SLOVENSKÁ LITERATÚRA: (1830 - 1850)

- 3. a 4. fáza SNO
- Spoločenské podmienky: - SNO sa završuje vo veľmi zlej politickej a spoločenskej situácii. V Európe sa schyľuje k buržoáznym revolúciám – kríza feudalizmu. V Rakúsko-Uhorsku začínajú sedliacke vzbury, na čele ktorej stála šľachta a zemianstvo (stredná vrstva). Na čele maďarského hnutia stojí Lajos Kossuth – začína silná maďarizácia – Maďari sa chcú osamostatniť
- SNO sa vyvíja pod tlakom: 1) národnostný útlak zo strany Maďarska; 2) hospodársky zo strany Viedne
- Slováci sa obracajú s prosbou o pomoc na Viedeň
- 30-te roky – nastupuje nová mladá generácia štúrovcov. V r. 1829 je založená Spoločnosť česko-slovanská – najprv to bol študentský samovzdelávací spolok, po príchode Ľ. Štúra sa mení jej charakter a program, do popredia sa dostávajú spoločenské a národné požiadavky. Veľmi zdôrazňuje vlastenecké myšlienky. V r. 1837 vláda zakázala jej činnosť. Hlavní predstavitelia však pokračujú v činnosti ďalej na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej – vedúcim katedry bol profesor Juraj Palkovič, zástupcom Ľ. Štúr. R. 1843 Ľ. Štúra z katedry odvolali za vlasteneckú činnosť, jeho vstúpenci na protest odchádzajú do Levoče. J. Matúška v tom období napísal báseň Nad Tatrou sa blýska – dnes hymna.
- politický a národný program štúrovcov:
- politický:
- dvíhať ľud z feudálnej poroby
- Uhorsko – štát rovnoprávnych národov
- revolúcia r. 1848 (koniec SNO)
- národný:
- rozvoj národného hnutia
- uzákonenie spisovnej slovenčiny
- hmotne a mravne posilňovať národ
- tieto ciele chceli dosiahnuť: vzdelávaním, zakladaním spolkov, vydávaním kníh, časopisov, novín, vlasteneckým cítením
- r. 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny Hodžom, Hurbanom a Štúrom na fare v Hlbokom (odsúhlasil J. Hollý); základ – kultúrna stredoslovenčina, pravopis: foneticko-fonologický
- prvá kniha vydaná v štúrovskej slovenčine: druhú ročník almanachu Nitra
- proti uzákoneniu vystúpil J. Kollár, ktorý zbieral hlasy proti – hlasisti. Vydal dielo: Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky
- charakter slovenskej romantickej lit.:
- prevažuje láska k vlasti, vlastenectvo
- slovanský humanizmus – spolucítenie s ostatnými národmi
- obsah lit. diel tvorí slovenská skutočnosť
- postavy sú z ľudu – lepšie vyjadrenie postoja k dobe
- opierajú sa o ľudovú slovesnosť – tematika, prostriedky, útvary
- rozvíja sa prevažne lyrika
- vznikajú nové žánre – dumy, balady, piesne; veršovaná epika je doplňovaná lyricko-reflexívnymi prvkami; próza je menej rozvinutá; kratšie útvary – historické prózy a zo súčasného života; dráma nezaznamenala rozvoj
- na charakter lit. vplýval najmä KAROL KUZMÁNY – sformuloval hlavné zásady lit., odmietal klasicistickú lit., no nepodarilo sa mu z nej celkom vymaniť;
diela: idylický epos Běla – písaný časomierou; román Ladislav – nezaznamenal úspech; časopis Hronka – články o romantickej lit.

ĽUDOVÍT ŠTÚR:

jazykovedec:
- potrebu spisovného jazyka odôvodnil v diele: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí – poukázal na rozdiely medzi češtinou a slovenčinou, vyzdvihuje prácu bernolákovcov
- Náuka reči slovenskej – gramatické pravidlá
- zásady štúrovskej slovenčiny: - foneticko-fonologický pravopis („píš, ako počuješ“) – nepoužíva y, ľ, dvojhlásky, mäkkosť sa označuje, vychádza z kultúrnej stredoslovenčiny
- táto gramatika nebol prijatá všetkými, upravujú ju Hodža a Hattala – prijímajú etymologický pravopis
novinár:
- 1845 – prvé politické noviny: Slovenskje národňje novini s lit. prílohou Orol tatranski
politik:
- od r. 1847 bol poslancom za mesto Zvolen
- r. 1848 sa v Liptovskom Mikuláši stretli zástupcovia SNH a sformulovali Žiadosti slovenského národa – uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurba a Hodžu zatykač, preto odchádzajú do Prahy, kde sa konal Slovanský zjazd, kde však zase nenašli žiadne pochopenie – obracajú sa na Viedeň – v r. 1848 – vzniká Slovenská národná rada, ktorá organizovala povstania proti uhorskej vláde - Viedeň však nepomáha, revolúcia r. 1848 končí neúspešne – moc na Slovensku sa dostáva do rúk veľkostatkárov (vykorisťovatelia ľudu) – prestala sloboda tlače, zrušili noviny, prebieha vyšetrovanie – nesmie opustiť Modru
- r. 1856 – po zranení na poľovačke umiera, pochovaný je v Modre
- sklamanie z výsledkov revolúcie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti – kritizoval Rakúsku ríšu, mylne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko
básnik:
- jeho tvorba nie je rozsiahla – už ako študent napísal v češtine cyklus básní – Dumky večerní – zaznieva z nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou, lyrickými obrazmi prírody a kraja vyčleňoval Slovensko z uhorského celku
- Spevy a piesne – predstavujú už druhé obdobie jeho tvorby (po revolúcii) – táto zbierka obsahuje epické, lyrické, prevažne elegické básne. – sú tu aj dva romantické eposy: Svätoboj a Matúš z Trenčína – odrážajú porevolučné nálady
- názory na lit. vyjadril v diele: O národních písních a pověstech plemen slovanských – vydal ju po česky v Prahe – ide o rozbor ľudových piesní slovanských národov. Ľudová pieseň má tvoriť základ hodnotnej poézie, ale musí sa využívať tvorivo – v nej videl prostriedok, ako prekonať závislosť na antických vzoroch

SAMO CHALUPKA:

- najstarší zo štúrovcov, jeden zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej
- prvá zbierka: Spevy – vyzýva do boja proti útlaku
- charakteristické črty jeho tvorby: 1. monumentalizmus – báseň sa vyvíja v súvislosti s nejakým statickým javom; 2. moment slobody – častý symbol je vatra
historická epika:
- jánošíkovská tematika: Junák, Kráľohoľská, Likavský väzeň
- protiturecká tematika: Boj pri Jelšave, Turčin Poničan, Branko
- minulosť Slovákov: Mor ho! (rozbor zvlášť)

JANKO KRÁĽ:

- najvýznamnejším dielom je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (rozbor zvlášť)
- ďalšie dielo: Výlomky z Jánošíka

ANDREJ SLÁDKOVIČ

- Marína – najkrajšia báseň o láske – skladá sa z 2 častí: 1. lyricko-epická – vyjadruje vzťah a lásku k Maríne; 2. reflexívno-symbolická – láska nadobúda spoločenský charakter – láska k žene sa mení na lásku k vlasti
- spracoval 4 tematické okruhy:
1. Krása – stelesňuje ju ideál krásy Marína; 2. Láska k Maríne; 3. Láska k vlasti; 4. Mladosť – chápe ju predovšetkým ako príležitosť
- Detvan – lyricko-epická skladba, označovaná aj ako žánrový idylický epos – skladá sa z 5 spevov: 1. Martin – začína sa opisom Poľany a Detvy, pokračuje stretnutím Martina a Eleny; 2. Družina – začína opisom skupiny mládencov a baču pri vatre, E., ktorá hľadá M., zajmú zbojníci, M. sa prizná kamarátom, že zabil sokola – kráľovský, rozhodne sa čestne priznať, cestou stretne zbojníkov, ktorí vlečú E., oslobodí ju a dohodnú sa, že sa stretnú v Slatine; 3. Slatinský jarmok – kráľ Matej ide do Slatiny, chce vidieť, ako žije ľud a zabáva sa, aj E. sa pošťastí ho vidieť. M. ide najprv na Zvolenský zámok, kde ho drábi skoro poviazali, nakoniec sa dozvie, že kráľ je v Slatine, vyhľadá ho, prizná sa mu. Kráľovi sa páči jeho statočnosť, a keď sa dozvie, že zabil aj zbojníka, M. dostane vraného koňa a kantár; 4. Vohľady – je noc, E. čaká na M. na priedomí. Prichádza mladý vojak na koni a dvorí sa E., tá ho varuje pred M. Požiada ju, aby mu zaspievala, ona mu zahrá na drumbli, dostane prsteň. Záver je romantický, zaľúbenci sedia na podstení, obávajú sa rozlúčenia. Básnik spomína na svoju lásku, ktorú odháňa; 5. Lapačka – ožíva stará atmosféra lapačiek – vojaci verbujú do vojska. M. si zavolá samotný kráľ do svojho Čierneho pluku. M. prisahá vernosť kráľovi, E. ponecháva svoju valašku, kroj, vrkoče a fujaru – zostať bez tradícií pre neho znamená zostať bez koreňov. V poslednej slohe sa básnik lúči s M.
- Martin Hudcovie a Elena predstavujú slovenský ideál.

JÁN BOTTO:

- Smrť Jánošíková (rozbor zvlášť)
- balady: Žltá ľalia, Margita a Besná