referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štefan
Štvrtok, 26. decembra 2024
Povojnová slovenská literatúra
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 10 600
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 29
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 48m 20s
Pomalé čítanie: 72m 30s
 
Poézia

1) 1945-1948:

- skončila WWII.
- snahy obnoviť pluralitný systém spred vojny
- vychádzajú básnické zbierky, ktoré boli napísané počas WWII., no nemohli byť publikované = priečinková poézia – orientovaná protifašisticky a protivojnovo (napr. J. SMREK – Studňa; L. NOVOMESKÝ – Pašovanou ceruzkou; A. PLÁVKA – Ohne na horách) – išlo o vyrovnanie sa autora s uplynulým obdobím
- nadrealizmus – prestáva existovať ako smer, autori však naďalej tvoria, ale už nepoužívajú nadrealistické postupy – metafora, experiment, podvedomie atď. Vyjadril to R. FABRY – Ja je niekto iný.

- katolícka moderna – pomerne silná i po r. 1945 – mali svoje vydavateľstvá Nová práca a Verbum – ďalej rozvíjajú svoj program, a preto sa stávajú nepohodlnými => niektorí emigrovali, iní sa odmlčali (emigrácia – R. DILONG, K. STRMEŇ, M. ŠPRINC, G. ZVONICKÝ; vnútorná emigrácia, tvorí pre seba – J. SILAN; prestáva tvoriť – J. HARANTA) - kontinuita kat. moderny po r. 1945 pokračuje v zahraničí

- ostatní autori: V. BENIAK – odsúdený, väznený; J. SMREK, E. B. LUKÁČ – nechcú sa odkloniť od svojej vnútornej orientácie – netvoria; L. NOVOMESKÝ – väznený, no rehabilitoval sa a začal tvoriť metódou soc. realizmu

- metóda socialistického realizmu – literatúra sa má prudko blížiť ku skutočnosti, no o tom, čo je skutočnosť, rozhoduje ideológia (= „zneskutočňovanie“ skutočnosti) – je to skutočnosť viac želaná a naplánovaná ako reálne existujúca. Literatúra mala ilustrovať najmä nemenné a navždy platné poučky. Literatúra bola degradovaná na slúžku politiky – pomáha pri združstevňovaní dediny, vyvoláva v ľuďoch budovateľské nadšenie, boj proti imperializmu a pod. Dostáva sa do štádia pseudohodnôt = obdobie dogmatizmu, schematizmu.

2) 50. roky:

- kultúrna a politická situácia je nepriaznivá pre vývoj literatúry – celá je pod tlakom ideológie komunistickej strany
- básnické zbierky – kolektivizmus, soc. spoločnosť, budovateľské nadšenie, neoslavovali človeka ako takého
- literatúra - nástroj propagandy
- schematizmus – vytvárali sa vzoroví hrdinovia i nepriatelia
- posunom vo vývoji poézie boli básnické zbierky: M. RÚFUS – Až dozrieme a M. VÁLEK – Dotyky – vyvolali veľký ohlas, pretože si nevšímali politickú a spoločenskú situáciu, ale človeka ako takého

- odlišnosť:

RÚFUS – človek vidiecky a jeho problémy, vidiecky život, ľudová slovesnosť
VÁLEK – mestský človek a mestské prostredie, človek modernej civilizácie

- obaja odmietli zobrazovať kolektivizmus, soc. nadšenie, úspechy a výstavbu socializmu
- do popredia postavili človeka s každodennými starosťami
- 1958 – objavuje sa nová skupina mladých autorov na stránkach časopisu Mladá tvorba – volali sa trnavská skupina (= konkretisti, senzualisti)
- žiadali zmyslovú konkrétnosť, dôraz kladú na metaforu, zdôrazňovali právo na experiment, prihlásili sa k avantgardným európskym umeleckým smerom
- predstavitelia: Ľ. FELDEK, J. STACHO, J. ONDRUŠ, J. MIHALKOVIČ, J. ŠIMONOVIČ
- neskôr sa k nim pridávali ďalší autori

3) 60. roky:

- nová skupina v časopise Mladá tvorba – Osamelí bežci
- predstavitelia: I. LAVĆÍK, I. ŠTRPKA, P. REPKA
- vydali svoj manifest Prednosti trojnohých slávikov – obrazne písaný, odmietali tradičné hodnoty = provokácia, uznávali s výhradami konkretistov a Rúfusa + Válka
- odmietali ideológiu strany, spoločenské pokrytectvo
- používali veľa metafor, obrazných pomenovaní, prezentovali sa originálnou poetikou, polyfónia a viacvýznamovosť
- druhá polovica 60. rokov:
- politické uvoľnenie, obdobie Pražskej jari – aj v literatúra väčšia voľnosť
- noví autori: M. KOVÁČ, J. BUZÁSSY, L. VADKERTI-GAVORNÍKOVÁ, K. PETERAJ, Š. STRÁŽAJ, Š. MORAVĆÍK

4) 70. roky:

- proces normalizácie v spoločnosti, komunistická strana opäť zasahuje do umenia, niektorí autori nesmeli publikovať, z literatúry odchádzajú Osamelí bežci
- do literatúry vstupujú mladí autori, ktorí vyhovujú požiadavke angažovanosti, prispôsobili sa aj niektorí starší
- vznikli tu však i básnické zbierky, ktoré boli hodnotné

5) 80. roky:

- uvoľnenie politickej situácie, začína sa meniť pod vplyvom perestrojky
- po r. 1989 sa obnovuje pluralitný systém v literatúre, skončila sa cenzúra, autori tvoria slobodne, rôzne témy o rôznych spoločenských situáciách

BÁSNICKÍ REGIONALISTI:

JÁN KOSTRA – Turiec (Martin)
- ovplyvnila ho česká i naša medzivojnová lit. (J. Smrek)
- predvojnové obdobie: básn. zb. Hniezda, Moja rodná – motívy domova, bezstarostného detstva, ženy
- počas vojny: básn. zb. Puknutá váza, Presila smútku, Ozubený čas, Ave Eva (ľúbostné motívy) – motívy smútku, citlivo prežíva tragiku doby a reaguje na ňu
- po r. 1948 začína tvoriť metódou soc. realizmu – básne Na Stalina, Javorový list, Za ten máj
- po r. 1956 sa vracia späť – zb. Šípky a slnečnice, Báseň, dielo tvoje, Každý deň, Len raz (vrchol jeho tvorby) – reflexie o zmysle života, lit. tvorby = nadčasové hodnoty

PAVOL HOROV – Zemplín (Bánovce nad Ondavou)
- zb. Zradné vody spodné – ovplyvnená nadrealizmom – obraznosť, metafory, téma: ťaživé osudy ľudí
- zb. Nioba matka naša – antický motív – symbol utrpenia a zúfalstva. motívom je vojna, matka = zem, domov, krajina, láska. Skladá sa z 3 cyklov: 1. Nioba matka naša; 2. Nápisy na hroby; 3. Trhlinou krvi – hoci sú tu časté motívy utrpenia, bolesti, táto zb. nevyznieva pesimisticky – autor sa upína na budúcnosť
- zb. Návraty – venoval ju matke: 1. časť – umelecká autobiografia, spomienka na detstvo, matku; 2. časť – návraty do rodného kraja
- po vojne uňho rezonuje téma vojny – zb. Defilé
- 50. roky – metóda soc. realizmu – zb. Moje poludnie – budovateľské nadšenie
- zmenu prináša zb. Vysoké letné nebe – úvahy o živote, domove, čo znamená domov pre každého
- zb. Koráby z Janova – motív cudziny
- zb. Ponorná rieka – venovaná L. Novomeskému – píše ju po prekonaní ťažkej choroby, jeho hodnoty sa menia

ANDREJ PLÁVKA – Liptov
- pred WWII. – debut Z noci i z rána
- zb. Tri prúty z Liptova – neskôr ju doplnil ešte o časť Po rokoch a spolu to vydáva pod novým názvom Liptovská píšťala
- po WWII. zobrazuje tému vojny a SNP – zb. Ohne na horách, Neumrel na koni
- 50. roky – metóda soc. realizmu – zb. Zelená ratolesť
- 60. roky – do popredia sa dostáva reflexívna zložka, nadčasové témy, úvahy o zmysle života: zb. Vyznanie, Testament – najsugestívnejšie básne sú Životopis a Testament – na sklonku života píše testament, pozerá do budúcnosti do silvestrovskej noci 1999-2000, pozerá na seba, na to, akých chýb sa dopustil. varovania pre mládež, chcel by zanechať kľúč do 13. komnaty, kde by našiel zdroj pravdy a dobra
- písal aj prózu – román Obrátenie Pavla
(ďalší autori už nepatria medzi regionalistov)

VOJTECH MIHÁLIK

- začína tvoriť až po WWII. – zb. Anjeli – príklon ku kat. moderne, bol označovaný za príslušníka jej mladšej vlny – dielo je presiaknuté kresť. humanizmom – pokora a odovzdanosť
- zb. Plebejská košeľa – niektoré básne už smerujú k metóde soc. realizmu – napr. Kronika – osudy proletárskej rodiny
- 50. roky – metóda soc. realizmu – zb. Spievajúce srdce, Ozbrojená láska, Neumriem na slame
- 60. roky – uvoľnenie spoločenskej situácie – jeho tvorba kulminuje a odkláňa sa od soc. realizmu – zb. Tŕpky – motív ženy – osudy žien, ktoré boli poznačené – vdovy, opustené, bezdetné, snívajúce o láske...
- zb. Appassionata – básne o živote, nadčasové hodnoty – šťastie, láska, zmysel života...; nepoznanie lásky = nepoznanie života
- zb. Útek za Orfeom – známy príbeh o Orfeovi a Eurydike preniesol do súčasnej doby hľadania lásky
- ľúbostná poézia – Posledná prvá láska
- 13. zb. – Trinásta komnata – spracoval 2 príbehy: 1. Príbeh s telefónom – človek, zmysel života; 2. Príbeh s vlakom – sebapoznanie
- posledná zb. – Velebný pán z Maduníc – venovaná J. Hollému

MILAN RÚFUS

- patrí medzi najpodnetnejších autorov
- debut Až dozrieme – rôzna tematika – matka, otec, domov, WWII., politické problémy sveta, život človeka – najmä prostredie prírody a vidieka
- zb. Triptych – rôzna tematika – láska, život, smrť, hovorí tu o prevažne tichom človekovi, čo však nie je človek pasívny – povzbudzuje ľudí, aby neboli pasívni - sformuloval tu koncepciu svojej tvorby – odkláňa sa od Beaudlairových Kvetov zla (Zbohom, pán Beaudlaire) a prikláňa sa ku tzv. Kvetom dobra – pre celú jeho tvorbu sú príznačné biblické motívy
- 60. roky – zb. Zvony – klasické rúfusovské témy, char. je skepsa, beznádej, úzkosť; výpovede o ťažkých tragických osudoch, otázkach; krátke básne – niektoré majú až charakter sentencie (= krátka, stručná výpoveď o životnej skúsenosti), príslovia – volí si ich kvôli citovému pôsobeniu = min. slov, max. význam; zvony preňho znamenajú začiatok a koniec dňa, evokuje to v ňom spomienky na rodný kraj, detstvo; motív smrti; v centre pozornosti stojí jednoduchý človek s každodennými problémami
- jeho tvorba je veľmi bohatá a prekladaná
- zb. Ľudia v horách – k Martinčekovým fotografiám
- zb. Hudba tvarov – späté s tvorbou Ľ. Fullu
- zb. Sobotné večery – spomienky na rodičov, domov, detstvo
- zb. Kniha rozprávok – prebásnené rozprávky
- tvorba pre deti a mládež – zb. Modlitbičky, Nové modlitbičky, Mechúrik Koščúrik, Medovníkový domček

MIROSLAV VÁLEK

- prináša nové tematické východiská
- debut zb. Dotyky – veľký ohlas, odmieta čierno-biele videnie reality, do centra pozornosti sa dostáva človek so svojimi citmi, predstavami, problémami, prežívanie sklamania a smútku
- char. jeho poézie: melanchólia; autor malých ľudských drám; ľúbostné verše, ktoré nestvárňujú radosť z prežívaného citu, ale sklamanie z nenaplnenia; téma WWII.
- zb. Príťažlivosť – človek v modernej civilizácii, rozvíja tu mikropríbeh, viacvýznamovosť – báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – téma WWII. a jej dopad na ľudí, ich osudy
- zb. Nepokoj
- zb. Milovanie v husej koži – analýza súčasného sveta a človeka, prelína sa minulosť, prítomnosť a budúcnosť, v niektorých reaguje aj na konkrétne historické udalosti, ľúbostné verše – lásku kladie na piedestál ako niečo nedosiahnuteľné = adorácia, potom nádych zneváženia, skladá ju z trónu
- zb. Slovo – proti doterajšej tvorbe – stranícky orientovaná
- pre deti a mládež: Do Tramtárie
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.