referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Leopold
Piatok, 15. novembra 2019
Svetová povojnová literatúra
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 690
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 35m 10s
Pomalé čítanie: 52m 45s
 
SVETOVÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945

- ovplyvňuje ju ukončenie WWII., spoločenské podmienky v Európe
- delí sa na:
a) Západný blok – nadväzuje na medzivojnovú literatúru, zachováva pluralitu, char. je experimentovanie
- patrí sem: existencializmus, epické divadlo, absurdná dráma, nový román, neorealizmus, magický realizmus, beat generation
- európske literatúry reagujú na WWII., americká len okrajovo
b) Východný blok – existuje len 1 literárny smer – socialistický realizmus; každý iný smer je považovaný za dekadentný = úpadkový
- uvoľnenie nastáva v 50.-60. rokoch po páde kultu osobnosti (= smrti Stalina)

AMERICKÁ LITERATÚRA:
- na tému WWII. reagujú len autori, ktorí sa jej priamo zúčastnili
- témou je spoločnosť ako taká, všetky javy, ktoré prináša so sebou
- USA sa považovali za krajinu neobmedzených možností, ale jednotlivec sa cíti dosť bezbranný – v lit. sa prejavuje jeho vnútorná skepsa, rozpor
- začali prevažovať materiálne hodnoty, vytráca sa duchovno

AMERICKÁ PRÓZA:
JOHN STEINBECK
- pochádza z Kalifornie, odtiaľ čerpal aj námety pre svoje diela
- znaky tvorby: realistické zobrazenie, sociálne zameranie, CA prostredie, jednoduchí morálni hrdinovia, pohyb, nepokoj, zápas o naplnenie túžob
- debutoval románom Zlatý kalich
- najznámejším románom O myšiach a ľuďoch – príbeh bezdomovcov, ktorí hľadajú nejaké miesto, ktoré by sa mohlo stať ich domovom; je to obraz najbiednejších ľudí v bohatej CA
- Ovocie hnevu – spoločensko-kritický román s kolektívnym hrdinom – dej sa odohráva v 30. rokoch počas veľkej hosp. krízy. Je to príbeh 3 generácií rodiny Joadovcov – prichádzajú o farmu v Oklahome, preto sa rozhodnú vydať na cestu do bohatej CA. Cestou sa stretávajú s opovrhnutím aj s porozumením – je to veľmi ťažká a náročná cesta, na nej ich drží len vidina bohatej CA. Na ceste zomierajú starí rodičia. Po príchode do CA zistia, že aj tam je aj bieda. Robotníci štrajkujú - Tom jr. postrelí 1 z policajtov – musí sa skrývať, je na úteku. J. putujú ďalej za vidinou zárobku pri zbere bavlny. Rose sa narodí mŕtve dieťa. V schátranej stodole nachádzajú umierajúceho starca s malým dieťaťom, ktoré R. zachraňuje svojím mliekom.
- dej je tragický, záver vyznieva symbolicky – zo zúfalstva vychádza opäť vôľa žiť (dieťa)
- román je popretkávaný SZ motívmi – zasľúbená zem – CA, 7 egyptských rán – sucho, bieda
- výrazové prostriedky jednoduché – opis, rozprávanie, reflexie autora
- ovocie = symbol hojnosti, ktorý sa postupne mení na ovocie hnevu
- využíva kontrast
- istý čas pôsobil ako novinár v Európe počas WWII., čiže písal aj diela s tematikou WWII. – Zhoďte bomby
- získal Nobelovu a Pulitzerovu cenu

JEROME DAVID SALINGER
- písal poviedky a romány, vo svojej tvorbe sa venuje hlavne problémom deti a mládeže
- román Kto chytá v žite – príbeh rozpráva s odstupom 1 roka v sanatóriu 17-ročný hrdina Holden Caufield – vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, preto sa skoro 3 dni túla predvianočným NY. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi, odsudzuje ich pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. Nie je naivný, snaží sa hľadieť na svet očami dospelého a súčasne sníva o tom, čo by chcel robiť – sníva o tom, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti a chytá ich, aby do nej nespadli. Žitné pole je symbolom USA v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi. H. sa nakoniec svojho sna vzdáva, prekonáva psychickú krízu, kapituluje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, ktorý nie je schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo. H. úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých. Jazyk je živý, hovorový, množstvo slangu i vulgarizmov. (viac zvlášť obsah)

JOHN UPDIKE
- najprv poézia, potom próza; nadviazal na Steinbeckovo realistické zobrazovanie
- románový cyklus – Králik, bež – realisticky zobrazuje pasivitu mladých ľudí. Hl. postava Harry Angstrom je typickým rebelom 60. rokov. Z uznávaného basketbalistu, prezývaného Králik, sa po skončení kariéry stáva priemerný človek, ktorý nevie čeliť rodinným starostiam. Utečie od ženy a dieťaťa k milenke, pretože verí, že s ňou nebude mať jednotvárny život. Keď sa dozvie, že jeho žena s ním čaká dieťa, vracia sa k nej, ale po hádkach ju znova opúšťa. Jeho situácia sa mu zdá byť bezvýchodisková, ale sám so svojou slabošskou náturou nedokáže proti tomu nič urobiť.
- osudy Králika rozvíja v románoch Návrat Králika, Králik je bohatý a Králik na odpočinku
- Kentaur – psychologický román s mytologickými prvkami – hl. postava: George Caldwell – starnúci stredoškolský učiteľ, ktorý má v sebe veľa detskej úprimnosti a naivity. Je vzdelaný, inteligentný, ale v pretechnizovanom svete sa cíti ako cudzinec. Trpí bolesťami rakovinového pôvodu, uvedomuje si svoju smrť, preto sa cíti zodpovedný voči 15-ročnému synovi Petrovi – usiluje sa mu odovzdať svoje humanistické ideály. Dej sa odohráva počas 3 dní. Rozprávačom je už dospelý P., ktorý je maliar v NY - spomína na otca. Príbeh je rámcovaný mytologickým príbehom najušľachtilejšieho kentaura Cheirona, ktorého omylom zasiahne Heraklov šíp a trpí veľkými bolesťami. Keďže je nesmrteľný, vymení svoju nesmrteľnosť s Prométeom. Striedanie mýtu a reality vytvára v románe napätie. Hl. myšlienka: hľadanie hodnôt, zmyslu života.

SAUL BELLOW
- zobrazuje človeka komplikovaného, uvažujúceho a neschopného konať
- román Herzog – zobrazenie problémov súčasnej Ameriky

NORMAN MAILER
- zúčastnil sa WWII. v Tichomorí, po návrate to opísal vo vojnovom románe Nahí a mŕtvi – má 4 časti: 1. Vlna; 2. Hlina; 3. Rastlina a prízrak; 4. Brázda. Hrdina je kolektívny.
- dej sa odohráva na konci WWII. na ostrove v Tichomorí. Hl. konflikt tvorí boj americkej a japonskej armády, v centre pozornosti stojí prieskumný oddiel, ktorý generál posiela do tyla jap. armády na prieskum. Vylodia sa na druhej strane ostrova, hneď pri tom je zranený 1 vojak – pár vojakov sa s ním vracia. Pri ďalších bojoch zomiera veliteľ, vojaci pokračujú ďalej, lebo chcú splniť rozkaz. Sú vysilení, unavení, po ceste ich napadne roj sršňov, no oni už nie sú schopní sa brániť. Vrátia sa späť a zistia, že celá námaha bola zbytočná, lebo vojna sa už skončila => absurdita. Celý príbeh dopĺňajú 2 pásma: 1. Stroj času – štylistická technika, tzv. prúd vedomia – postavy rozprávajú o sebe; 2. Chór – dramatická časť
- znaky: - psychologická kresba postáv – stručná char. + konkrétny príbeh
- využívanie retrospektívy, absurdita, irónia
- nadčasovosť – bezradnosť a bezmocnosť – každý človek má isté medze, za ktoré by nemal zájsť, ak spoločnosť funguje správne – nemali by byť žiadne hraničné situácie
- využíva takmer všetky jazykové vrstvy (slang, vulgarizmy)
- v ďalších dielach sa venuje témam zo súčasnosti – Pobrežie pirátov, Americký sen
- získal Pulitzerovu cenu

JOSEPH HELLER
- preslávil sa protivojnovým románom Hlava XXII – uvádza ho mottom: „Hlave XXII nikto neprešiel cez rozum.“
- dej sa odohráva pred koncom WWII., po obsadení Tal. Spojencami, na malom ostrove v Stredozemnom mori na americkej leteckej základni. Odtiaľto štartujú posádky lietadiel, ktoré bombardujú nemecké pozície v S Tal. Ústrednou postavou je kapitán Yossarian, ktorý nechce zomrieť nezmyselnou smrťou. Búri sa proti vojenským nariadeniam, ktoré v posádke presadzoval ctižiadostivý plukovník Cathcart. Hrdina si uvedomuje svoje bezvýchodiskové postavenie v tupej vojenskej mašinérii, kde sa neprihliada na ľudí, ale iba na plnenie príkazov. Plukovník C. nezmyselne zvyšuje povinný počet letov, z ktorých sa mnohé posádky nevrátia na základňu. Vtedy sa Y. rozhodne dezertovať a utiecť do Švédska. Odchádza za vidinou kultúrneho sveta a cíti sa šťastný, lebo sa rozhodol byť sám sebou.
Román tvorí 42 kapitol, pomenovaných podľa hlavných postáv jednotlivých epizód. Autor ich predstavuje pri bojových náletoch, vo chvíľach voľna, oboznamuje čitateľa s ich minulosťou. Vzájomné prelínanie časových rovín a motív zvýrazňuje bludisko, v ktorom sa postavy pohybujú. Nie sú to vojnoví hrdinovia, ale neraz bezradné indivíduá, ktorých hlavným nepriateľom nie je skutočný nepriateľ, ale vlastná armáda, v ktorej jednotlivec nič neznamená, stráca všetky ideály a snaží sa zachrániť si vlastnú kožu. Autor využíva humor, satiru a iróniu, aby zvýraznil morbídnu absurditu vojny.

AMERICKÁ POÉZIA:
ROBINSON JEFFERS
- básn. zb. Tamar a iné básne
- básn. poviedka Grošovaný žrebec
- zaoberá sa problémami moderného človeka a zaujíma kritický postoj k civilizácii
- v tvorbe využíva alegóriu, symbol, voľný verš
- je samostatným autorom

BEAT GENERATION:
beat generation (beatnici) – skupina mladých autorov, ktorých spájala túžba po intenzívnom vnútornom živote a neobmedzená sloboda jednotlivca
- dôvody vzniku: protest proti konzumnej spoločnosti, bezvýznamnosť, odpor proti „pseudohodnotám“ = pokrytectvo, puritánska morálka, konzumnosť
- nastáva kríza osobnosti
- využívajú voľný verš, zobrazujú emócie, meniace sa nálady, silná sugestívna výpoveď, boli ovplyvnení filozofiou zen-budhizmu, zautomatizované písanie (myšlienky často na seba nenadväzujú)
- ich básne boli určené na verejné čítanie, často boli doprevádzané jazzovou hudbou
- využívali aj slang a vulgarizmy
- stredisko a vznik – San Francisco, lebo ich knihy nikto nechcel vydávať
- obsah: ustavičný zápas s cieľom získať slobodu jednotlivca, láska
- predstavitelia: ALLEN GINSBERG, LAWRENCE FERLINGHETTI, GREGORY CORSO, JACK KEROUAC
- ich tvorba vrcholí na začiatku 70. rokov – pokračujú v tvorbe, ale zameriavajú sa na iné témy, napr. ekológiu, zmysel nachádzajú v aktívnej práci

ALLEN GINSBERG
- básn. zb. Vytie – manifest beatnikov – generácie, ktorá sa cíti ukrivdená vojnou a zaužívanými spoločenskými konvenciami, spoločnosť im neposkytovala žiaden ideál
- voľný verš, metafora
- ovplyvnil ho zen-budhizmus

LAWRENCE FERLINGHETTI
- v SF založil vydavateľstvo, ktoré vydávalo knihy beatnikov
- básn. zb. Vychádzajúc zo San Francisca
- neskôr začal svoju tvorbu zjednodušovať, používa refrén
- bol ovplyvnený franc. poéziou (Prévert), prekladal ju

GREGORY CORSO
- jeho básnická tvorba je intelektuálnejšia, vychádza z vlastnej skúsenosti
- s beatnikmi ho spájala myšlienka, že neexistuje spoločnosť, ktorá dokáže mladému človeku poskytnúť ideál - snaží sa od nej oslobodiť ignorovaním
- básn. zb. Benzín, Šťastné narodeniny smrti

JACK KEROUAC
- písal poéziu, ale napísal aj román Na ceste – zobrazuje štýl americkej beatnickej generácie – dej sa odohráva v r. 1947-1950 – ja-rozprávač prechádza naprieč celou Amerikou a zobrazuje svoje nálady, pocity, dojmy
- využíva hovorový jazyk, symboly, myšlienky budhizmu

AMERICKÁ DRÁMA:
TENNESSEE WILLIAMS
- hry: Sklenený zverinec
Električka zvaná túžba – psychologická dráma, dej sa odohráva v New Orleanse, kde premávajú 2 električky – Túžba a Cintorín. Hl. postavou je Blanche – je nervovo chorá, žije len v spomienkach na minulosť, túži po úprimnej láske. Prichádza do N.O. za svojou sestrou Stellou, ktorá je vydatá za Poliaka Stanleyho. B. všetkých okolo seba považuje za menejcenných, kritizuje ich, ale nič neurobí – sestrin byt sa jej zdá malý, nepohodlný, neuprataný, no nič neurobí. S. je pracovitá, skromná, obsluhuje B. B. má už trošku naštrbenú povesť ľahkej ženy – St. to zneužije a znásilní B. Keď to B. povie S., myslí si, že je to len ďalší výplod jej fantázie a dajú ju do ústavu pre choromyseľných. St. záleží na jeho imidži „muža“ – alkohol, ženy, karty, kolky... S. má rád, no nerobí mu problém ju zbiť.
Hra sa odohráva len v byte, je založená na výborných dialógoch, využíva často kontrasty (električka Túžba – Cintorín; Stella - Blanche).
- hl. myšlienka: kritika pokrytectva, prázdneho života, hrubej sily – hrubosť a násilie potláčajú ľudské túžby a nádeje
- dielo je ovplyvnené existencializmom a psychoanalýzou
- Mačka na horúcej plechovej streche – hl. konfliktom je túžba po majetku. V bohatej rodine zomiera starý otec, no skôr než zomrie, dochádza k sporom o majetok – každý si chce uloviť čo najväčší kus. V rodine je aj nevesta z chudobnej rodiny, ktorú každý podceňuje, no ona svojou šikovnosťou a cieľavedomosťou získa veľa, no musí skákať ako mačka na horúcej plechovej streche. Keď to zistia, získava si ich rešpekt.
- v jeho hrách je veľa násilia, drog, krutosti..., no spoločnosť si to vyžadovala
ARTHUR MILLER
- psychoanalytický dramatik
- hra Smrť obchodného cestujúceho – zachytáva život obyčajného priemerného Američana. Hl. postavou je obchodný cestujúci Willy Loman, ktorý túži po majetku, vyznáva materiálne hodnoty. Postupne ako starne, nedokáže sa presadiť ani vo svojej profesii, inú prácu si však nevie nájsť. Začína prehodnocovať svoj život. Nakoniec uskutoční dokonalú samovraždu – predstiera autonehodu, pri ktorej zomiera – poistkou zabezpečí celú rodinu. Má 2 synov – 1 to schvaľuje a chce pokračovať v jeho šľapajách, druhý ho odsudzuje
- autor chápe drámu jednotlivca ako odraz spoločenských vzťahov
- Mustangy – napísal scenár filmu pre svoju ženu M. Monroe
- Po páde – má autobiografické črty (mnohí v tom vidia M. Monroe)

FRANCÚZSKA LITERATÚRA:
- vytvára sa niekoľko lit. smerov, ktoré ovplyvňovali aj iné lit.
- hl. témou je WWII., boj proti fašizmu a za humanizmus

FRANCÚZSKA PRÓZA:
ANTOINE DE SAINT-EXUPÉRY
- poviedka Letec
- Zem ľudí – román o humanizme, autorove zážitky, spomienky, fil. úvahy; nabáda ľudstvo k tolerancii a úcte medzi ľuďmi
- Malý princ – rozprávka pre dospelých
- on-rozprávač
- má 2 úrovne: 1. filozofickú – témy: hľadanie zmyslu života, priateľstvo..; 2. epickú – samotné rozprávanie príbehu
- má 27 kapitol, z toho 1. kapitola je o 1 udalosti, keď mal 6 rokov, ostatné sú o tom, ako sa stratil na 8 dní v púšti a stretol Malého princa
- hl. postavy: Malý princ – chlapec z planéty B-612, Zem prišiel len navštíviť, je jednoduchý, dôverčivý, má rád ľudí
pilot = autor – havaruje na púšti a stretáva sa s M.p., je dospelý, no cíti sa byť dieťaťom, v M.p. vidí kus seba
- obsah: V čase, keď bol pilot ešte šesťročným chlapcom, videl v knihe obrázok veľhada kráľovského, ako požiera svoju obeť. Inšpiroval sa týmto obrázkom a nakreslil veľhada so slonom vo vnútri. Ukázal to dospelým, ale tí ho nepochopili. Musel im preto nakresliť aj vnútrajšok toho hada. Dospelý mu povedali, aby nemyslel na hlúposti a aby sa namiesto kresleniu venoval radšej škole. Preto sa vzdal svojej maliarskej kariéry a stal sa letcom.
Pri prelete nad púšťou sa mu pokazilo lietadlo a musel pristáť na púšti v Afrike. Na druhý deň sa tam objavil chlapec – M.p.. Chcel, aby mu nakreslil ovečku. Pilot mu ju nakreslil, lenže princovi sa nepáčila. Tak mu nakreslil debničku a povedal, že v nej je ovečka. M.p. bol veľmi spokojný. Počas pobytu na púšti sa M.p. stále pýtal, na otázky pilota však odpovedal len veľmi zriedkavo. Aj napriek tomu sa pilot dozvedel, že pochádza z malej planétky. Na ňom má pyšnú ružu so štyrmi tŕňmi, tri sopky, jednu vyhasnutú a ostatné činné, ktoré každý deň vymetal. Dozvedel sa aj o chlapcovej ceste po šiestich planétach, na ktorých žili kráľ, márnivec, pijan, biznismen, lampár a zemepisec, o tom, ako sa dostal na Zem, našiel tu obchodníka a výhybkára a tiež stretol líšku, hada a kvetinu, ktorých sa pýtal na ľudí. Stretol aj ozvenu a dostal sa do záhrady plnej kvetín. Po ôsmych dňoch im došli zásoby vody, a tak sa ju vybrali hľadať. Po dlhom hľadaní ju našli. Pilot sa potom vrátil k lietadlu, aby ho mohol opraviť, ale M.p. ostal pri studničke. Keď sa pilot na druhý deň vrátil k studničke, našiel M.p., ako sa rozpráva s hadom. Odohnal ho a chytil bledého Malého princa za ruku. Povedal mu, že sa mu podarilo opraviť lietadlo, a že sa vracia domov. Malý princ povedal, že aj on ide dnes domov, ale že to má oveľa ťažšie. Kráčali po púšti spolu, keď sa zrazu okolo nohy M.p. objavil žltý záblesk. Bol to had a M.p. uštipol. M.p. sa takto vrátil na svoju planétu.
O šesť rokov po tom pilot premýšľal, čo sa s M.p. stalo. Robil si starosti, či jeho ružu nezjedla ovečka, či náhodou nevybuchli sopky na jeho planéte. Vedel však, že pre žiadneho dospelého to nie je také dôležité ako pre neho.
- toto dielo je o detstve a dospelosti, o láske, sile priateľstva, o ľudských vlastnostiach a o všetkom, čo je na tomto svete dôležité. Je vlastne o tom, aký by mal človek byť. Keď rastie z dieťaťa na dospelého, získava síce vedomosti, stáva sa zodpovednejším a realistickejším, no stráca pri tom nielen detskú naivitu a nevinnosť, ale aj fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Dospelý žije rýchlo, neustále rieši problémy a zabúda na to, čo je dôležité.
- celá jeho tvorba je presiaknutá humanizmom

FRANCÚZSKA POÉZIA:
PAUL ELUARD
- na začiatku sa prikláňa k dadaizmu, neskôr k surrealizmu
- Hlavné mesto bolesti – využíva voľný verš bez interpunkcie, podvedomie, často vyjadruje pocity beznádeje, skepsy; sen spája s realitou
- po WWII. sa odkláňa od surrealizmu k poézii lásky – optimizmus, viera v lepšiu budúcnosť, nádej
- vyjadruje protest proti biede, smrti, vojne; cestu k ľuďom si hľadá prostredníctvom lásky
- básn. zb.: Fénix; Môcť všetko povedať

JACQUES PRÉVERT
- na začiatku surrealizmus, po WWII. píše o každodennom živote, zjednodušuje básne, píše o bežných problémoch človeka; silným motívom je láska a vitalizmus; využíva antropomorfizáciu = porovnávanie života zvierat a ľudí, humor; jeho lyrický hrdina vyznáva život ako taký, jeho krásu
- zb.: Slová; Slnko noci

EXISTENCIALIZMUS:
- vzniká nový lit. smer existencializmus = umelecký a myšlienkový smer, ktorý sa zaoberá existenciou človeka
- znaky: konanie človeka v hraničných situáciách (až v nej si človek uvedomuje svoju existenciu); voľba jednotlivca – človek si sám zvolí, ako chce žiť; sloboda jednotlivca – dosahuje ju, ak sa nepodriaďuje žiadnym okolnostiam; pocity úzkosti a absurdity
- postupne zaniká počas hospodárskeho rozmachu, lebo vychádzal z dobového pocitu ako z presného poznania
- ako smer stál na rozhraní lit. a filozofie

JEAN-PAUL SARTRE
- román Hnus – forma denníkových zápiskov - hl. postava: Roqueatin – žije v prímorskom mestečku, zháňa materiály k práci o 1 lordovi. Dej sa odohráva len v byte a v knižnici. Nemá rodičov, priateľov, je sám – samotu začína pociťovať ako chorobu – začne sa hnusiť sám sebe, je znechutený zo všetkého okolo seba. Rozhodne sa odísť, a tým sa oslobodí – cíti sa slobodný.
- kniha poviedok + exist. poviedka: Múr – hl. postavy: Pablo Ibbieta – rozpráva príbeh, nechce zomrieť, má silný pud sebazáchovy, je tvrdohlavý; Juan Mirbal – jeho priateľ, je bojko – bojí sa bolesti, smrti, stále opakuje, že je nevinný; Tom Stienbock – veľký dobrák, tvári sa síce ľahostajne, ale aj na ňom sa neskôr prejaví strach
- dej: odohráva sa v španielskej väznici, kde fašisti súdia 3 účastníkov špan. občianskej vojny – všetci 3 čakajú v cele na rozsudok. Keď im ráno príde vojak povedať, že budú popravený, J. sa zosype – pošlú za nimi belgického doktora, ktorý je s nimi až do rána – je milý, no oni sú príliš vynerovaní. J. sa pýta, či bolesť po zasiahnutí guľkou trvá dlho, doktor povie, že áno. P. s T. sa rozprávajú o tom, aké to bude na poprave, ani nechápu, čo sa vlastne deje. J. je zdrvený, doktor sa ho snaží utešiť, no on sa ho pokúsi uhryznúť, a potom už len nečinne leží. P. rozmýšľa, nechce zaspať, lebo mu zostávajú len 2 hodiny, chce zostať pokojný. Nadránom prídu vojaci – T. sa až vtedy ľakne – odvedú len T. a J. - P. zostáva sám. Keď začnú salvy, znervóznie, no opäť sa ukľudní. Vojaci ho odvedú opäť na výsluch, má prezradiť, kde sa skrýva vodca anarch. povstalcov. Celý čas je ticho, a tak dostane 15 minút na rozmyslenie – vie, kde sa skrýva, no urobí si srandu a povie, že je na cintoríne. Je to však pravda a vodcu zabijú. P. oslobodia a on sa začne smiať.
- konanie v hraničných situáciách, krutosť a bezcitnosť ľudí
- absurdita sa tiahne celou poviedkou, koniec je absurdnou hrou náhody
- poviedka Diabol a Pánboh – 16. storočie, Nemecko, obdobie reformácie a sedliackych povstaní. Hl. postava: vojvoda Gőtz z Berlichingenu – vedie výpravu proti mestu, ktoré sa vzbúrilo proti kniežatám. Zabíja, lúpi, pácha zlo, rôznymi úskokmi a intrigami získa vládu nad mestom – chce vytvoriť šťastné, slnečné mesto, aby vládla sloboda a láska. Pokus mu však nevyjde, zistí, že neexistuje absolútno = človek je dobrý aj zlý a je na človeku, ktorou cestou pôjde, akým chce byť
- odmietol Nobelovu cenu

ALBERT CAMUS
- dostal Nobelovu cenu
- exist. román Caligula
- román Cudzinec – skladá sa z 2 častí: 1. časť: Hl. postava Meursault – obyčajný úradník, žije v Alžírsku, kde dostáva oznámenie o smrti matky – ani sa ho to nedotkne, je neutrálny, prežíva to pasívne (matka žila v starobinci, nešiel ju ani pozrieť). Rovnako pasívne prežíva aj vzťah s kolegyňou Máriou – idú na chatu, kde dôjde k potýčke s alž. domorodcami – pri prestrelke 1 zabije; 2. časť: Odohráva sa vo väznici (zatknutie, vypočúvanie) = hraničná situácia – ostáva však naďalej pasívny, nechce pomoc, sleduje súdny proces, akoby šlo o inú osobu. Svedkovia mu veľmi nepomôžu – opisujú jeho pasivitu. V cele sedí bez pocitu viny, odmieta aj Boha, počas čakania na smrť sa vôbec nebojí, lebo vie, že toto je jediná istota v živote. Rozsudok znie smrť sťatím. Keď stráca nádej žiť, vtedy sa cíti slobodný.
- cudzinec = hl. postava sa cíti cudzincom v ľudskej spoločnosti
- Mýtus o Sizyfovi – antický motív Sizyfa, ktorý stále tlačí kameň na kopec, a keď je pred vrcholom, vždy mu spadne naspäť dole, no nestráca vôľu, nevzdáva sa
- zmysel ľudskej existencie nachádza v tvorivej práci
- román Mor – vrchol jeho tvorby. Dej sa odohráva v alžírskom meste Oran poča WWII. V meste vypukla epidémia – autor zachytáva správanie sa ľudí. Mor symbolizuje a) vojnu, b) mor, čo v sebe nosí každý človek - všetky zlé ľudské vlastnosti (pýcha, nenávisť...)

NOVÝ ROMÁN:
- nový smer nový román (= antiromán)
- autori tvrdili, že nie je možné v 1 diele obsiahnuť skutočnosť v celej šírke, a preto sa rozhodli sformulovať nové zásady
- vychádzal z pozitivizmu = fil. smer, ktorý vychádza z poznania, pričom zavrhuje vedecký prístup, akceptuje objektívny svet, ale nevysvetľuje ho
- znaky: odmietali klasickú prózu (postavy, dej, kompozíciu); písali racionálne a bez fantázie; vyzdvihovali dôležitosť, význam dialógov; odmietali vnútorný monológ
- predstavitelia si zachovávajú svoj štýl, sú rôzni
- nechceli presné pravidlá tvorby, chceli slobodu
- zakladateľ: ALAIN ROBBE GRILLET
- ďalší predstavitelia: NATHALIE SARAUTOVÁ, CLAUDE SIMON, MICHEL BUTOR

ALAIN ROBBE GRILLET
- zakladateľ a 1 z hl. predstaviteľov nového románu
- diela: Gumy; Žiarlivosť – hl. zápletkou je, že M žiarli na M-ku bez mena (on, ona); je založený na subjektívnom videní reality

ABSURDNÁ DRÁMA:
- nový smer absurdná dráma (= antidráma)
- vychádzali z existencializmu
- znaky: chýba súvislý dej, často aj zápletka, vnútorná motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia, rozuzlenie zápletky
- hrdina je osamelý, často nie je schopný komunikovať s druhými

SAMUEL BECKETT
- Čakanie na Godota – hra v 2 dejstvách postavená na dialógoch
- hl. postavy: Estragon – zábudlivý, nikdy si nepamätá, čo robil predošlý deň; Vladimír – všetko E. pripomína - obaja sú tuláci, na sebe závislí
- vedľ. postavy: Pozzo – pán prechádzajúci okolo, patria mu pozemky, na ktorých sa nachádzajú; Lucky – P. sluha, ktorého ma priviazaného na povraze; vždy, keď mu chce dať rozkaz, trhne povrazom, a preto má krk od krvi; chlapec – prináša správa od Godota; Godot – má biele fúzy, nikdy sa nedostaví
1. dejstvo: Hra sa odohráva v neurčitom čase niekde na vidieckej ceste, kde je len 1 vyschnutý strom. Stretnú sa tam 2 tuláci, ktorí čakajú na akéhosi G., ktorý má vyriešiť situáciu tým, že im poradí. Čas si skracujú tým, že vedú rozhovory o ničom. Zrazu prechádza okolo P. s L., ktorý sa s nimi rozpráva. Po jeho odchode prichádza chlapec, ktorý im povie, že pán G. odkazuje, že dnes nepríde, ale zajtra určite.
2. dejstvo: Je takmer rovnaké, na rovnakom mieste, len P. oslepol a L. má na kratšej šnúrke, aby sa mu lepšie išlo a strom je zrazu zelený. V závere prichádza opäť chlapec a povie to isté.
- v dialógu E. a V. je naznačené, že toto nie je len 2. deň čakania, ale že už trvá dlhú dobu každý deň a bude pokračovať aj v budúcnosti
- E. a V. sa na konci hry pokúsia o samovraždu obesením, ale sa nemajú na čo obesiť. Povrázok vytiahnutý z nohavíc bol príliš tenký a roztrhol sa. Napokon uvažovali o odchode, ale zostali nehybne stáť – nedochádza k rozuzleniu
- hl. myšlienka: Hra absurdným dejom vyjadruje absurdnú situáciu ľudí po vojne.
- Godot je symbolom beznádejného čakania, smrti, nádeje

EUGÉNE IONESCO
- hra Plešivá speváčka

ŠVAJČIARSKA LITERATÚRA:
FRIEDRICH DŰRRENMATT
- najprv sa prikláňa k absurdnej dráme, neskôr však odklon
- najznámejšie drámy: Návšteva starej dámy – príbeh ženy-milionárky, ktorá sa vracia do mesta, z ktorého ho v mladosti vyhnali, pretože bola tehotná. Požiada starostu, aby zavraždili jej milenca, ktorý ju opustil – spočiatku odmietajú, no neskôr začnú rozmýšľať nad peniazmi. Začne vzrastať voči nemu nevraživosť – chce ujsť, no zabijú ho a celé mesto sa tvári, že to bola prirodzená smrť. Ona spokojná odchádza aj s mŕtvolou.
- rozpor medzi jednotlivcom a spoločnosťou; peniazmi, ktoré kazia charakter, teda blahobytom a humanitou
- Fyzici – 2 dejstvá, zachovaná jednota času a miesta
- hl. postavy: Einstein – blázon, ktorý si myslí, že je E.; keď sa rozčúli, hrá na husle; Newton – myslí si, že je N.; Möbius – zjavuje sa mu kráľ Šalamún, ktorý mu zjavuje tajomstvá; Dr. Mathilda von Zahnd – majiteľka ústavu
1. dejstvo: Hra sa začína scénou, kde sa vyšetruje smrť E. ošetrovateľky – keďže je blázon, nič mu neurobia, ostáva naďalej v blázinci. Táto vražda je však už druhá – to isté sa stalo pred 3 mesiacmi s N. ošetrovateľkou. Za M. prichádza jeho žena s deťmi – chce sa s ním rozlúčiť (už je tam 15 rokov). M. ošetrovateľka to využije a vyzná mu lásku – vraví, že vie, že nie je blázon ale génius a spolu to môžu dokázať. M. jej vraví, že ju má rád, no zabije ju.
2. dejstvo: Začína sa vyšetrovaním smrti M. ošetrovateľky. Dr. pre zvýšenie bezpečnosti najme za ošetrovateľov profesionálnych zápasníkov. N. prichádza za M a vraví mu, že nie je blázon, že pracuje pre tajnú službu (je to pravda), že vie, že ani on nie je (pravda). M. totiž prišiel na tajnú zbraň, a tak sa radšej nechal zavrieť do blázinca. N. chce M. presvedčiť, aby s ním odišiel a dal svoje objavy jeho vláde – tvrdí, že budú použité na dobré ciele. E. je tiež špión a chce presvedčiť M., aby šiel s ním. M. odmieta oboch, chce zostať v blázinci. N. a E. sa ohrozujú zbraňami, no prídu ošetrovatelia a odzbroja ich. Dr. im povie, že o ich pravých identitách vie a že to jej sa zjavuje kráľ Š. Ona je teda blázon a má kópie M. plánov (M. svoje zničil). Ošetrovateľov zabijú, aby uchránili svoje tajomstvo. Hra má otvorený koniec.
- hl. myšlienka: Varovanie pred zneužívaním vedy a techniky na niečo, čo môže zničiť celé ľudstvo
- písal aj detektívky: Sudca a jeho kat

MAX FRISCH
- voľná trilógia: Stiller – Hl. postava S. chce poprieť svoju identitu, uteká s falošným pasom. Keď ho chytia, popiera svoju totožnoť, no jeho známi ho spoznajú.
Homo Faber – Hl. postava F. je inžinier, ktorý sa riadi prísnymi logickými zásadami, no na vlastnej koži spoznáva, že život je nevyspytateľný
Volajte ma Gantenbein – Prvky exist. a nového románu – vymenil súvislý dej za epizódy, každá sa začína slovami „Predstavujem si...“

NEMECKÁ LITERATÚRA:
- po WWII. sa vyvíjala v zložitej situácii – mali kompelx zo spôsobenej hrôzy vojny, preto sa vracali do minulosti a mali strach z budúcnosti (všetci obviňovali Nemcov)
- v tom čase prichádza z Fr. exist., ale vládla rôznorodosť názorov
- v próze sa sformovala Skupina 47 – nebol to lit. smer, ale len skupina autorov, ktorí si boli blízki svojimi názormi

HEINRICH BÖLL
- román Kde si bol, Adam? – vyrovnáva sa s problémom vojny; hl. myšlienka: človek je len nástrojom v rukách iných, mnohí to vedeli, len nemohli proti tomu nič urobiť
- román A nepovedal jediné slovo – o človeku a o tom, ako naňho pôsobí vojna – spôsobuje deformácie psychiky – nevedeli sa uplatniť v povojnovom Nemecku
- generačný román Biliard o pol desiatej – príbeh 3 generácií Fähmelovcov – rodina architektov
1. generácia: Henrich postavil benediktínsky kláštor
2. generácia: Robert – počas vojny príslušníkom werhmachtu, 3 dni pred skončením vojny dá kláštor vyhodiť do vzduchu
3. generácia: Joseph – kláštor renovuje
- hl. postavou je všade R. – po vojne úplne rezignuje, z rezignácie ho vytiahne poslíček Hugo, ktorý s ním hráva pravidelne biliard o pol desiatej. Rozprávajú sa a natoľko sa zblížia, že ho adoptuje a nachádza v ňom zmysel života
- striedanie časových pásiem
- celá jeho tvorba je presiaknutá kresť. humanizmom a odsúdením fašizmu

GÜNTER GRAS
- román Plechový bubienok – ide o groteskno-absurdné zobrazenie skutočnosti
- hl. postavou je Oskar Matzerat – hrbáč, trpaslík, ktorému sa zastavil v 3. roku života fyzický vývoj, rozmýšľa však rozumom dospelého človeka. Má rôzne schopnosti, ktoré iní nemajú – napr. vie hlasom rozbíjať sklo. Celý deň bubnuje na bubienok a nakoniec ho umiestnia do psychiatrickej liečebne. Cez túto postavu autor bez príkras zobrazuje život v Nemecku po vojne.

EPICKÉ DIVADLO:
BERTOL BRECHT
- došiel k názoru, že dráma nevyhovuje novým podmienkam a dobe a že je potrebné urobiť zmeny, a tak založil nový smer – epické divadlo
- znaky: dej je prerušovaný výkladom, komentárom rozprávača alebo 1 z postáv; využívajú sa songy, rôzne inscenačné techniky, napr. titulky – autor chcel odpútať diváka od prežívania napätia, chcel, aby sa zamyslel nad konaním postáv; scéna sa prestavovala počas sledovania hry
- dielo: Matka Guráž a jej deti – skladá sa z 12 obrazov počas 30-ročnej vojny na viacerých miestach
- hl. postavy: Matka Guráž = Anna Fierlingová – neznáša vojnu, ale aj mier; Eilif – jej starší syn, chce ísť bojovať; matka ho nechce pustiť, ale aj tak nakoniec odchádza; Švajčiar – mladší syn, neskôr sa stane rotmajstrom; Poľný kurát – farár, všade ide za ňou; Kattrin – jej dcéra, je nemá, túži po lepšom živote, ako je ten kočovnícky
- dej: Starší syn odchádza do vojny. M.G. chodí za vojskom a obchoduje - dostáva sa do zajatia. Š. ma na starosti kasu, chce utiecť, no zabijú ho. M.G. putuje Poľskom, Moravou a Bavorskom, je na vrchole svojho podnikania, no padne švédsky kráľ a jej hrozí krach. Napriek tomu sa teší na svojho syna E. Ten však zomiera a stráca aj svoju dcéru – tým to končí.
- forma: neprítomnosť rozprávača, na začiatku každého obrazu sú medzititulky, ktoré oboznamujú diváka s obsahom; v texte sa nachádzajú songy, ktoré nahrádzajú repliky postáv, spomaľujú dej; obrazy nie sú rovnako dlhé
- hl. myšlienka: M.G. stráca vo vojne svoje deti, a predsa si nepripúšťa, že vojna ju pripravila o všetko. Autor využil príbeh z 30-ročnej vojny, aby poukázal na ničivosť vojny, v ktorej umierajú nevinní ľudia. M.G. je smutná, že končí vojna, lebo príde o prácu, neuvedomuje si, že ona sama je tiež obeťou vojny.
- Kaukazský kriedový kruh

TALIANSKÁ LITERATÚRA:
NEOREALIZMUS:
- na začiatku 50. rokov sa sformoval nový lit. smer – neorealizmus – nadväzuje na real., analyzuje povojnové problémy Tal., zobrazuje vojnu, no tú neanalyzuje
- znaky: epická šírka – častý žáner románu; hrdinami nie sú len jednoduchí ľudia z vidieka, ale aj veľkomestskí ľudia; autori využívajú jednoduchý jazyk a nekomplikované vyjadrovanie; prostriedky: drsnosť obrazov (krutosť sveta), soc. kritika, vojnou vykoľajené vzťahy, introspektívny pohľad na skutočnosť = pohľad do vnútra postavy
- preslávila ho kinematografia

PIER PAOLO PASSOLINI
- prozaické diela: Búrlivý život; Pasáci – zaoberá sa v nich soc. problematikou mládeže v rímskych predmestiach – bieda, násilie, neresti... V závere dochádza k prerodu postavy – nachádza východisko

ALBERTO MORAVIA
- Rimanka – psychologický román, zachytáva život biednych vrstiev Ríma počas fašizmu (zatýkanie, výsluhy, antifašistické hnutie) – Hl. postava Adriana – je rozprávačkou príbehu; je to chudobné dievča plné ideálov, túži sa vydať, mať rodinu, žiť šťastne, ale podľahne túžbe po peniazoch a stane sa z nej prostitútka – zásluhu na tom má jej mama a priateľka. A. sa zaľúbi do slabošského, ale bohatého študenta a vydá sa zaňho. Čakajú spolu dieťa. Pri 1. výsluchu manžel zradí členov antifaš. hnutia – neznesie to však a spácha samovraždu. A. má pud materstva, chce, aby sa jej dieťa narodilo a žilo šťastne a pokojne, uvedomí si, že peniaze nemali zmysel.
- Vrchárka – psychologický román, nie je vojne, ale o utrpení, ktoré vojna so sebou prináša. Hl. postava Cesira – obchodníčka, rozpráva svoj osud v rokoch vojny. C. odchádza s dcérou preč z Ríma, lebo sa tam v r. 1943 zhoršuje situácia. Idú do hôr – sú tam vystavené zverstvám vojakov, okradnú ich, znásilnia. Vracajú sa späť do Ríma – fyz. i psych. sú zlomené, no majú nádej začať opäť žiť
- autor majstrovsky vykresľuje premeny ženy, násilie na ženách znamená násilie na ľuďoch počas vojny

SPOLOČNÉ A ROZDIELNE ZNAKY POSTÁV EXISTENCIALIZMU A NEOREALIZMU:
- spoločné: postavy v hraničnej situácii
- rozdielne: exist. – človek uteká pred skutočnosťou (Hnus), človek sa cíti sám
neoreal. – človek si vytvára vzťahy s okolím
exist. – ľudská existencia nemá zmysel
neorel. – nádej žiť

ANGLICKÁ LITERATÚRA:
ROZHNEVANÍ MLADÍ MUŽI:
- po r. 1945 sa formuje skupina mladých autorov, ktorí si uvedomovali bezvýchodiskovosť lit., pociťovali hnev, kritizovali všetko, z čoho mali strach, preto im kritici dali názov rozhnevaní mladí muži
- išlo tu najmä o lit. postavy, ktoré mali spoločné znaky: odmietali meštiansky spôsob života, robiť profesionálnu kariéru, nedokázali vytvoriť harmonický vzťah (manželstvo). Všímajú si spol. situáciu, cítia sa osamotení, bezmocní, problémy nedokážu vyriešiť sami
- túto skupinu autorv uznávali beatnici, no podľa nich mali slabý prístup k riešeniu problému (nič nové nepriniesli)
- názov dostali podľa diela J. OSBORNA – Obzri sa v hneve

JOHN OSBORNE
- román Obzri sa v hneve – Hl. postava Jimmy – VŠ vzdelaný, oženil sa so ženou z vyšších spol. vrstiev Alison – žijú spolu v 1-izbovom byte spolu s jeho priateľom. Je nezamestnaný, celý svoj hnev prenáša na ženu – obviňuje ju, že nevie vytvoriť harmonické manželstvo. A. otehotnie, ale nepovie mu to, lebo sa obáva, že by to bral ako citové vydieranie. Odíde, on žije s jej priateľkou. Dieťa zomrie. Na koniec sa vrátia opäť k sebe a pokúšajú sa hľadať cestu.
- ide o kritiku mladej generácie
- dielo bolo veľmi kritizované za odklon od náboženských hodnôt a preto, že ukázal skutočný život mladých ľudí (striedanie partnerov)

JOHN BRAINE
- román Miesto hore – kritika honby za majetkom, vypočítavosť (svadba z vyp.)
- voľné pokračovanie Život dole – hrdina si uvedomuje, že manželstvo z vyp. mu neprinieslo životné uspokojenie a nakoniec odchádza k milenke

- ďalší predstavitelia: JOHN WAINE, GEORGE ORWELL

RUSKÁ LITERATÚRA:
- pomerne ťažké pomery, napriek víťazstvu obrovské straty, preto téma vojny rezonuje veľmi dlho – až do 80. rokov
- jediná metóda je metóda soc. realizmu – vzniknuté diela pôsobili dosť schematicky. Diela písané inou metódou nemohli byť publikované, mnohí autori boli prenasledovaní a museli odísť do emigrácie

BORIS PASTERNAK
- najprv sa venoval poézii, kde hl. myšlienkou bola jednota človeka a prírody – kritika mu vyčítala nezrozumiteľnosť a to, že jeho básne boli málo revolučné
- román Doktor Živago – kvôli nemu bol prenasledovaný a kritizovaný – vyčítali mu protisovietske tendencie
- autor real. zobrazuje udalosti v Rusku v r. 1903-1929 (WWI., februárová a Októbrová revolúcia, občianska vojna, nová ekonomická politika)
- Zachytáva životné osudy Doktora Živaga od detstva až po smrť v r. 1929. Pochádzal z bohatej rodiny, no ako 10-ročný osirel a k sebe ho vzali príbuzní. Vyštudoval medicínu, jeho kariéru však prerušila WWI. Vo vojne bojuje, potom pracuje v nemocnici. Nikdy sa nezmieril s myšlienkou boľševickej propagandy. Jeho žena a syn emigrovali do Franc., on odchádza na Ural. Tam sa stretáva s Larisou, svojou bývalou tajnou láskou. Ich stretnutia sú krátke, ale intenzívne, pretože L. je už vydatá. Stále na seba myslia. L. však odchádza a Ž. tak stráca zmysel života. Vracia sa do Moskvy – snaží sa navrátiť nejaký vzťah, ale nič sa mu nedarilo. Nasleduje epilóg, kde sa postavy – dôstojníci vyjadrujú k pracovným táborom a k situácii po vojne.

ALEXANDER SOLŽENICYN
- novela Jeden deň Ivana Denisoviča – opisuje 1 deň väzňa č. 859, opisuje život v sibírskych pracovných táboroch = gulagoch. Postavy sú z rôznych spol. vrstiev a povolaní, chorí, invalidi... – sú to rôzne typy postáv s rovnakým osudom. Je obrazom celej spoločnosti, autor verne zobrazuje osudy nespravodlivo obvinených a to, že si dokázali zachovať ľudskú dôstojnosť. Toto dielo sa považuje za pomník, ktorý postavil jednoduchému človekovi, ktorý aj pod tlakom toho, že mal k hlave priloženú pištoľ, si dokázal zachovať ľudskú dôstojnosť a prejaviť úctu k človekovi, Bohu a práci. Má dokumentárny charakter, lebo zachytáva 1 deň od prebudenia až do večera.
- Súostrovie Gulag – má 7 častí rozdelených do 3 kníh, opisuje zážitky a udalosti zo ZSSR za čias Lenina a Stalina. Dielo opisuje zatýkanie nepohodlných ľudí v porevolučných rokoch, zatýkaní sú ľudia zo všetkých spol. tried, národností i pohlaví, členovia iných pol. strán, obyčajní ľudia, rôznych vyznaní, predstavitelia inteligencie i robotníckych tried. Zatýka sa v noci bez odporu, takmer vždy ide o nevinných ľudí, ktorí sú podozrení zo špionáže. Autor opisuje svoje zatknutie a pocity po ňom. Nasleduje vyšetrovanie, je prinútený podpísať vymyslené obvinenia (odolnejších nadrogovali, mučili psych. i fyz.). Opisuje zvyky vo väzení (tvrdá disciplína). Hovorí o vývine zákona, dokazuje absurdnosť obvinení sov. vlády v najväčších súdnych prípadoch. Ďalej opisuje transport vlakom do táborov, veľmi ťažké podmienky v prepravovni, distribučných väzniciach. Samotné tábory sú určené pre 30 000 ľudí, ale je ich tam 100 000, trpia nedostatkom jedla a nezmyselnými trestami. Autor takisto rozoberá vznik a rozšírenie koncentračných táborov, uvádza dejiny ich vývoja, nakoniec opisuje život v tábore. Opisuje aj zúfalé pokusy väzňov dostať sa preč, vplyv táborov na psychiku – ľudia sa na 1 strane boja, na 2. sú ľahostajní voči svojmu osudu, sú zmanipulovaní, nezmyselne čakajú na amnestiu. V 4.,5. a 6. časti sa autor venuje vlastným zážitkom z väzenia, galejí a vyhnanstva. V 7. časti sa venuje pol. režimu a väzeniam v období po Stalinovej smrti, opisuje udalosti, ktoré sa odohrali po vydaní jeho kníh.
- dielo je verným opisom udalostí, ktorý vďaka pútavému autorovmu štýlu vyznieva ako plynulé rozprávanie. Je tu priamy kontakt autora s čitateľom.
- veľmi úspešne využíva iróniu, niekedy až čierny humor, čím chce poukázať na absurdnosť nútených prác
- hl. myšlienka: celé dielo vyznieva ako výčitka režimu a ľudí, ktorí na tieto hrôzy hľadeli a nič neurobili
- dielo obsahuje aj fil. úvahy
- je mementom pre všetky národy, aby neurobili rovnaké chyby – diktatúru, ktorá by pošliapavala ľudské práva
- Rakovina – rakovinu porovnáva so spoločnosťou, obe sú nevyliečiteľné
- Červené koleso = diktatúra komunizmu, ktorá dlávi všetko, čo jej príde do cesty

VALENTIN RASPUTIN
- majster psych. prózy
- zameral sa najmä na mladých ľudí – ich problémy a ochranu sibírskej prírody
- diela: Ži a pamätaj; Lúčenie s Maťorou

ČINGIZ AJTMATOV
- Popravisko – altruistický (= ľudomilný) román – autor rozvíja 2 línie: 1. Príbeh vlčice, ktorá si chráni svoje mláďatá. Ľudia ju prenasledujú, chcú zabiť mláďatá. Zomiera guľkou pastiera, ktorému zobrala dieťa ako náhradu za svoje. Ide o kritiku devastovania prírody a o spolunažívanie v súlade s prírodou. 2. Príbeh mladého muža, ktorého vylúčia zo semináru za voľnomyšlienkárstvo. Jeho filozofiou je hľadať dobro v ľuďoch. Dostane sa medzi zberačov konope, chce tam pôsobiť akoby misionár – autor ho opisuje ako novodobého Krista. Nakoniec aj skončí podobne – priviažu ho o strom a tam ho nechajú zomrieť.
- hl. myšlienka: aký zmysel má ľudský život, akú má cenu a akú humanizmus

RUSKÁ POÉZIA:
VLADIMÍR VYSOCKIJ – svoje básne si zhudobňoval
ROBERT ROŽDESTVENSKIJ

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.