Povojnová slovenská literatúra

Poézia

1) 1945-1948:

- skončila WWII.
- snahy obnoviť pluralitný systém spred vojny
- vychádzajú básnické zbierky, ktoré boli napísané počas WWII., no nemohli byť publikované = priečinková poézia – orientovaná protifašisticky a protivojnovo (napr. J. SMREK – Studňa; L. NOVOMESKÝ – Pašovanou ceruzkou; A. PLÁVKA – Ohne na horách) – išlo o vyrovnanie sa autora s uplynulým obdobím
- nadrealizmus – prestáva existovať ako smer, autori však naďalej tvoria, ale už nepoužívajú nadrealistické postupy – metafora, experiment, podvedomie atď. Vyjadril to R. FABRY – Ja je niekto iný.

- katolícka moderna – pomerne silná i po r. 1945 – mali svoje vydavateľstvá Nová práca a Verbum – ďalej rozvíjajú svoj program, a preto sa stávajú nepohodlnými => niektorí emigrovali, iní sa odmlčali (emigrácia – R. DILONG, K. STRMEŇ, M. ŠPRINC, G. ZVONICKÝ; vnútorná emigrácia, tvorí pre seba – J. SILAN; prestáva tvoriť – J. HARANTA) - kontinuita kat. moderny po r. 1945 pokračuje v zahraničí

- ostatní autori: V. BENIAK – odsúdený, väznený; J. SMREK, E. B. LUKÁČ – nechcú sa odkloniť od svojej vnútornej orientácie – netvoria; L. NOVOMESKÝ – väznený, no rehabilitoval sa a začal tvoriť metódou soc. realizmu

- metóda socialistického realizmu – literatúra sa má prudko blížiť ku skutočnosti, no o tom, čo je skutočnosť, rozhoduje ideológia (= „zneskutočňovanie“ skutočnosti) – je to skutočnosť viac želaná a naplánovaná ako reálne existujúca. Literatúra mala ilustrovať najmä nemenné a navždy platné poučky. Literatúra bola degradovaná na slúžku politiky – pomáha pri združstevňovaní dediny, vyvoláva v ľuďoch budovateľské nadšenie, boj proti imperializmu a pod. Dostáva sa do štádia pseudohodnôt = obdobie dogmatizmu, schematizmu.

2) 50. roky:

- kultúrna a politická situácia je nepriaznivá pre vývoj literatúry – celá je pod tlakom ideológie komunistickej strany
- básnické zbierky – kolektivizmus, soc. spoločnosť, budovateľské nadšenie, neoslavovali človeka ako takého
- literatúra - nástroj propagandy
- schematizmus – vytvárali sa vzoroví hrdinovia i nepriatelia
- posunom vo vývoji poézie boli básnické zbierky: M. RÚFUS – Až dozrieme a M. VÁLEK – Dotyky – vyvolali veľký ohlas, pretože si nevšímali politickú a spoločenskú situáciu, ale človeka ako takého

- odlišnosť:

RÚFUS – človek vidiecky a jeho problémy, vidiecky život, ľudová slovesnosť
VÁLEK – mestský človek a mestské prostredie, človek modernej civilizácie

- obaja odmietli zobrazovať kolektivizmus, soc. nadšenie, úspechy a výstavbu socializmu
- do popredia postavili človeka s každodennými starosťami
- 1958 – objavuje sa nová skupina mladých autorov na stránkach časopisu Mladá tvorba – volali sa trnavská skupina (= konkretisti, senzualisti)
- žiadali zmyslovú konkrétnosť, dôraz kladú na metaforu, zdôrazňovali právo na experiment, prihlásili sa k avantgardným európskym umeleckým smerom
- predstavitelia: Ľ. FELDEK, J. STACHO, J. ONDRUŠ, J. MIHALKOVIČ, J. ŠIMONOVIČ
- neskôr sa k nim pridávali ďalší autori

3) 60. roky:

- nová skupina v časopise Mladá tvorba – Osamelí bežci
- predstavitelia: I. LAVĆÍK, I. ŠTRPKA, P. REPKA
- vydali svoj manifest Prednosti trojnohých slávikov – obrazne písaný, odmietali tradičné hodnoty = provokácia, uznávali s výhradami konkretistov a Rúfusa + Válka
- odmietali ideológiu strany, spoločenské pokrytectvo
- používali veľa metafor, obrazných pomenovaní, prezentovali sa originálnou poetikou, polyfónia a viacvýznamovosť
- druhá polovica 60. rokov:
- politické uvoľnenie, obdobie Pražskej jari – aj v literatúra väčšia voľnosť
- noví autori: M. KOVÁČ, J. BUZÁSSY, L. VADKERTI-GAVORNÍKOVÁ, K. PETERAJ, Š. STRÁŽAJ, Š. MORAVĆÍK

4) 70. roky:

- proces normalizácie v spoločnosti, komunistická strana opäť zasahuje do umenia, niektorí autori nesmeli publikovať, z literatúry odchádzajú Osamelí bežci
- do literatúry vstupujú mladí autori, ktorí vyhovujú požiadavke angažovanosti, prispôsobili sa aj niektorí starší
- vznikli tu však i básnické zbierky, ktoré boli hodnotné

5) 80. roky:

- uvoľnenie politickej situácie, začína sa meniť pod vplyvom perestrojky
- po r. 1989 sa obnovuje pluralitný systém v literatúre, skončila sa cenzúra, autori tvoria slobodne, rôzne témy o rôznych spoločenských situáciách

BÁSNICKÍ REGIONALISTI:

JÁN KOSTRA – Turiec (Martin)
- ovplyvnila ho česká i naša medzivojnová lit. (J. Smrek)
- predvojnové obdobie: básn. zb. Hniezda, Moja rodná – motívy domova, bezstarostného detstva, ženy
- počas vojny: básn. zb. Puknutá váza, Presila smútku, Ozubený čas, Ave Eva (ľúbostné motívy) – motívy smútku, citlivo prežíva tragiku doby a reaguje na ňu
- po r. 1948 začína tvoriť metódou soc. realizmu – básne Na Stalina, Javorový list, Za ten máj
- po r. 1956 sa vracia späť – zb. Šípky a slnečnice, Báseň, dielo tvoje, Každý deň, Len raz (vrchol jeho tvorby) – reflexie o zmysle života, lit. tvorby = nadčasové hodnoty

PAVOL HOROV – Zemplín (Bánovce nad Ondavou)
- zb. Zradné vody spodné – ovplyvnená nadrealizmom – obraznosť, metafory, téma: ťaživé osudy ľudí
- zb. Nioba matka naša – antický motív – symbol utrpenia a zúfalstva. motívom je vojna, matka = zem, domov, krajina, láska. Skladá sa z 3 cyklov: 1. Nioba matka naša; 2. Nápisy na hroby; 3. Trhlinou krvi – hoci sú tu časté motívy utrpenia, bolesti, táto zb. nevyznieva pesimisticky – autor sa upína na budúcnosť
- zb. Návraty – venoval ju matke: 1. časť – umelecká autobiografia, spomienka na detstvo, matku; 2. časť – návraty do rodného kraja
- po vojne uňho rezonuje téma vojny – zb. Defilé
- 50. roky – metóda soc. realizmu – zb. Moje poludnie – budovateľské nadšenie
- zmenu prináša zb. Vysoké letné nebe – úvahy o živote, domove, čo znamená domov pre každého
- zb. Koráby z Janova – motív cudziny
- zb. Ponorná rieka – venovaná L. Novomeskému – píše ju po prekonaní ťažkej choroby, jeho hodnoty sa menia

ANDREJ PLÁVKA – Liptov
- pred WWII. – debut Z noci i z rána
- zb. Tri prúty z Liptova – neskôr ju doplnil ešte o časť Po rokoch a spolu to vydáva pod novým názvom Liptovská píšťala
- po WWII. zobrazuje tému vojny a SNP – zb. Ohne na horách, Neumrel na koni
- 50. roky – metóda soc. realizmu – zb. Zelená ratolesť
- 60. roky – do popredia sa dostáva reflexívna zložka, nadčasové témy, úvahy o zmysle života: zb. Vyznanie, Testament – najsugestívnejšie básne sú Životopis a Testament – na sklonku života píše testament, pozerá do budúcnosti do silvestrovskej noci 1999-2000, pozerá na seba, na to, akých chýb sa dopustil. varovania pre mládež, chcel by zanechať kľúč do 13. komnaty, kde by našiel zdroj pravdy a dobra
- písal aj prózu – román Obrátenie Pavla
(ďalší autori už nepatria medzi regionalistov)

VOJTECH MIHÁLIK

- začína tvoriť až po WWII. – zb. Anjeli – príklon ku kat. moderne, bol označovaný za príslušníka jej mladšej vlny – dielo je presiaknuté kresť. humanizmom – pokora a odovzdanosť
- zb. Plebejská košeľa – niektoré básne už smerujú k metóde soc. realizmu – napr. Kronika – osudy proletárskej rodiny
- 50. roky – metóda soc. realizmu – zb. Spievajúce srdce, Ozbrojená láska, Neumriem na slame
- 60. roky – uvoľnenie spoločenskej situácie – jeho tvorba kulminuje a odkláňa sa od soc. realizmu – zb. Tŕpky – motív ženy – osudy žien, ktoré boli poznačené – vdovy, opustené, bezdetné, snívajúce o láske...
- zb. Appassionata – básne o živote, nadčasové hodnoty – šťastie, láska, zmysel života...; nepoznanie lásky = nepoznanie života
- zb. Útek za Orfeom – známy príbeh o Orfeovi a Eurydike preniesol do súčasnej doby hľadania lásky
- ľúbostná poézia – Posledná prvá láska
- 13. zb. – Trinásta komnata – spracoval 2 príbehy: 1. Príbeh s telefónom – človek, zmysel života; 2. Príbeh s vlakom – sebapoznanie
- posledná zb. – Velebný pán z Maduníc – venovaná J. Hollému

MILAN RÚFUS

- patrí medzi najpodnetnejších autorov
- debut Až dozrieme – rôzna tematika – matka, otec, domov, WWII., politické problémy sveta, život človeka – najmä prostredie prírody a vidieka
- zb. Triptych – rôzna tematika – láska, život, smrť, hovorí tu o prevažne tichom človekovi, čo však nie je človek pasívny – povzbudzuje ľudí, aby neboli pasívni - sformuloval tu koncepciu svojej tvorby – odkláňa sa od Beaudlairových Kvetov zla (Zbohom, pán Beaudlaire) a prikláňa sa ku tzv. Kvetom dobra – pre celú jeho tvorbu sú príznačné biblické motívy
- 60. roky – zb. Zvony – klasické rúfusovské témy, char. je skepsa, beznádej, úzkosť; výpovede o ťažkých tragických osudoch, otázkach; krátke básne – niektoré majú až charakter sentencie (= krátka, stručná výpoveď o životnej skúsenosti), príslovia – volí si ich kvôli citovému pôsobeniu = min. slov, max. význam; zvony preňho znamenajú začiatok a koniec dňa, evokuje to v ňom spomienky na rodný kraj, detstvo; motív smrti; v centre pozornosti stojí jednoduchý človek s každodennými problémami
- jeho tvorba je veľmi bohatá a prekladaná
- zb. Ľudia v horách – k Martinčekovým fotografiám
- zb. Hudba tvarov – späté s tvorbou Ľ. Fullu
- zb. Sobotné večery – spomienky na rodičov, domov, detstvo
- zb. Kniha rozprávok – prebásnené rozprávky
- tvorba pre deti a mládež – zb. Modlitbičky, Nové modlitbičky, Mechúrik Koščúrik, Medovníkový domček

MIROSLAV VÁLEK

- prináša nové tematické východiská
- debut zb. Dotyky – veľký ohlas, odmieta čierno-biele videnie reality, do centra pozornosti sa dostáva človek so svojimi citmi, predstavami, problémami, prežívanie sklamania a smútku
- char. jeho poézie: melanchólia; autor malých ľudských drám; ľúbostné verše, ktoré nestvárňujú radosť z prežívaného citu, ale sklamanie z nenaplnenia; téma WWII.
- zb. Príťažlivosť – človek v modernej civilizácii, rozvíja tu mikropríbeh, viacvýznamovosť – báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – téma WWII. a jej dopad na ľudí, ich osudy
- zb. Nepokoj
- zb. Milovanie v husej koži – analýza súčasného sveta a človeka, prelína sa minulosť, prítomnosť a budúcnosť, v niektorých reaguje aj na konkrétne historické udalosti, ľúbostné verše – lásku kladie na piedestál ako niečo nedosiahnuteľné = adorácia, potom nádych zneváženia, skladá ju z trónu
- zb. Slovo – proti doterajšej tvorbe – stranícky orientovaná
- pre deti a mládež: Do TramtáriePróza

- zložitý vývoj, v ktorom sa odrážajú problémy spoločnosti i človeka, ktorý si hľadá svoje miesto

1) 1945 – 1948:

- doznievajú tendencie spred vojny
- próza naturizmu – vnútorná kríza, pretože kritici žiadajú vyjadrovanie sa k aktuálnym problémom (WWII., SNP)
- diela: V. MINÁČ – Smrť chodí po horách, D. TATARKA – Farská republika, P. JILEMNICKÝ – Kronika - 3 rôzne spracovanie tejto témy
- diela s aktuálnymi problémami – vzťah človeka k pôde, tradíciám, Bohu – F. HEČKO – Červené víno, P. HRTUŠ JURINA – Kameň na kameni

2) 1948 – 1954:

- začína sa uplatňovať metóda soc. realizmu
- sprievodným znakom je zoštátnenie cirkevným a súkromných vydavateľstiev, likvidácia časopisov (Elán, Verbum, Tvorba) – začiatok centrálneho riadenia literatúry, upadá úroveň diel kvôli ohraničenosti tém (združstevňovanie, budovateľské nadšenie, spriemyselňovanie...) – schematické diela: F. HEČKO – Drevená dedina, D. TATARKA – Radostník
- situácia sa začína uvoľňovať až v r.1954 – vydanie diela A. BEDNÁRA – Sklený vrch
- v r. 1955-1956 vzniká rozsiahla diskusia, ako ďalej – 2 možnosti: 1. zdokonaľovanie soc. realizmu; 2. vytváranie alternatívnych programov

3) 1954 – 1964:

- prijala sa 1. možnosť – zlepšovanie soc. realizmu
- postupne niektorí autori prechádzajú do kritiky politického systému – MŇAČKO, KARVAŠ
- kvalitatívne sa literatúra začína meniť až okolo r. 1964 – vytvára sa priestor pre osobnú kryštalizáciu autorov, vznikajú nové časopisy (Revue svetovej literatúry, Romboid, Mladá tvorba) - L. MŇAČKO – Oneskorené reportáže

4) 70. - 80. roky:

- v spoločnosti nastáva konsolidácia a proces normalizácie po auguste ´68, čo má veľký dopad na literatúru, vznikajú 3 prúdy:

1. exilový – L. MŇAČKO, J. BLAŽKOVÁ
2. samizdatový – D. TATARKA, H. PONICKÁ, P. HRÚZ
3. oficiálny – všeobecná podpora režimu, ale sú tu aj autori s obmedzeniami

- v literatúre je znateľný vplyv skorších tendencií:

- próza naturizmu – V. ŠIKULA, A. CHUDOBA, L. BALLEK, S. RAKÚZ
- existencializmus a nový román – P. JAROŠ, R. SLOBODA, J. JOHANIDES

- tematické východiská: detektívky, kriminálne ladené príbehy – A. CHUDOBA, D. MITANA; sci-fi – A. VÁŠOVÁ, A. HYKISCH
- v samizdatovej lit. sa autori dotýkajú tabuizovaných tém – rok ´68, 50. roky, existencia Slovenského štátu ´39-´45; situácia v spoločnosti po zverejnení Charty 77
- oficiálny prúd – historické témy: M. FERKO – obdobie VM; H. ZELINOVÁ – 16.-19. storočie
- žánre – poviedka, novela, román, nové útvary – experimentálne, ťažko definovateľné
- druhá polovica 70. rokov - viacdielne romány
- J. JONÁŠ – Jedenáste prikázanie – snaha opäť dostať do popredia metódu soc. realizmu
- 80. roky – romány s ekologickou tematikou

5) 1989 – súčasnosť:

- nastáva uvoľnenie, pluralita, dôraz hlavne na experiment, rôzne žánre
- veľa kníh s problematikou rómskeho etnika
- prvky v dielach: postmodernistické reflexívne, lyrizujúce a publicistické pasáže
- mnohí autori sa zameriavajú na istý región:
V Slovensko: M. ZIMKOVÁ, S. RAKÚZZáhorie: Š. MORAVČÍK
J Slovensko: L. BALLEKOrava: O. FELDEKOVÁ, J. JOHANIDES
BA: P. BILIKOVSKÝ, R. SLOBODA

FRANTIŠEK HEČKO:

- vyrástol vo vinohradníckej rodine, zo začiatku sa venoval poézii i próze – básn. zb. Vysťahovalci
- najznámejší román Červené víno - podáva obraz Z-slovenskej vinohradníckej dediny.

Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy - Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola K. už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. K. sa tam mala veľmi zle, preto U. kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si svojich rodičov ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti: Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený František Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia.

Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že U. odchádza na vojnu. K. sa stará o domácnosť, ale všetká práca okolo vinohradu je na M. mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre, je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa K. k starým H. prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na K. sa valí jedno nešťastie za druhým. Mag., C. a M. dostanú záškrt. Mag. to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa K. narodí syn Adam - bohužiaľ mŕtvy. K. sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len U. návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého H., ktorý sa chce napokon s K. zmieriť.

Tretia časť má názov Marek a Lucia. Začína sa tým, že M. zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. M. sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. M. často navštevuje rodičov, ale tým sa vedie veľmi zle. K. ťažko ochorela a po čase zomrela. U., ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený, dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho L. otec Silvester - dávny nepriateľ H. rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa.

- je to generačný román - zobrazil osudy troch generácií - patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí - najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom.
- je to aj sociálny román – všíma si jednotlivé spoločenské vrstvy a ich vývin – postupne upadá sedliacka vrstva; zbedačovanie drobných gazdov, vysťahovalectvo
- je to román aj o láske – materinskej, súrodeneckej, manželskej i mimomanželskej – ústredným motívom je vzťah Urbana a Kristíny
- autor zachytáva pôsobenie WWI. na ľudí
- prechod medzi lyr. prózou a real. zobrazovaním
- román Drevená dedina – schematické dielo, písané metódou soc. realizmu – problematika združstevňovania dediny
- nedokončený román Svätá tma
- písal aj fejtóny – FejtónyDOMINIK TATARKA

- 1 z najvýznamnejších osobností samizdatovej lit.
- zb. poviedok a noviel V úzkosti hľadania – char. je experiment, nadväzuje na expres. a surreal., zaoberá sa exist. otázkami človeka, ide hlavne o pohľad do vnútra človeka
- román Panna zázračnica – experiment, vykresľuje človeka poznačeného vojnou
- neskôr upúšťa od experimentu a prechádza k real. zobrazovaniu skutočnosti
- román Farská republika – otvorene kritizuje pomery počas Slov. štátu, preto bol v nemilosti
- zachytáva obdobie WWI., 1931-41, Slov. štátu – Hl. hrdina Tomáš Menkina nie je hrdina v pravom slova zmysle. Je stredoškolský profesor, predstaviteľ inteligencie. Človek, ktorý sa nevie nikde zaradiť. Náhodne sa dostáva do väzenia a odvrhne ho spoločnosť aj rodina - považujú ho za komunistu. Hrdina nie je spokojný so situáciou, no nič pre zmenu nerobí – pasívny jednotlivec. Román končí tým, ako Nemci vyhlásia vojnu Sovietskemu zväzu a Tomáš narukuje na vojnu. Podáva netradičný pohľad na WWII.
- zb. poviedok a fejtónov – Ľudia a skutky
- schem. diela: romány Radostník; Družné letá
- vracia sa späť – komorná novela Prútené kreslá – dej sa odohráva tesne pred WWII. v Paríži. Hl. postavou je Bartolomej Slzička. Ide to retrospektívny pohľad späť do študentských čias – žije v penzióne (= Európa), s Franc. Daniellou prežíva platonickú lásku. Dej sa odohráva buď v penzióne, alebo v uliciach Paríža (v kaviarniach), prechádza sa s D. Celý príbeh rozpráva akejsi Jarmile, ktorá po celý čas mlčí. Je to novela o ľudských vzťahoch. Zobrazuje tému lásky tesne pred začiatkom WWII. Nekončí sa tragicky. Láska nie je pud, ale je taká, akú si ju vysnívajú 2 ľudia. Podľa neho láska mení a zlepšuje. Má autobiografické prvky.
- počas normalizácie nesmel oficiálne tvoriť, ale písal si denník o tom, čo prežíval – dokumentárne dielo doplnené o reflexie – Písačky – trilógia: 1. Písačky – v samizdate v Čechách; 2. Sám proti noci – Mníchov; 3. Listy do večnosti – Toronto
- témy: r. 1968, vzťah k žene, obdobie normalizácie, spomienky na domov, detstvo
- Rozhovory – rozhovor autora s historičkou Evou Štolbovou – nahrávala to pre rádio, neskôr to vyšlo knižne – Nahrávačky
- Démon súhlasu – filozofický traktát, autor vypovedal o tom, že vtedajšiu spoločnosť opantal démon súhlasu, keď navonok všetci so všetkým súhlasili, ale vo vnútri si mysleli niečo iné. Dielo je o: 1) ľudskej schizofrénii – rozdvojenie ľudskej osobnosti; 2) ľudských figúrkach; 3) zneužívaní moci – použil orgán ucho, veľké, všetkých odpočúvalo, vypovedal o rôznoušnosti ľudí – tí ktorí sa pchali, drali do ucha, tí čo so všetkým súhlasili, druhí – tí ktorí sa nedrali, hovorili pravdu, vysmievali sa.
Hl. postava: spisovateľ Bartolomej Boleráz. B. sa rozhodne, že na zjazde povie pravdu. Povedal ju, ale navonok s ním nikto nesúhlasil. V súkromí s ním vyjadrovali súhlas. Na ceste späť ich vrtuľník havaruje, a keď zriadenci zbierajú pozostatky, tak telá uložia správne, len im vymenia mozog. Nad hrobom predseda zväzu rozpráva prázdne reči o tom, ako vstane z mŕtvych, že sa nebál povedať pravdu a pod. Verejne s ním všetci súhlasia až po páde režimu, vtedy ho všetci oslavujú. Je to jeden veľký obraz doby a myslenia v nej – veľká obraznosť.

RUDOLF JAŠÍK

- román Na brehu priezračnej rieky – baladický príbeh, naviazal na lyr. prózu
- román Námestie sv. Alžbety – protivojnový román, hl. témou je vnútorný zápas jednotliva, riešenie židovskej otázky na pozadí ľúbostného vzťahu Igora a Evy; autor zobrazil príchod Nemcov do mesta, aktivizovanie Hlinkovej gardy, prijatie zákonov, ktoré odsúdili Židov, transporty Židov, vraždy Židov, samovraždy, udavačstvo
Román o neľudskosti fašizmu a jeho dopade na človeka, román začína mottom: „Láska je nesmrteľná, neumiera, len ide do hrobu“. Dej sa odohráva v Nitre v období prenasledovania Židov. Hlavným hrdinom je Igor Hamar, ktorý musel predčasne dospieť, lebo otec mu zomrel a on sa musí postarať o ťažko chorú matku. Býva v chudobnej štvrti na Námestí svätej Alžbety a býva tu i Eva, s ktorou sa po večeroch stretáva, ale je medzi nimi veľká priepasť, lebo Eva je židovka a on katolík. Od nej sa Igor dozvie, že mesto obsadili Nemci, a že všetci Židia musia nosiť hviezdu. Igor pracuje príležitostne u holiča Jána Flórika, ktorý keď začnú prenasledovať židov vyvesí na dvere oznam „Židov nestrihám ani neholím“. Keďže obchody mu nešli vstúpil do Hlinkovej strany a využíval svoju moc na vlastné obohacovanie. Igor sa spoznáva s bohatou pani Ernou stáva sa jej milencom, ale ráno má výčitky svedomia, že Evu zradil, veľmi sa o ňu bojí, preto ide za farárom, žiada ho, aby ju prekrstil a zosobášil ich. Farár od neho pýta 10 000,–-, nevie ich zohnať, a keď už je úplne zúfalý, pomoc mu ponúkne starý žid Maguš, ktorý predá svoje kone a dá Igorovi 12 000,–, je však neskoro, lebo farára sa bojí pomáhať židom. Igor s Evou sa dohodnú, že utečú z mesta. Večer vtrhne Flórik na námestie so Nemcami, pochytajú židov a majú ich deportovať do koncentračného tábora. Na stanici sa Nemci hrajú s malým židom z rozkoše ho zastrelia. Eva ho chce odniesť jeho matke, ale zasiahne ju dávka so samopalu, keď to Evin otec videl, otrávi polievku a jeho rodina zomiera. Igor si uvedomí, že za všetko je vinný Flórik, preto ho chce zabiť a chce spáchať samovraždu, ale od toho ho odhovorí Maguš. Je to román o tragickej láske, láska je témou i myšlienkou, lebo v čase vojny sa stáva zvrchovanosť zákonom a najvyššou hodnotou ľudského života.
- je to aj spoločenský román – zachytáva všetky vrstvy od chudobných po bohatých
- je tu veľa biblickej symboliky, má lyrizujúci charakter, je to aj psych. román
- Mŕtvi nespievajú – zamýšľaná trilógia, ale nedokončená; rozvíja 2 dejové línie: 1. v slov. mestečku Pravne; 2. udalosti na V fronte. Je to protivojnový román.
- novely: Povesť o bielych kameňoch
- súbor poviedok: Čierne a biele kruhy – z kysuckého prostredia; téma“ zápas o prežitie, tvrdý život

VLADIMÍR MINÁČ

- román Smrť chodí po horách – témy vojny a SNP, vychádza z vlastných zážitkov z SNP a zobrazuje boje partizánskych skupín Vykresľuje 2 bratov Petra a Jána Lotarovcov. Petra zajmú Nemci a dostane sa do koncentráku. Ján je partizánskym veliteľom spoznáva, čo je fašizmus a láme si hlavu nad tým, ako udržať jednotku po kope. V zime sú partizáni v horách, sú jednotní, ale na jar začínajú schádzať do dediny, aby zasiali a zabezpečili svoju rodinu. Jánovej skupine sa nedarí a začne cítiť, že majú medzi sebou udavača, pri 1 akcii sú odhalení a Ján zomiera. Petra zasiahne koniec vojny v koncentráku. Vracia sa domov, ale fyzicky i psychicky je poznačený. Zobrazuje podmienky, v akých žili. Peter je hrdinom v pravom slova zmysle.
- voľné pokračovanie – román Včera a zajtra – ďalej rozvíja osudy P.L. po vojne, ako sa dostal z tábora atď. Je to už schematické dielo.
- ďalšie schem. dielo: Na rozhraní – budovateľské nadšenie, združstevňovanie
- vrcholom jeho tvorby je trilógia Generácia: 1. Dlhý čas čakania – obdobie vojny, vystupuje tu veľa postáv s rôznym postojom k fašizmu, končí sa vypuknutím SNP; 2. Živí a mŕtvi – koniec vojny; 3. Zvony zvonia na deň – obdobie tesne po vojne (1946-48)
- schem. novela: Nikdy nie si sama – budovateľské nadšenie
- má 2 časti: 1. Marína – študentka z buržoáznej rodiny, je kriticky zameraná proti soc. a bud. nadšeniu; kritizuje postupy vyšetrovacích komisií
2. Žoržík – tiež študent. Táto časť je akoby zámerne schem., akoby chcel zmierniť kritiku, aby boli jeho diela vydanéALFONZ BEDNÁR

- román Sklený vrch - Román je písaný formou denníka, hl. postava je Ema Klaasová. Román má 3 dejové línie, každá sa odohráva na inom mieste a opisuje vzťah Emy k inému mužovi. Emin otec sympatizoval s fašistami, vydal im svoju ženu a Ema odišla z BA do hôr. Tu sa stretla s Milanom Kališom, pomáha mu roznášať poštu, spriatelia sa - chodia do Tichej doliny. Eva otehotnie, potratí, neplodná. Milan odchádza k partizánom a už sa viac nestretnú. - v roku 1947 sa Ema zoznámila s prokurátorom Zoltánom Ballom, zasnúbili sa a obaja majú odísť do Ameriky. Ema sa chce ešte raz vrátiť na miesto, na ktoré toľko spomína - do Tichej doliny. So Zoltánom sa pohádali a rozišli sa (sebec, malomeštiak). V tichej doline je už nová chata aj nový chatár. Eva smúti za Kališom. Do chaty prichádzajú štyria lyžiari - medzi nimi Jožo Solana. Do chaty prichádza robotník (súdruh) Tretina, rozpráva o vojnových udalostiach, ľuďoch. Eva sa dozvedá, že Milan Kališ zahynul (zavedie ju na jeho hrob). - Ema sa vydá za Solanu, odídu na stavbu, Tretina ich ohovára - Solana odíde inde. Eva nešťastne zahynie, Solana práve dočítal jej denník. - autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP

Román je:

1. budovateľský: opisuje povojnové skutočnosti a úspechy i neúspechy budovania nového Slovenska;
2. povstalecký: je spomienkou na fašizmus a SNP tu stelesňuje M. Kališ.

- porovnáva prítomnosť a minulosť, vojna má dopad na ľudí aj o niekoľko rokov neskôr
- zb. noviel Hodiny a minúty - novela Kolíska – snaží sa v nej reagovať na aktuálne spol. problémy – téma SNP. Dej sa začína r. 1952 – Zita Černeková počúva v rádiu proces s partizánom Majerským, ktorý je obvinený zo zrady (nie je to však zrada, odišiel od partizánov kvôli bolestiam očí). Ona vie, že je nevinný. Jej manžel vypovedá ako svedok, nesúhlasí s jeho výpoveďou. Začína si spomínať na r. 1945, keď doma kolísala dieťa, prišiel M. a chcel, aby ho skryla. Aj keď sa bojí, skryje ho (vonku stojí nem. vojak). M. bol v partizánskej skupine, ktorej hlavou bol jej manžel. Spomína na svoju nešťastnú minulosť, ktorá je prepojená i s M. (čakala s ním dieťa). Zvuk kolísky priláka Nemcov, ktorí začnú byť nepríjemní, a tak vbehne k M. vedľa do izby, ktorý medzitým ušiel cez okno. Chytia ho a obvinia zo zrady. Jej manžel svedčil proti nemu najmä zo žiarlivosti.
- ide o retrospektívny pohľad späť na SNP a WWII. a o dopad na ľudí v súčasnosti
- 60. roky – začína písať románovú epopeju Role: 1. časť: Hromový zub; 2. časť: Deravý dukát – je to kronika slov. dediny 20. storočia, zachytáva príbehy viacerých rodín – medziľudské vzťahy, no najmä vzťah k majetku
- neskôr sa začína zameriavať na real. zobrazovanie skutočnosti
- román Balkón bol privysoko – je to román-podobenstvo, zobrazuje sen a prostredníctvom neho zobrazuje pocity samoty, odcudzenia, prázdnoty, ktorými trpí človek v civilizácii
- súbor noviel Blok 4/B – medziľudské vzťahy

LADISLAV ŤAŽKÝ

- odmietal metódu soc. real.
- už v 1. dielach môžeme určiť znaky jeho tvorby: využívanie postupov eur. moderných próz, prvky exist. – hraničné situácie, pocity úzkosti, keď ide o život; lyrizácia; využívanie symbolov – často biblické; prevaha vnút. monológov – dôraz na psychiku človeka; citovosť a emocionálnosť; dej plynie pomaly – je rozložený na drobné epizódy
- téma WWII: v 5 dielach: Amenmária s podtitulom Samí dobrí vojaci – autobiografický román. Hl. postava Matúš Zraz bojuje na fronte. Začína sa vypuknutím SNP, pokračuje v zajatím Nemcami. M. chce byť najprv čestný, správať sa tak, ako sa má, no uvedomuje si absurditu príkazov a zákazov a vďaka tomu dospieva. Rozpor medzi nezmyselnou povinnosťou a jeho túžbami ako mladého človeka. Končí sa to sklamaním M., skepsou voči vojenským povinnostiam. Už nechcú byť samými dobrými vojakmi. M. je obyčajný vojak, žiaden hrdina.
- nadviazal románom Evanjelium čatára Matúša – pokračuje vo svojej autobiografii – Rum. Maď., Rak.
- romány Pochoval som ho nahého; Kŕdeľ divých Adamov – expres., úvahy; Pivnica plná vlkov
- 80. roky – vracia sa do lit. – Márie a Magdalény; Pred potopu – výstavba vodného diela Gabčíkovo, zobrazuje ľudí, ktorí tu žijú, pracujú. Rôzne lit. žánre – črta, poviedka, novela, báseň, denníkový záznam, reportáž, autobiografické prvky
- Smrť obchádza štadióny – dielo zo zakázaného obdobia, problematika mladých ľudí
- Kto zabil Ábela

LADISLAV MŇAČKO

- román Smrť sa volá Engelchen – autobiografický román z obdobia SNP. Postavy nezobrazuje ako hrdinov vojny, ale ako obete podliehajúce depresiám a rúcajúce sa pod tlakom vojnovej atmosféry. Nezdôrazňuje ani heroický, ani exist. rozmer historickej udalosti. Ústredným motívom je motív viny – hl. hrdinu prenasledujú vidiny horiacej Ploštiny a spálených ľudských tiel. Využíva retrospektívu, dej je dynamický, živé dialógy, výrazná psychologická kresba.

- Celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel. Pred koncom WWII. zasiahne V. guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom - kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval. Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty - Židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. M. sa prišla s V. rozlúčiť (odchádza do Kanady) a pred odchodom mu povie: „Musela som ti voľačo povedať, viem, čím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen.“ V. rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu - predať dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl M. a zamiloval sa do nej. Počas plnenia ďalšej úlohy - zistiť meno zradcu - býval V. s M. v jednom byte a M. mu opätovala city. M. však žila 2 životy - jeden život zaľúbenej ženy s V. a druhý život ako špiónka. Na jednej z akcií M. zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bil a odchádza do Zlína. Ďalšou akciou, ktorá na V. zapôsobila, bolo zabitie 2 nemeckých dôstojníkov: k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili 2 Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypočúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú (po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku). Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa V. dozvedá, že dôstojník Dr. Armin Weiss bol Žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopiteľnejšia, keď vidí, že Žid zabíja Židov. Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne V. spoznáva 2 hlavných dôstojníkov SS - Skorzenyho a Engelchena. Medzi partizánov prichádzajú 2 mladí muži - Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, 2 podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu - obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry. Do partizánskeho oddielu prichádzajú 2 nemeckí zbehovia. Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu - keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka 2 nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia. Dej sa vracia do súčasnosti. V. navštívi M. brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. V. odchádza z nemocnice, aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny, a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia.

- Oneskorené reportáže – pol. procesy 50. rokov – odsúdenie nevinných, nepochopených
- Ako chutí moc – pol. pamflet – príbeh Stalinových pokračovateľov v ČSR – Hl. postavou je Frank – prichádza na pohreb dôležitého funkcionára a tam spomína na život, aký ten funkcionár bol a ako sa menil. Spoznali sa počas SNP, boli dorbými priateľmi, ale f. sa menil podľa toho, ako vysoko sa dostal – stále tým strácal priateľov. Moc ho deformuje a mení jeho charakter. Stráca všetkých priateľov, opúšťa ho rodina a nakoniec zomiera úplne sám. Skúsil, čo je moc a sláva, ale nezistil, že sú oveľa dôležitejšie veci. Autor poukázal aj na mnohé deformity soc. režimu, napr. na často nezmyselný, absurdný systém rozhodovania v oblasti politiky, ekonomiky, kultúry alebo na praktiky tajnej polície.
- Siedma noc – pol. esej, august 1968 – zachytil 1 týždeň pol. udalostí, keď vstúpili ruské vojská na naše územie
- román Súdruh Műnchhausen – (barón Prášil slov. lit.) – satirický román z obdobia totality – rozpráva ho potomok M. – prichádza do ČSR ako člen svetového mierového hnutia. V ČSR ho sprevádza revolucionár Hnida. Keď končí jeho pobyt v ČSR nájdu uňho podstrčený revolver a obvinia ho, že chcel zabiť ministra vnútra a začne sa vykonštruovaný proces. V diele využíva mená, ktoré sa dajú pripísať konkrétnej hist. osobe.

50. roky – do lit. vstupuje nová generácia – V. ŠIKULA, L. BALLEK, A. HYKISCH, P. JAROŠ, J. BLAŽKOVÁ, J. JOHANIDES
60. roky – naplno sa rozvíja aj tvorba staršej generácie, ktorá vstúpila do lit. pred alebo počas vojny. Zameriava sa na zobrazenie WWII., SNP, vlastných životných skúseností, prísnej kolektivizácie a združstevňovanie (rôzne pohľady, aj schem. diela)
- mladšia generácia sa zameriava na súčasnosť a jednotlivca – jeho súkromie, psych. a morálne krízy, citové vzťahy, všedné problémy. Využívali moderné postupy (exist., nový román, lit. absurdity), experimentovanie v obsahuje i forme, dôraz kládli na úvahy.
Táto generácia tvorí aj v 70. rokoch počas soc. realizmu, no nepíše o zakázaných témach. Experimentovali, tvorili oficiálny prúd.
- 70. roky – do lit. vstupujú: D. DUŠEK, D. MITANA, J. PUŠKAŠVINCENT ŠIKULA

- námety čerpal zo svojej skúsenosti a z rodného kraja – okolie Modry; využíval polyfóniu
- už v 1. dielach môžeme rozoznať znaky jeho tvorby: dej sa odohráva v rodisku autora; hl. postavy sú dedinskí ľudia, remeselníci, ale aj postavy z periférie; tematika: domov, detstvo, mladosť, autobiografické prvky; diela sa vyznačujú lyrizmom, široko vetveným príbehom a poetickým jazykom
- kritika ho označila za nástupcu lyr. prózy
- diela často obsahujú tragické, ale aj humorné prvky
- Možno si postavím bungalow; Na koncertoch sa netlieska
- novela S Rozárkou – subjektívne ladený príbeh o 2 súrodencoch. Rozárka je mentálne postihnuté dievča, ktoré fyzicky rastie, je dospelá, no psychicky je stále dieťa. Brat Ondrej sa o ňu stará, chce čo najlepšie plniť svoju úlohu. Chce sa dostať do jej duševného sveta, snaží sa ju pochopiť, ale nezvláda to a R. umiestnia v ústave. On to berie ako svoju osobnú prehru. je to krehký citový príbeh, autor sa prejavil ako majster psych. detailu
- Nebýva na každom vŕšku hostinec
- románová trilógia: 1. Majstri – román o rodine tesárov Guldánovcov. Otec ovdovel, žije sám so svojimi 3 synmi. Hl. postavou je syn Imrich – vykreslenie jeho detstva, mladosti, dozrievania, jeho prvých lások, rodinného zázemia. Má priateľku Vilmu, s ktorou sa neskôr ožení. Zlom nastáva, keď I. povolajú do vojny a on sa zúčastňuje povstania. 2. Muškát – návrat I. z vojny, je fyz. i psych. poznačený. 3. Vilma – pozornosť sa upiera na V., ktorá sa oňho stará, on zomrie.
Rozprávačom je malý chlapec Rudko – autobiografické prvky. Je to živé, pútavé rozprávanie.
- biografický román Matej – o slov. nevidiacom kolportérovi kníh M. Hrebendovi
- román Ornament – o ľuďoch prenasledovaných pre náb. vieru
- pre deti a mládež: Prázdniny so strýcom Rafaelom

RUDOLF SLOBODA

- popredný predstaviteľ slov. modernej prózy
- využíva moderné výrazové prostriedky, základným znakom jeho tvorby je autobiografickosť
- častou formou je forma denníkových záznamov, úvahy, meditácie
- román Narcis – autobiografický; vyjadruje pocity mladej generácie – osamotenosť, dezilúzia, panovačnosť. Predstavil sa ako originálny prozaik. Vo svojom do značnej miery autobiografickom hrdinovi Urbanovi Chromom sústredil náročnú životnú skúsenosť, ale vyjadril aj pocity vtedajšej mladej generácie a jej vzťah k filozofickým a umeleckým zdrojom, z ktorých sa usilovala čerpať. Ďalšími typickými črtami Slobodovho hrdinu boli pochybovačnosť, dezilúzia, sebairónia, sklony cítiť sa osamotený, vytrhnutý zo spoločenských väzieb. U. je mladý chlapec, zanechal vysokú školu, prešiel niekoľkými zamestnaniami. Pracoval vo Vítkoviciach. Vyrovnáva sa so životom. Celá kniha je filozofickou úvahou – o živote, smrti, práci, láske, viere. Prvky existencializmu. Narcizmus – odbivovanie samého seba - orientovanie na vtedajšiu spoločnosť, ktorá hlásala o svojej dokonalosti.
- román Rozum – veľmi dobre prijatý kritikou za to, že autor nachádza odvahu byť úprimný. Hrdinom je 40-ročný spisovateľ a scenárista, ktorý je v nemocnici, kde uvažuje o svojom živote a o práci – všetko chce rozumovo zdôvodniť, hľadá rozumové východiská. Nemá dejovú líniu, sú to skôr záznamy. Po odchode z nemocnice pociťuje odpor ku všetkému, čo ho obklopuje. Uvažuje nad otcom, ktorý zomrel na rakovinu a jeho strata ho zasiahla. Začína smútiť za nemocnicou, kde nemusel nič robiť. Medzitým rozpráva o svojej žene a dcére, práci, či by mal písať, finančné problémy. Postupne prichádza na to, že potrebuje niekoho, komu by sa mohol zdôveriť - zo všetkých ľudí však ide chlad, a preto uvažuje o samovražde – chce ukončiť prázdnotu, nie život.
- román Hudba
- zb. poviedok a noviel: Uhorský rok; Dni radosti
- psych. román: Druhý človek – problém rozvodu
- Krv – otázka zločinu a trestu

LADISLAV BALLEK

- v 1. dielach nadväzuje na exist. – sú to tragické príbehy, pesimistický pohľad na svet; hrdinovia sa stretávajú s nespravodlivosťou, krutosťou, všetko je márne, bez zmyslu, neexistuje žiadne východisko, svoj život končia dobrovoľnou smrťou – tu patrí román Biely vrabec
- v 2. fáze sa prikláňa k realizmu s prvkami lyrizmu – román Pomocník – Hl. postavou je Štefan Riečan – mäsiar, ktorý prichádza z Horehronia do Palanku. Počas vojny bol partizánom, preto mu vzali mäsiarstvo. Nové dostáva práve v P., kam prichádza i s manželkou a 17-ročnou dcérou. V mäsiarstve je už pomocník bývalého majiteľa Volent Lončarič, ktorý nechce odísť, a tak si ho nechá. Od malička ho vychovával bývalý majiteľ, preto mu chýbala láska. Je šikovný, ale nebráni sa ani čiernym obchodom, a tak získa pre Š. bohatstvo – bývajú vo vile. Š. po tom netúži, no žena áno – stáva sa L. milenkou. Š. to rieši pasívne – odchádza späť na H. – manželka za ním posiela jeho veci, lebo nechce, aby sa vrátil. Š. začína pracovať ako robotník. Dopočuje sa, že L. si vzal jeho dcéru a žena ušla s iným. Po dlhom čase sa vracia do P., kde nachádza len svoju zničenú, zostarnutú ženu, ktorá pracovala ako kŕmička dobytka. Vezme si ju zo sebou a nachádza nový zmysel života – stará sa o 2 vnúčatá. Autor tu zachytáva pomery po vojne (prideľovanie majetku a pod.)
- voľným pokračovaním je román Agáty
- Južná pošta – voľne komponovaný román bez plynulej línie tvorený 7 novelami. Prvé 2 novely sa odohrávajú v malom pohraničnom mestečku, ostatné novely v meste Palánk (Šahy), za ktorým vedie slovensko-maďarská hranica. Dielo zobrazuje život rodiny colníka Pavla Jurkoviča – dobrý, zodpovedný, je autoritou, a najmä jeho 2 synov: Jána – spoločenský, podnikavý a Pavla – tichý, hĺbavý, vnímavý. Detailnejšie sa zameriava na Jána. Román je veľmi dôkladne premysleným umeleckým dokumentom o postupnom dozrievaní a intelektuálnom raste mladého chlapca (Jána), prebúdzajúceho sa do sveta dospelých. Detský hrdina vníma aj tie najskrytejšie súvislosti, ktoré tvoria základ spôsobu života väčšiny rodín v pohraničnom mestečku. Do citovo bohatého chlapčenského sveta nevtieravo zapadajú aj podstatné spoločenské a historické súvislosti, ktoré sa dotýkajú života tejto časti južného Slovenska.

PETER JAROŠ

- prvky exist., nového románu, mag. realizmu (= neskutočné javy zahŕňa do real. zobrazovania)
- 1. fáza: typické témy, ktoré boli char. pre mladých autorov – zobrazuje prostredie mesta, všedné dni, každodenné problémy, dôraz na psychiku postáv
- novela Popoludnie na terase – zobrazil prvé BA vydavateľstvo a ľudí, ktorí tam pracovali
- román Zdesenie
- dvojnovela Váhy
- 2 fáza: odklon, tematika – detstvo, domov, žáner – poviedka
- zb. poviedok Menuet; Krvaviny (poviedka Pacho, hybský zbojník)
- je majstrom poviedky, výborný rozprávač tajomných príbehov, prvky hororu, detektívky, real. poviedky, šokujúca až absurdná zápletka, mysteriózne príbehy
- dej sa odohráva prevažne na dedine, ale zobrazuje ju ako miesto, kde sa odohrávajú tragédie, drámy, absurdné situácie
- jeho príbehy sú plné napätia, záhad a snov – výmyslov
- najvýznamnejší román Tisícročná včela – je to 3-generačný román, zobrazuje osudy rodiny Pichandovcov, ktorá žije v obci Hybe. Zachytáva taktiež dejiny obce, remeslá, spôsob obživy, mimoriadne udalosti. Hybania boli známi murári – 2 výrazné práce, ktoré ovplyvňovali ich život – 1. sená – jeseň; 2. odchod na múračky. 1. generácia – Martin + Ružena; 2. generácia: Samo, Kristína, Valent; 3. generácia: 6 S. detí.
Martin – známy murár, veľmi dobré zemepisné vedomosti, má veľa máp, túži po cestovaní, rozpráva príbehy o krajinách, ľudia si ho vážia
Samo – ústredná postava, má ťažký život, pretože má veľkú rodinu a musí veľa pracovať – ľudia ho prezývajú „Včela“. Na jeho živote autor kritizuje životné pomery v Rakúsko-Uhorsku. Nikdy sa nevzdáva, po každom páde sa postaví a ide ďalej – to, čo ho motivuje je práca – niečo, čo napĺňa jeho život a dáva mu exist. zmysel, prejavuje radosť, že môže pracovať.
- dielo je holdom „1000-ročnej včelej práce človeka“
- motív lásky – verná, vypočítavá, k deťom, solidárna, priateľská
- dej: Na začiatku knihy sa dozvedáme o Martinovi P. jeho synovi, ako pracujú s drevom. Cez deň, keď chlapi išli z hory, V. sa pobral chytať pavúky. S. si ľahol do včelína, kde sa mu zdalo o nesmrteľnej včele a ako sa ním rozpráva. Starý P. si zdriemol, pokým jeho synovia popílili drevo a spomínal na múračky. Zdalo sa mu s jeho frajerkou, ako bol uväznený vo veľkej vile. V dedine sa večer chystala zábava, na ktorú sa všetci tešili. Na zábave sa o K. pobili až 3 chlapi. Začalo sa leto a chlapi šli kosiť seno. Na ženy v tom období zostal celý dom na starosť. Hore na lúkach prišiel za V. statkár a dohodol sa s ním, že bude doučovať nemčinu jeho dcéru Hermínu. Medzitým K. doniesla obed chlapom a pri obchode sa stretla s Matejom, ktorý sa u nej zdržal cez noc. Stará murárska partia sa vybrala na múračky i so S. M.P. oslavoval 50 a na oslave sa hovorilo o starých dobrých časoch. Po odstupe času sa konajú v dedine svadby - Juraj si berie Stasku Dropovú, Kristína sa vydala za Mateja. I Samo sa oženil. Zobral si Máriu Dudáčovú. V. doštudoval právo. Manželstvo M. a K. je stále po 9 rokoch bezdetné. M. privalilo v hore a po čase umiera – K. ostáva sama. Starý P. sa z roka na rok menil, chodila za ním manželka, aby šiel na spoveď, no on bol neveriaci. V januári 1904 zamrzlo M. ríbezľové víno. Nechtiac sa mu tá fľaša rozbila a on pojedol črepy. Zadusil sa a jeho žena i deti sa nevedeli s jeho smrťou vyrovnať. K. si našla milenca. V. predáva svoj diel S. a jeho rodine. S., M nástupca, zháňa starú murársku partiu do roboty. Berie so sebou aj najstaršieho syna Jána, ktorého zrazili policajti a umiera. S. sa vracia domov. Zanevrie na celý svet. Narodil sa mu syn Marek a to ho trochu upokojilo. K. sa narodil syn Ivan. V dedine zabilo mlynára a tak sa S. púšťa na mlynárske remeslo. Opravil mlyn a mlel pre celú dedinu. Darilo sa mu dobre. Takto to šlo z roka na rok, až vypukla vojna. Zomiera R. K. milenec ovdovel a zobral si ju. S. sa oženil a odišiel s manželkou do Ameriky. Začala sa vojna a muži museli ísť do vojny. S. syn Peter sa chcel oženiť, no pri bitke ho zavreli a poslali na front, kde sa dá zajať Rusom. Do vojny sa dostáva aj syn Karol, na fronte umiera. S. spolu s priateľom sa dostávajú do Ružomberskej väznice za demonštrácie. Po vyhlásení republiky ich pustia a oni sa vracajú domov.
- tak ako včela robí svoju prácu, tak i človek vykonáva každodenne svoju prácu, ktorá ho živí. Každý deň umiera človek, tak ako včela, ale narodí sa druhá, mladšia generácia a pokračuje v práci.
- voľné pokračovanie: Nemé ucho, hluché okoPOSTMODERNIZMUS:

- vznikol v USA, bol podmienený rozšírením počítačov, prechodom spoločnosti na informačnú v 60. rokoch
- znaky: dominuje krátka próza, príbeh a dej sú v pozadí – rozprávač iba zaznamenáva udalosti, podáva správu, robí zápisky, častý je ty-rozprávač = priame oslovenie čitateľa; zobrazuje dehumanizáciu intímneho života – problémy v manželstve, krízy, strata identity – problém zaradiť sa; niekedy až prvky absurdity; využíva sa aj irónia, paródia a paradox; v diele sa miešajú žánre – listy, pamäti, zápisky..
- predstavitelia. J. JOHANIDES, D. MITANA, D. DUŠEK, P. VILIKOVSKÝ

DUŠAN MITANA

- prvky exist., nového románu
- prevládajú prvky absurdity, mystiky a hororu
- zb. poviedok Psie dni – vyvolala vlnu nesúhlasu zo strany kritiky, no úspech u mladých čitateľov. Má prvky hororu, väčšina sa odohráva počas horúcich (psích) dní, niektoré sú absurdné, s krimi zápletkou bez rozuzlenia, človek v hraničných situáciách, afekty – hnus, šok, zdesenie; prelína sa smútok a humor; vyjadruje tušenie, že existujú javy, ktoré nie sú dokázateľné ľudským rozumom
- zb. poviedok Nočné správy – hl. hrdinovia sú asociáli, ľudia žijúci na okraji spoločnosti
- poviedka Nočne správy – hl. hrdinom je muž, ktorého autor predstaví ako diváka v kine – pozerá surrealistický film Anjel skazy. V kine zistí, že stratil kľúče od bytu. Dostáva sa do konfliktu s upratovačkou, so šatniarkou a nakoniec doma so ženou. Z kina si doniesol blchu a je z toho celý nesvoj. Osprchuje sa a zaspí – má čudné syna, že si ho odviedli na políciu a vyšetrujú ho za stratu kľúčov – urobia z toho protispoločenský čin. Nakoniec mu policajt kľúče vráti a odvedú ho domov. Hrdina zabije blchu v umývadle a spláchne ju – umývadlom preteká krvou sfarbená voda.
- Všetky prvky ako absurdita, ireálnosť, snovosť sú znaky postmodernizmu. V symbolike blchy je moc, ktorá parazitovala na ľuďoch. Zobrazil praktiky minulého režimu, ktorý bol policajným štátom. Všetky poviedky sú ťažké, emotívne, týkajú sa modernej civilizácie. Zobrazuje všedné situácie, ktoré sa nestávajú, ale mohli by sa stať. Príbehy domýšľa do krajnosti. Vytvára napätie – drží čitateľa v strehu, ale záver je otvorený. Výrazná absurdita. Samotný dej jednotlivých poviedok vychádza z realistického základu postupným vyhrotením bežných situácií, avšak príbehy dostávajú konečnú absurdnú podobu = vychádza z magického realizmu. Využíva ja-rozprávača – keď písal poviedky, stal sa novinárom a využíva konfliktnosť a asociatívnosť. Autor je ženatý, ale nejde im to dobre. Všadeprítomné tajomstvo = nemôžeme s určitosťou povedať, čo sa stalo.
- román Koniec hry – jeho texty sú veľmi blízke poézii – sú viacvýznamové, nedajú sa presne interpretovaťDráma

- nadväzuje na medzivojnovú dramatickú tvorbu, najmä na J. Barč Ivana
- spočiatku rieši exist. problémy – hl. hrdina sa musí rozhodnúť medzi dobrom a zlom, túžbou a povinnosťou

1) 50. roky:

- najmä komédia a veselohry
- vzniká tiež veľa schem. diel – napr. Š. KRÁLIK – Buky podpolianske

2) 60. roky:

- uvoľnenie spol. situácie, vznikajú nové, pomerne hodnotné diela

3) 70. roky:

- proces konsolidácie, niektorí autori sa odmlčali, mnohí sú ovplyvnení expres. – začali experimentovať, a tak sa vyhli metóde soc. realizmu. – I. BUKOVČAN – Sneh nad limbou; Š. KRÁLIK – Krásna neznáma
- noví autori: Ľ. FELDEK; S. ŠTEPKA – Radošinské naivné divadlo; M. LASICA a J. SATINSKÝ
- vznikali i podpriemerné diela písane metódou soc. realizmu

4) 80. roky:

- nástup satiry – ŠTEPKA, L+S
- vznikajú divadlá malých javiskových foriem, avantgardné divadlá (Stoka, Gunagu) – orientujú sa na otázky súčasného človeka, vzťah človeka a spoločnosti, etiku

5) po r. 1989:

- divadlá realizujú to, čo bolo zakázané – napr. KARVAŠ

ŠTEFAN KRÁLIK

- na začiatku sa venuje najmä dedinskému prostrediu, teda dedinskému človeku – hrajú ich mnohé ochotnícke divadlá – bol označený ako ľudový dramatik
- Mozoľovci – nadviazal na J.G. Tajovského
- Posledná prekážka – črty expres., založená na rozpore medzi povinnosťou a osobnou túžbou. Odohráva sa v lekárskom prostredí. Hl. postavou je doktor Lorenc – manželstvo uzavrel z vypočítavosti, nie je však spokojný, potešenie hľadá u spolupracovníčky Heleny. Na scéne sa objavuje Michal – bývalá láska H., je vážne chorý a má ho operovať práve L., ktorý stojí pred rozporom, či má zachrániť M. a stratiť H. alebo naopak. Zvíťazí však lekárska povinnosť a M. zachráni. Príbeh sa odohráva počas necelých 3 hodín, sú tu mnohé exist. úvahy o zmysle života
- podobným problémom sa venoval i v ďalších hrách – Hra o slobode; Hra bez lásky
- písal i schem. diela
- 70. roky – upúšťa od schem. – hra Margaret zo zámku – hra zo súčasnosti, odohráva sa v Tal, v luxusnom zámku. Hl. postavami je mladý manželský pár Margaret (tal. herečka, pochádza z chudobnej rybárskej rodiny) a Bobby Crown (syn bohatého naftára). Žijú spolu na zámku, aj keď M. je nešťastná, necíti sa tam dobre, pretože svokor tam poslal špióna, ktorý má sledovať každý jej krok. M. mala protestovať proti znečisteniu mora, ktoré spôsoboval práve jej svokor (ten si kúpil časť mora, kde si čistil ropné nádrže). Dielo sa končí rozhovorom M. so svokrom, ktorý jej dáva na výber medzi rodinou a majetkom. Ona si vyberá rodinu, pretože jej otec zomrel na mori v dôsledku znečistenia. Nakoniec M. zomiera rukou vraha najatého svokrom. Hl. myšlienka: Potreba obnoviť mravné normy medziľudských vzťahov a prijať zodpovednosť za vlastné konanie.

PETER KARVAŠ

- Polnočná omša – téma WII., dej sa odohráva na Vianoce 1944 v malom mestečku, kde vyčíňajú Nemci. Je večer. Rodina je zhromaždená v izbe a chystá sa na štedrovečernú večeru. Čakanie si kráti dlhými rozhovormi - o vojne, o minulosti, o Nemcoch, Rusoch, o budúcej republike, demokracii atď. Starší syn Marián sympatizuje s fašistami, je veliteľom Hlinkovej gardy. Manžel ich dcéry zas s komunistami. Druhý syn Ďurko je údajne na vysokej škole, no v skutočnosti je partizán. Keďže v rodine je ubytovaný nemecký dôstojník, nikto nepredpokladá, že by sa prišiel ukázať. On príde, ale je veľmi chorý, vo dverách odpadne a rodina ho rýchlo schová do kôlne na drevo. B., ktorý ho videl prichádzať, povedia, že musel súrne odísť, pretože mestom len prechádzal. No všetci majú veľký strach, že ho B. nájde a dá zabiť nielen jeho, ale i celú rodinu za ukrývanie partizána. Rodina odchádza na polnočnú omšu. Matka ide na spoveď a povie o Ď. farárovi. Ten to oznámi gestapu; Ď. nájdu a zabijú. Rodina sa teraz obáva, aby ich všetkých nepopravili. Rodina však bola označená ako nespoluvinná. B. musí napokon ujsť, pretože do mesta prídu Rusi. No fašistu už v dome nenájdu.
- Antigona a tí druhí – téma WII., paralela s Sofoklovou A. – volil si podobné mená, je tam chór. Rieši otázka porušenia zákona
- nesmel tvoriť
- Absolútny zákaz – zákaz pozerania sa z okien
- Veľká parochňa – kritika rasizmu, nerovnosti ľudí

IVAN BUKOVČAN

- Surovô drevo – ľudová veselohra, využil zemplínsky a goralský folklór, často hrávaná v ochotníckom divadle
- neskôr píše o vzťahu jednotlivca a spoločnosti
- Pštrosí večierok – stretnutie maturantov po 25 rokoch, ako sa v živote uplatnili, rieši sa ich vzťah k učiteľovi, ktorého zajali a aj keď všetci vedeli, že je nevinný, nič proti tomu neurobili. Po rokoch sa cítia vinný, učiteľ je už mŕtvy.
- Kým kohút nezaspieva – odohráva sa počas WWII., názov je odvodený z evanjelia.
- celá div. hra je založená na existencializme - skúma ľudské bytie, správanie sa v hraničnej situácii.
- dej sa odohráva v malom meste, kde zastrelili nemeckého vojaka. Veliteľ Nemcov za jedného vojaka žiadal 10 civilistov. Náhodne ich zobrali večer na ulici. Boli medzi nimi: holič Uhrík, starec, advokát, učiteľ, tulák, babica, prostitútka, ml. ľudia. Zavreli ich do pivnice a ráno ich mali popraviť. Starosta za nich orodoval a tak nemecký veliteľ rozhodol, že popravia len jedného a oni si ho musia spomedzi seba vybrať do rána. Problém vyriešil holič Uhrík tak, že zabil tuláka. Ostatné postavy to odmietajú a chcú ho po vojne súdiť za vraždu. Opovrhovanie ostatných a ťarcha viny ho priviedli k tomu, že vyšiel na ulicu, kde ho zastrelili – akože on bude ten 1 a vyznie to ako samovražda (rovnako ako Judáš).
Z tohto vyplýva, že človek by sa v každej situácii mal zachovať ako človek. Nikto nemá právo brať život iným. Človek by si mal zachovať svoju dôstojnosť a nestratiť ľudskú tvár.
- Zažeň vlka – konflikty a medziľudské vzťahy
- Sneh nad limbou – vzťah 2 partizánov a 1 nem. zajatca – stiera sa rozdiel medzi zajatcom a partizánmi – všetkých zabijú

OSVALD ZÁHRADNÍK

- spočiatku sa venuje aj SNP a WWII., neskôr medziľudským vzťahom
- Sonatína pre páva – o starom dôchodcovi, ktorého vysťahujú do paneláka. nevie si zvyknúť na osamelosť a anonymitu. Začne skupovať starožitný nábytok len preto, aby mohol dať inzerát a ľudia k nemu prišli. Na 1 sa ozve bývalý trestanec, ktorý sa tiež nevie zaradiť. Začnú sa priateliť, budovať si medziľudské vzťahy. O minulosti postáv nevieme nič, hlavné sú medziľudské vzťahy
- Sólo pre bicie (hodiny)

JÁN SOLOVIČ

- predstaviteľ soc. realizmu
- trilógia Občianska trilógia: 1. Zlatý dážď; 2. Meridián; 3. Strieborný jaguár
- jeho hrdinovia sú buď kladní = robotnícka trieda, uvedomelí; záporní = neveria ideálom, nie sú v strane = schematizmus

AUTORSKÉ DIVADLÁ:

- koncom 60.-70. rokoch vznikajú autorské divadlá – autor, režisér, scenárista, herec – tieto funkcie nie sú podelené, autor môže aj hrať a pod. Texty nie sú úplne hotové, je tam priestor pre herca, pre jeho osobnú výpoveď. Dominuje slang, nárečie, žargón, využívajú alegórie, humor, satiru
- Radošinské naivné divadlo; Divadlo Lasicu a Satinského – sú to divadlá malých javiskových foriem (kabaret, skeč, scénky). Predvádzajú len vlastné texty, nepreberajú. Char. je súhra s obecenstvom.

Divadlo L+S:

- zaslúžili sa o vznik nového pol. kabaretu na Sl.
- začínajú vystupovať s vlastným programom koncom 60. rokov
- 1968-70 – účinkovali v Divadle na korze; 1970 – odchádzajú do Brna, vracajú sa až koncom 70. rokov
- inscenácie: Soirée; Radostná správa – veľký ohlas najmä u mladých ľudí a opozične orientovaných ľudí. Pozostávali z radov dialógov, scénok, pesničiek. Zamerali sa na kritiku nedostatkov spoločnosti.
- hry: Nikto nie je za dverami; Deň radosti – hudobne na nich spolupracoval J. FILIP
- napísali aj niekoľko paródií na lit. diela, napr. Nečakanie na Godota
- v inscenáciách využívali prvky absurdného divadla, majstrovstvo spočíva v dialógoch – S – predstavoval jednoduchší typ človeka, L – intelektuála
- využívali aj slang a nárečové slová, svojský humor

Radošinské naivné divadlo:

- vzniklo r. 1963 v dedine Radošín ako ochotnícke divadlo, no už v r. 1970 pôsobili ako profesionáli v BA.
- zakladateľom, jediným textárom a vedúcou osobnosťou je STANISLAV ŠTEPKA
- hry: Jááánošííík, Človečina, Pavilón B, Ženské oddelenie
- char. je originálny humor, dedinský dialekt, ide o montáže scénok, pesničiek, humorných komentárov a poznámok, časté sú improvizácie a vsuvky, satira, grotesknosť, stále prvky ľudového divadla
- nastavuje zrkadlo – kritika spoločnosti, ľudí, javov