupine, ktorej hlavou bol jej manžel. Spomína na svoju nešťastnú minulosť, ktorá je prepojená i s M. (čakala s ním dieťa). Zvuk kolísky priláka Nemcov, ktorí začnú byť nepríjemní, a tak vbehne k M. vedľa do izby, ktorý medzitým ušiel cez okno. Chytia ho a obvinia zo zrady. Jej manžel svedčil proti nemu najmä zo žiarlivosti.
- ide o retrospektívny pohľad späť na SNP a WWII. a o dopad na ľudí v súčasnosti
- 60. roky – začína písať románovú epopeju Role: 1. časť: Hromový zub; 2. časť: Deravý dukát – je to kronika slov. dediny 20. storočia, zachytáva príbehy viacerých rodín – medziľudské vzťahy, no najmä vzťah k majetku
- neskôr sa začína zameriavať na real. zobrazovanie skutočnosti
- román Balkón bol privysoko – je to román-podobenstvo, zobrazuje sen a prostredníctvom neho zobrazuje pocity samoty, odcudzenia, prázdnoty, ktorými trpí človek v civilizácii
- súbor noviel Blok 4/B – medziľudské vzťahy
LADISLAV ŤAŽKÝ
- odmietal metódu soc. real.
- už v 1. dielach môžeme určiť znaky jeho tvorby: využívanie postupov eur. moderných próz, prvky exist. – hraničné situácie, pocity úzkosti, keď ide o život; lyrizácia; využívanie symbolov – často biblické; prevaha vnút. monológov – dôraz na psychiku človeka; citovosť a emocionálnosť; dej plynie pomaly – je rozložený na drobné epizódy
- téma WWII: v 5 dielach: Amenmária s podtitulom Samí dobrí vojaci – autobiografický román. Hl. postava Matúš Zraz bojuje na fronte. Začína sa vypuknutím SNP, pokračuje v zajatím Nemcami. M. chce byť najprv čestný, správať sa tak, ako sa má, no uvedomuje si absurditu príkazov a zákazov a vďaka tomu dospieva. Rozpor medzi nezmyselnou povinnosťou a jeho túžbami ako mladého človeka. Končí sa to sklamaním M., skepsou voči vojenským povinnostiam. Už nechcú byť samými dobrými vojakmi. M. je obyčajný vojak, žiaden hrdina.
- nadviazal románom Evanjelium čatára Matúša – pokračuje vo svojej autobiografii – Rum. Maď., Rak.
- romány Pochoval som ho nahého; Kŕdeľ divých Adamov – expres., úvahy; Pivnica plná vlkov
- 80. roky – vracia sa do lit. – Márie a Magdalény; Pred potopu – výstavba vodného diela Gabčíkovo, zobrazuje ľudí, ktorí tu žijú, pracujú. Rôzne lit. žánre – črta, poviedka, novela, báseň, denníkový záznam, reportáž, autobiografické prvky
- Smrť obchádza štadióny – dielo zo zakázaného obdobia, problematika mladých ľudí
- Kto zabil Ábela
LADISLAV MŇAČKO
- román Smrť sa volá Engelchen – autobiografický román z obdobia SNP. Postavy nezobrazuje ako hrdinov vojny, ale ako obete podliehajúce depresiám a rúcajúce sa pod tlakom vojnovej atmosféry. Nezdôrazňuje ani heroický, ani exist. rozmer historickej udalosti. Ústredným motívom je motív viny – hl. hrdinu prenasledujú vidiny horiacej Ploštiny a spálených ľudských tiel. Využíva retrospektívu, dej je dynamický, živé dialógy, výrazná psychologická kresba.
- Celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel. Pred koncom WWII. zasiahne V. guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom - kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval. Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty - Židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. M. sa prišla s V. rozlúčiť (odchádza do Kanady) a pred odchodom mu povie: „Musela som ti voľačo povedať, viem, čím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen.“ V. rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu - predať dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl M. a zamiloval sa do nej. Počas plnenia ďalšej úlohy - zistiť meno zradcu - býval V. s M. v jednom byte a M. mu opätovala city. M. však žila 2 životy - jeden život zaľúbenej ženy s V. a druhý život ako špiónka. Na jednej z akcií M. zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bil a odchádza do Zlína. Ďalšou akciou, ktorá na V. zapôsobila, bolo zabitie 2 nemeckých dôstojníkov: k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili 2 Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypočúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú (po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku). Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa V. dozvedá, že dôstojník Dr. Armin Weiss bol Žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopiteľnejšia, keď vidí, že Žid zabíja Židov. Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne V. spoznáva 2 hlavných dôstojníkov SS - Skorzenyho a Engelchena. Medzi partizánov prichádzajú 2 mladí muži - Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, 2 podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu - obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry. Do partizánskeho oddielu prichádzajú 2 nemeckí zbehovia. Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu - keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka 2 nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia. Dej sa vracia do súčasnosti. V. navštívi M. brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. V. odchádza z nemocnice, aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny, a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia.
- Oneskorené reportáže – pol. procesy 50. rokov – odsúdenie nevinných, nepochopených
- Ako chutí moc – pol. pamflet – príbeh Stalinových pokračovateľov v ČSR – Hl. postavou je Frank – prichádza na pohreb dôležitého funkcionára a tam spomína na život, aký ten funkcionár bol a ako sa menil. Spoznali sa počas SNP, boli dorbými priateľmi, ale f. sa menil podľa toho, ako vysoko sa dostal – stále tým strácal priateľov. Moc ho deformuje a mení jeho charakter. Stráca všetkých priateľov, opúšťa ho rodina a nakoniec zomiera úplne sám. Skúsil, čo je moc a sláva, ale nezistil, že sú oveľa dôležitejšie veci. Autor poukázal aj na mnohé deformity soc. režimu, napr. na často nezmyselný, absurdný systém rozhodovania v oblasti politiky, ekonomiky, kultúry alebo na praktiky tajnej polície.
- Siedma noc – pol. esej, august 1968 – zachytil 1 týždeň pol. udalostí, keď vstúpili ruské vojská na naše územie
- román Súdruh Műnchhausen – (barón Prášil slov. lit.) – satirický román z obdobia totality – rozpráva ho potomok M. – prichádza do ČSR ako člen svetového mierového hnutia. V ČSR ho sprevádza revolucionár Hnida. Keď končí jeho pobyt v ČSR nájdu uňho podstrčený revolver a obvinia ho, že chcel zabiť ministra vnútra a začne sa vykonštruovaný proces. V diele využíva mená, ktoré sa dajú pripísať konkrétnej hist. osobe.
50. roky – do lit. vstupuje nová generácia – V. ŠIKULA, L. BALLEK, A. HYKISCH, P. JAROŠ, J. BLAŽKOVÁ, J. JOHANIDES
60. roky – naplno sa rozvíja aj tvorba staršej generácie, ktorá vstúpila do lit. pred alebo počas vojny. Zameriava sa na zobrazenie WWII., SNP, vlastných životných skúseností, prísnej kolektivizácie a združstevňovanie (rôzne pohľady, aj schem. diela)
- mladšia generácia sa zameriava na súčasnosť a jednotlivca – jeho súkromie, psych. a morálne krízy, citové vzťahy, všedné problémy. Využívali moderné postupy (exist., nový román, lit. absurdity), experimentovanie v obsahuje i forme, dôraz kládli na úvahy.
Táto generácia tvorí aj v 70. rokoch počas soc. realizmu, no nepíše o zakázaných témach. Experimentovali, tvorili oficiálny prúd.
- 70. roky – do lit. vstupujú: D. DUŠEK, D. MITANA, J. PUŠKAŠ
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie