VINCENT ŠIKULA

- námety čerpal zo svojej skúsenosti a z rodného kraja – okolie Modry; využíval polyfóniu
- už v 1. dielach môžeme rozoznať znaky jeho tvorby: dej sa odohráva v rodisku autora; hl. postavy sú dedinskí ľudia, remeselníci, ale aj postavy z periférie; tematika: domov, detstvo, mladosť, autobiografické prvky; diela sa vyznačujú lyrizmom, široko vetveným príbehom a poetickým jazykom
- kritika ho označila za nástupcu lyr. prózy
- diela často obsahujú tragické, ale aj humorné prvky
- Možno si postavím bungalow; Na koncertoch sa netlieska
- novela S Rozárkou – subjektívne ladený príbeh o 2 súrodencoch. Rozárka je mentálne postihnuté dievča, ktoré fyzicky rastie, je dospelá, no psychicky je stále dieťa. Brat Ondrej sa o ňu stará, chce čo najlepšie plniť svoju úlohu. Chce sa dostať do jej duševného sveta, snaží sa ju pochopiť, ale nezvláda to a R. umiestnia v ústave. On to berie ako svoju osobnú prehru. je to krehký citový príbeh, autor sa prejavil ako majster psych. detailu
- Nebýva na každom vŕšku hostinec
- románová trilógia: 1. Majstri – román o rodine tesárov Guldánovcov. Otec ovdovel, žije sám so svojimi 3 synmi. Hl. postavou je syn Imrich – vykreslenie jeho detstva, mladosti, dozrievania, jeho prvých lások, rodinného zázemia. Má priateľku Vilmu, s ktorou sa neskôr ožení. Zlom nastáva, keď I. povolajú do vojny a on sa zúčastňuje povstania. 2. Muškát – návrat I. z vojny, je fyz. i psych. poznačený. 3. Vilma – pozornosť sa upiera na V., ktorá sa oňho stará, on zomrie.
Rozprávačom je malý chlapec Rudko – autobiografické prvky. Je to živé, pútavé rozprávanie.
- biografický román Matej – o slov. nevidiacom kolportérovi kníh M. Hrebendovi
- román Ornament – o ľuďoch prenasledovaných pre náb. vieru
- pre deti a mládež: Prázdniny so strýcom Rafaelom

RUDOLF SLOBODA

- popredný predstaviteľ slov. modernej prózy
- využíva moderné výrazové prostriedky, základným znakom jeho tvorby je autobiografickosť
- častou formou je forma denníkových záznamov, úvahy, meditácie
- román Narcis – autobiografický; vyjadruje pocity mladej generácie – osamotenosť, dezilúzia, panovačnosť. Predstavil sa ako originálny prozaik. Vo svojom do značnej miery autobiografickom hrdinovi Urbanovi Chromom sústredil náročnú životnú skúsenosť, ale vyjadril aj pocity vtedajšej mladej generácie a jej vzťah k filozofickým a umeleckým zdrojom, z ktorých sa usilovala čerpať. Ďalšími typickými črtami Slobodovho hrdinu boli pochybovačnosť, dezilúzia, sebairónia, sklony cítiť sa osamotený, vytrhnutý zo spoločenských väzieb. U. je mladý chlapec, zanechal vysokú školu, prešiel niekoľkými zamestnaniami. Pracoval vo Vítkoviciach. Vyrovnáva sa so životom. Celá kniha je filozofickou úvahou – o živote, smrti, práci, láske, viere. Prvky existencializmu. Narcizmus – odbivovanie samého seba - orientovanie na vtedajšiu spoločnosť, ktorá hlásala o svojej dokonalosti.
- román Rozum – veľmi dobre prijatý kritikou za to, že autor nachádza odvahu byť úprimný. Hrdinom je 40-ročný spisovateľ a scenárista, ktorý je v nemocnici, kde uvažuje o svojom živote a o práci – všetko chce rozumovo zdôvodniť, hľadá rozumové východiská. Nemá dejovú líniu, sú to skôr záznamy. Po odchode z nemocnice pociťuje odpor ku všetkému, čo ho obklopuje. Uvažuje nad otcom, ktorý zomrel na rakovinu a jeho strata ho zasiahla. Začína smútiť za nemocnicou, kde nemusel nič robiť. Medzitým rozpráva o svojej žene a dcére, práci, či by mal písať, finančné problémy. Postupne prichádza na to, že potrebuje niekoho, komu by sa mohol zdôveriť - zo všetkých ľudí však ide chlad, a preto uvažuje o samovražde – chce ukončiť prázdnotu, nie život.
- román Hudba
- zb. poviedok a noviel: Uhorský rok; Dni radosti
- psych. román: Druhý človek – problém rozvodu
- Krv – otázka zločinu a trestu

LADISLAV BALLEK

- v 1. dielach nadväzuje na exist. – sú to tragické príbehy, pesimistický pohľad na svet; hrdinovia sa stretávajú s nespravodlivosťou, krutosťou, všetko je márne, bez zmyslu, neexistuje žiadne východisko, svoj život končia dobrovoľnou smrťou – tu patrí román Biely vrabec
- v 2. fáze sa prikláňa k realizmu s prvkami lyrizmu – román Pomocník – Hl. postavou je Štefan Riečan – mäsiar, ktorý prichádza z Horehronia do Palanku. Počas vojny bol partizánom, preto mu vzali mäsiarstvo. Nové dostáva práve v P., kam prichádza i s manželkou a 17-ročnou dcérou. V mäsiarstve je už pomocník bývalého majiteľa Volent Lončarič, ktorý nechce odísť, a tak si ho nechá. Od malička ho vychovával bývalý majiteľ, preto mu chýbala láska. Je šikovný, ale nebráni sa ani čiernym obchodom, a tak získa pre Š. bohatstvo – bývajú vo vile. Š. po tom netúži, no žena áno – stáva sa L. milenkou. Š. to rieši pasívne – odchádza späť na H. – manželka za ním posiela jeho veci, lebo nechce, aby sa vrátil. Š. začína pracovať ako robotník. Dopočuje sa, že L. si vzal jeho dcéru a žena ušla s iným. Po dlhom čase sa vracia do P., kde nachádza len svoju zničenú, zostarnutú ženu, ktorá pracovala ako kŕmička dobytka. Vezme si ju zo sebou a nachádza nový zmysel života – stará sa o 2 vnúčatá. Autor tu zachytáva pomery po vojne (prideľovanie majetku a pod.)
- voľným pokračovaním je román Agáty
- Južná pošta – voľne komponovaný román bez plynulej línie tvorený 7 novelami. Prvé 2 novely sa odohrávajú v malom pohraničnom mestečku, ostatné novely v meste Palánk (Šahy), za ktorým vedie slovensko-maďarská hranica. Dielo zobrazuje život rodiny colníka Pavla Jurkoviča – dobrý, zodpovedný, je autoritou, a najmä jeho 2 synov: Jána – spoločenský, podnikavý a Pavla – tichý, hĺbavý, vnímavý. Detailnejšie sa zameriava na Jána. Román je veľmi dôkladne premysleným umeleckým dokumentom o postupnom dozrievaní a intelektuálnom raste mladého chlapca (Jána), prebúdzajúceho sa do sveta dospelých. Detský hrdina vníma aj tie najskrytejšie súvislosti, ktoré tvoria základ spôsobu života väčšiny rodín v pohraničnom mestečku. Do citovo bohatého chlapčenského sveta nevtieravo zapadajú aj podstatné spoločenské a historické súvislosti, ktoré sa dotýkajú života tejto časti južného Slovenska.

PETER JAROŠ

- prvky exist., nového románu, mag. realizmu (= neskutočné javy zahŕňa do real. zobrazovania)
- 1. fáza: typické témy, ktoré boli char. pre mladých autorov – zobrazuje prostredie mesta, všedné dni, každodenné problémy, dôraz na psychiku postáv
- novela Popoludnie na terase – zobrazil prvé BA vydavateľstvo a ľudí, ktorí tam pracovali
- román Zdesenie
- dvojnovela Váhy
- 2 fáza: odklon, tematika – detstvo, domov, žáner – poviedka
- zb. poviedok Menuet; Krvaviny (poviedka Pacho, hybský zbojník)
- je majstrom poviedky, výborný rozprávač tajomných príbehov, prvky hororu, detektívky, real. poviedky, šokujúca až absurdná zápletka, mysteriózne príbehy
- dej sa odohráva prevažne na dedine, ale zobrazuje ju ako miesto, kde sa odohrávajú tragédie, drámy, absurdné situácie
- jeho príbehy sú plné napätia, záhad a snov – výmyslov
- najvýznamnejší román Tisícročná včela – je to 3-generačný román, zobrazuje osudy rodiny Pichandovcov, ktorá žije v obci Hybe. Zachytáva taktiež dejiny obce, remeslá, spôsob obživy, mimoriadne udalosti. Hybania boli známi murári – 2 výrazné práce, ktoré ovplyvňovali ich život – 1. sená – jeseň; 2. odchod na múračky. 1. generácia – Martin + Ružena; 2. generácia: Samo, Kristína, Valent; 3. generácia: 6 S. detí.
Martin – známy murár, veľmi dobré zemepisné vedomosti, má veľa máp, túži po cestovaní, rozpráva príbehy o krajinách, ľudia si ho vážia
Samo – ústredná postava, má ťažký život, pretože má veľkú rodinu a musí veľa pracovať – ľudia ho prezývajú „Včela“. Na jeho živote autor kritizuje životné pomery v Rakúsko-Uhorsku. Nikdy sa nevzdáva, po každom páde sa postaví a ide ďalej – to, čo ho motivuje je práca – niečo, čo napĺňa jeho život a dáva mu exist. zmysel, prejavuje radosť, že môže pracovať.
- dielo je holdom „1000-ročnej včelej práce človeka“
- motív lásky – verná, vypočítavá, k deťom, solidárna, priateľská
- dej: Na začiatku knihy sa dozvedáme o Martinovi P. jeho synovi, ako pracujú s drevom. Cez deň, keď chlapi išli z hory, V. sa pobral chytať pavúky. S. si ľahol do včelína, kde sa mu zdalo o nesmrteľnej včele a ako sa ním rozpráva. Starý P. si zdriemol, pokým jeho synovia popílili drevo a spomínal na múračky. Zdalo sa mu s jeho frajerkou, ako bol uväznený vo veľkej vile. V dedine sa večer chystala zábava, na ktorú sa všetci tešili. Na zábave sa o K. pobili až 3 chlapi. Začalo sa leto a chlapi šli kosiť seno. Na ženy v tom období zostal celý dom na starosť. Hore na lúkach prišiel za V. statkár a dohodol sa s ním, že bude doučovať nemčinu jeho dcéru Hermínu. Medzitým K. doniesla obed chlapom a pri obchode sa stretla s Matejom, ktorý sa u nej zdržal cez noc. Stará murárska partia sa vybrala na múračky i so S. M.P. oslavoval 50 a na oslave sa hovorilo o starých dobrých časoch. Po odstupe času sa konajú v dedine svadby - Juraj si berie Stasku Dropovú, Kristína sa vydala za Mateja. I Samo sa oženil. Zobral si Máriu Dudáčovú. V. doštudoval právo. Manželstvo M. a K. je stále po 9 rokoch bezdetné. M. privalilo v hore a po čase umiera – K. ostáva sama. Starý P. sa z roka na rok menil, chodila za ním manželka, aby šiel na spoveď, no on bol neveriaci. V januári 1904 zamrzlo M. ríbezľové víno. Nechtiac sa mu tá fľaša rozbila a on pojedol črepy. Zadusil sa a jeho žena i deti sa nevedeli s jeho smrťou vyrovnať. K. si našla milenca. V. predáva svoj diel S. a jeho rodine. S., M nástupca, zháňa starú murársku partiu do roboty. Berie so sebou aj najstaršieho syna Jána, ktorého zrazili policajti a umiera. S. sa vracia domov. Zanevrie na celý svet. Narodil sa mu syn Marek a to ho trochu upokojilo. K. sa narodil syn Ivan. V dedine zabilo mlynára a tak sa S. púšťa na mlynárske remeslo. Opravil mlyn a mlel pre celú dedinu. Darilo sa mu dobre. Takto to šlo z roka na rok, až vypukla vojna. Zomiera R. K. milenec ovdovel a zobral si ju. S. sa oženil a odišiel s manželkou do Ameriky. Začala sa vojna a muži museli ísť do vojny. S. syn Peter sa chcel oženiť, no pri bitke ho zavreli a poslali na front, kde sa dá zajať Rusom. Do vojny sa dostáva aj syn Karol, na fronte umiera. S. spolu s priateľom sa dostávajú do Ružomberskej väznice za demonštrácie. Po vyhlásení republiky ich pustia a oni sa vracajú domov.
- tak ako včela robí svoju prácu, tak i človek vykonáva každodenne svoju prácu, ktorá ho živí. Každý deň umiera človek, tak ako včela, ale narodí sa druhá, mladšia generácia a pokračuje v práci.
- voľné pokračovanie: Nemé ucho, hluché oko