AMERICKÁ POÉZIA:

ROBINSON JEFFERS

- básn. zb. Tamar a iné básne
- básn. poviedka Grošovaný žrebec
- zaoberá sa problémami moderného človeka a zaujíma kritický postoj k civilizácii
- v tvorbe využíva alegóriu, symbol, voľný verš
- je samostatným autorom

BEAT GENERATION:

beat generation (beatnici) – skupina mladých autorov, ktorých spájala túžba po intenzívnom vnútornom živote a neobmedzená sloboda jednotlivca
- dôvody vzniku: protest proti konzumnej spoločnosti, bezvýznamnosť, odpor proti „pseudohodnotám“ = pokrytectvo, puritánska morálka, konzumnosť
- nastáva kríza osobnosti
- využívajú voľný verš, zobrazujú emócie, meniace sa nálady, silná sugestívna výpoveď, boli ovplyvnení filozofiou zen-budhizmu, zautomatizované písanie (myšlienky často na seba nenadväzujú)
- ich básne boli určené na verejné čítanie, často boli doprevádzané jazzovou hudbou
- využívali aj slang a vulgarizmy
- stredisko a vznik – San Francisco, lebo ich knihy nikto nechcel vydávať
- obsah: ustavičný zápas s cieľom získať slobodu jednotlivca, láska
- predstavitelia: ALLEN GINSBERG, LAWRENCE FERLINGHETTI, GREGORY CORSO, JACK KEROUAC
- ich tvorba vrcholí na začiatku 70. rokov – pokračujú v tvorbe, ale zameriavajú sa na iné témy, napr. ekológiu, zmysel nachádzajú v aktívnej práci

ALLEN GINSBERG

- básn. zb. Vytie – manifest beatnikov – generácie, ktorá sa cíti ukrivdená vojnou a zaužívanými spoločenskými konvenciami, spoločnosť im neposkytovala žiaden ideál
- voľný verš, metafora
- ovplyvnil ho zen-budhizmus

LAWRENCE FERLINGHETTI

- v SF založil vydavateľstvo, ktoré vydávalo knihy beatnikov
- básn. zb. Vychádzajúc zo San Francisca
- neskôr začal svoju tvorbu zjednodušovať, používa refrén
- bol ovplyvnený franc. poéziou (Prévert), prekladal ju

GREGORY CORSO

- jeho básnická tvorba je intelektuálnejšia, vychádza z vlastnej skúsenosti
- s beatnikmi ho spájala myšlienka, že neexistuje spoločnosť, ktorá dokáže mladému človeku poskytnúť ideál - snaží sa od nej oslobodiť ignorovaním
- básn. zb. Benzín, Šťastné narodeniny smrti

JACK KEROUAC

- písal poéziu, ale napísal aj román Na ceste – zobrazuje štýl americkej beatnickej generácie – dej sa odohráva v r. 1947-1950 – ja-rozprávač prechádza naprieč celou Amerikou a zobrazuje svoje nálady, pocity, dojmy
- využíva hovorový jazyk, symboly, myšlienky budhizmu

AMERICKÁ DRÁMA:

TENNESSEE WILLIAMS

- hry: Sklenený zverinec
Električka zvaná túžba – psychologická dráma, dej sa odohráva v New Orleanse, kde premávajú 2 električky – Túžba a Cintorín. Hl. postavou je Blanche – je nervovo chorá, žije len v spomienkach na minulosť, túži po úprimnej láske. Prichádza do N.O. za svojou sestrou Stellou, ktorá je vydatá za Poliaka Stanleyho. B. všetkých okolo seba považuje za menejcenných, kritizuje ich, ale nič neurobí – sestrin byt sa jej zdá malý, nepohodlný, neuprataný, no nič neurobí. S. je pracovitá, skromná, obsluhuje B. B. má už trošku naštrbenú povesť ľahkej ženy – St. to zneužije a znásilní B. Keď to B. povie S., myslí si, že je to len ďalší výplod jej fantázie a dajú ju do ústavu pre choromyseľných. St. záleží na jeho imidži „muža“ – alkohol, ženy, karty, kolky... S. má rád, no nerobí mu problém ju zbiť.
Hra sa odohráva len v byte, je založená na výborných dialógoch, využíva často kontrasty (električka Túžba – Cintorín; Stella - Blanche).
- hl. myšlienka: kritika pokrytectva, prázdneho života, hrubej sily – hrubosť a násilie potláčajú ľudské túžby a nádeje
- dielo je ovplyvnené existencializmom a psychoanalýzou
- Mačka na horúcej plechovej streche – hl. konfliktom je túžba po majetku. V bohatej rodine zomiera starý otec, no skôr než zomrie, dochádza k sporom o majetok – každý si chce uloviť čo najväčší kus. V rodine je aj nevesta z chudobnej rodiny, ktorú každý podceňuje, no ona svojou šikovnosťou a cieľavedomosťou získa veľa, no musí skákať ako mačka na horúcej plechovej streche. Keď to zistia, získava si ich rešpekt.
- v jeho hrách je veľa násilia, drog, krutosti..., no spoločnosť si to vyžadovala

ARTHUR MILLER

- psychoanalytický dramatik
- hra Smrť obchodného cestujúceho – zachytáva život obyčajného priemerného Američana. Hl. postavou je obchodný cestujúci Willy Loman, ktorý túži po majetku, vyznáva materiálne hodnoty. Postupne ako starne, nedokáže sa presadiť ani vo svojej profesii, inú prácu si však nevie nájsť. Začína prehodnocovať svoj život. Nakoniec uskutoční dokonalú samovraždu – predstiera autonehodu, pri ktorej zomiera – poistkou zabezpečí celú rodinu. Má 2 synov – 1 to schvaľuje a chce pokračovať v jeho šľapajách, druhý ho odsudzuje
- autor chápe drámu jednotlivca ako odraz spoločenských vzťahov
- Mustangy – napísal scenár filmu pre svoju ženu M. Monroe
- Po páde – má autobiografické črty (mnohí v tom vidia M. Monroe)