- ovplyvňuje ju ukončenie WWII., spoločenské podmienky v Európe
- delí sa na:
a) Západný blok – nadväzuje na medzivojnovú literatúru, zachováva pluralitu, char. je experimentovanie
- patrí sem: existencializmus, epické divadlo, absurdná dráma, nový román, neorealizmus, magický realizmus, beat generation
- európske literatúry reagujú na WWII., americká len okrajovo
b) Východný blok – existuje len 1 literárny smer – socialistický realizmus; každý iný smer je považovaný za dekadentný = úpadkový
- uvoľnenie nastáva v 50.-60. rokoch po páde kultu osobnosti (= smrti Stalina)
AMERICKÁ LITERATÚRA:
- na tému WWII. reagujú len autori, ktorí sa jej priamo zúčastnili
- témou je spoločnosť ako taká, všetky javy, ktoré prináša so sebou
- USA sa považovali za krajinu neobmedzených možností, ale jednotlivec sa cíti dosť bezbranný – v lit. sa prejavuje jeho vnútorná skepsa, rozpor
- začali prevažovať materiálne hodnoty, vytráca sa duchovno
AMERICKÁ PRÓZA:
JOHN STEINBECK
- pochádza z Kalifornie, odtiaľ čerpal aj námety pre svoje diela
- znaky tvorby: realistické zobrazenie, sociálne zameranie, CA prostredie, jednoduchí morálni hrdinovia, pohyb, nepokoj, zápas o naplnenie túžob
- debutoval románom Zlatý kalich
- najznámejším románom O myšiach a ľuďoch – príbeh bezdomovcov, ktorí hľadajú nejaké miesto, ktoré by sa mohlo stať ich domovom; je to obraz najbiednejších ľudí v bohatej CA
- Ovocie hnevu – spoločensko-kritický román s kolektívnym hrdinom – dej sa odohráva v 30. rokoch počas veľkej hosp. krízy. Je to príbeh 3 generácií rodiny Joadovcov – prichádzajú o farmu v Oklahome, preto sa rozhodnú vydať na cestu do bohatej CA. Cestou sa stretávajú s opovrhnutím aj s porozumením – je to veľmi ťažká a náročná cesta, na nej ich drží len vidina bohatej CA. Na ceste zomierajú starí rodičia. Po príchode do CA zistia, že aj tam je aj bieda. Robotníci štrajkujú - Tom jr. postrelí 1 z policajtov – musí sa skrývať, je na úteku. J. putujú ďalej za vidinou zárobku pri zbere bavlny. Rose sa narodí mŕtve dieťa. V schátranej stodole nachádzajú umierajúceho starca s malým dieťaťom, ktoré R. zachraňuje svojím mliekom.
- dej je tragický, záver vyznieva symbolicky – zo zúfalstva vychádza opäť vôľa žiť (dieťa)
- román je popretkávaný SZ motívmi – zasľúbená zem – CA, 7 egyptských rán – sucho, bieda
- výrazové prostriedky jednoduché – opis, rozprávanie, reflexie autora
- ovocie = symbol hojnosti, ktorý sa postupne mení na ovocie hnevu
- využíva kontrast
- istý čas pôsobil ako novinár v Európe počas WWII., čiže písal aj diela s tematikou WWII. – Zhoďte bomby
- získal Nobelovu a Pulitzerovu cenu
JEROME DAVID SALINGER
- písal poviedky a romány, vo svojej tvorbe sa venuje hlavne problémom deti a mládeže
- román Kto chytá v žite – príbeh rozpráva s odstupom 1 roka v sanatóriu 17-ročný hrdina Holden Caufield – vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, preto sa skoro 3 dni túla predvianočným NY. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi, odsudzuje ich pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. Nie je naivný, snaží sa hľadieť na svet očami dospelého a súčasne sníva o tom, čo by chcel robiť – sníva o tom, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti a chytá ich, aby do nej nespadli. Žitné pole je symbolom USA v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi. H. sa nakoniec svojho sna vzdáva, prekonáva psychickú krízu, kapituluje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, ktorý nie je schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo. H. úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých. Jazyk je živý, hovorový, množstvo slangu i vulgarizmov. (viac zvlášť obsah)
JOHN UPDIKE
- najprv poézia, potom próza; nadviazal na Steinbeckovo realistické zobrazovanie
- románový cyklus – Králik, bež – realisticky zobrazuje pasivitu mladých ľudí. Hl. postava Harry Angstrom je typickým rebelom 60. rokov. Z uznávaného basketbalistu, prezývaného Králik, sa po skončení kariéry stáva priemerný človek, ktorý nevie čeliť rodinným starostiam. Utečie od ženy a dieťaťa k milenke, pretože verí, že s ňou nebude mať jednotvárny život. Keď sa dozvie, že jeho žena s ním čaká dieťa, vracia sa k nej, ale po hádkach ju znova opúšťa. Jeho situácia sa mu zdá byť bezvýchodisková, ale sám so svojou slabošskou náturou nedokáže proti tomu nič urobiť.
- osudy Králika rozvíja v románoch Návrat Králika, Králik je bohatý a Králik na odpočinku
- Kentaur – psychologický román s mytologickými prvkami – hl. postava: George Caldwell – starnúci stredoškolský učiteľ, ktorý má v sebe veľa detskej úprimnosti a naivity. Je vzdelaný, inteligentný, ale v pretechnizovanom svete sa cíti ako cudzinec. Trpí bolesťami rakovinového pôvodu, uvedomuje si svoju smrť, preto sa cíti zodpovedný voči 15-ročnému synovi Petrovi – usiluje sa mu odovzdať svoje humanistické ideály. Dej sa odohráva počas 3 dní. Rozprávačom je už dospelý P., ktorý je maliar v NY - spomína na otca. Príbeh je rámcovaný mytologickým príbehom najušľachtilejšieho kentaura Cheirona, ktorého omylom zasiahne Heraklov šíp a trpí veľkými bolesťami. Keďže je nesmrteľný, vymení svoju nesmrteľnosť s Prométeom. Striedanie mýtu a reality vytvára v románe napätie. Hl. myšlienka: hľadanie hodnôt, zmyslu života.
SAUL BELLOW
- zobrazuje človeka komplikovaného, uvažujúceho a neschopného konať
- román Herzog – zobrazenie problémov súčasnej Ameriky
NORMAN MAILER
- zúčastnil sa WWII. v Tichomorí, po návrate to opísal vo vojnovom románe Nahí a mŕtvi – má 4 časti: 1. Vlna; 2. Hlina; 3. Rastlina a prízrak; 4. Brázda. Hrdina je kolektívny.
- dej sa odohráva na konci WWII. na ostrove v Tichomorí. Hl. konflikt tvorí boj americkej a japonskej armády, v centre pozornosti stojí prieskumný oddiel, ktorý generál posiela do tyla jap. armády na prieskum. Vylodia sa na druhej strane ostrova, hneď pri tom je zranený 1 vojak – pár vojakov sa s ním vracia. Pri ďalších bojoch zomiera veliteľ, vojaci pokračujú ďalej, lebo chcú splniť rozkaz. Sú vysilení, unavení, po ceste ich napadne roj sršňov, no oni už nie sú schopní sa brániť. Vrátia sa späť a zistia, že celá námaha bola zbytočná, lebo vojna sa už skončila => absurdita. Celý príbeh dopĺňajú 2 pásma: 1. Stroj času – štylistická technika, tzv. prúd vedomia – postavy rozprávajú o sebe; 2. Chór – dramatická časť
- znaky: - psychologická kresba postáv – stručná char. + konkrétny príbeh
- využívanie retrospektívy, absurdita, irónia
- nadčasovosť – bezradnosť a bezmocnosť – každý človek má isté medze, za ktoré by nemal zájsť, ak spoločnosť funguje správne – nemali by byť žiadne hraničné situácie
- využíva takmer všetky jazykové vrstvy (slang, vulgarizmy)
- v ďalších dielach sa venuje témam zo súčasnosti – Pobrežie pirátov, Americký sen
- získal Pulitzerovu cenu
JOSEPH HELLER
- preslávil sa protivojnovým románom Hlava XXII – uvádza ho mottom: „Hlave XXII nikto neprešiel cez rozum.“
- dej sa odohráva pred koncom WWII., po obsadení Tal. Spojencami, na malom ostrove v Stredozemnom mori na americkej leteckej základni. Odtiaľto štartujú posádky lietadiel, ktoré bombardujú nemecké pozície v S Tal. Ústrednou postavou je kapitán Yossarian, ktorý nechce zomrieť nezmyselnou smrťou. Búri sa proti vojenským nariadeniam, ktoré v posádke presadzoval ctižiadostivý plukovník Cathcart. Hrdina si uvedomuje svoje bezvýchodiskové postavenie v tupej vojenskej mašinérii, kde sa neprihliada na ľudí, ale iba na plnenie príkazov. Plukovník C. nezmyselne zvyšuje povinný počet letov, z ktorých sa mnohé posádky nevrátia na základňu. Vtedy sa Y. rozhodne dezertovať a utiecť do Švédska. Odchádza za vidinou kultúrneho sveta a cíti sa šťastný, lebo sa rozhodol byť sám sebou.
Román tvorí 42 kapitol, pomenovaných podľa hlavných postáv jednotlivých epizód. Autor ich predstavuje pri bojových náletoch, vo chvíľach voľna, oboznamuje čitateľa s ich minulosťou. Vzájomné prelínanie časových rovín a motív zvýrazňuje bludisko, v ktorom sa postavy pohybujú. Nie sú to vojnoví hrdinovia, ale neraz bezradné indivíduá, ktorých hlavným nepriateľom nie je skutočný nepriateľ, ale vlastná armáda, v ktorej jednotlivec nič neznamená, stráca všetky ideály a snaží sa zachrániť si vlastnú kožu. Autor využíva humor, satiru a iróniu, aby zvýraznil morbídnu absurditu vojny.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Realizmus
Dátum pridania: | 12.02.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | darshana | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 648 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 21.1 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 35m 10s |
Pomalé čítanie: | 52m 45s |