Romantizmus

(koniec 18. – začiatok 19. storočia)

- Spoločenské podmienky: koniec 18. storočia sa nesie v znamení hesiel Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie (sloboda – rovnosť - bratstvo); po rozpade feudalizme nastupuje kapitalizmus; heslo sa v skutočnosti nezrealizovalo, rúcajú sa predstavy o ideálnej spoločnosti; osobnosť človeka sa cíti opustená, sklamaná, na pokraji spoločnosti – nespokojnosť vyjadruje revoltou, vzburou proti spoločnosti – tento nový vzťah človeka k spoločnosti – romantizmus
- ovplyvnili ho 3 filozofické smery:

1) idealizmus – rozvinul ho Hegel – považuje za prvotnú myšlienku – ideu, za druhotné to, čo je hmotné
2) iracionalizmus – popiera vedecké, rozumové poznanie
3) senzualizmus – uprednostňuje pri poznaní sveta city, citové zážitky

- charakter romantickej lit.:
- v jednotlivých krajinách mala rôzne podoby, špecifiká
- všeobecné znaky:

1. fantázia – uprednostňovala sa, chápala sa ako prostriedok poznania, protest proti skutočnosti
2. hrdina – nový typ – osamotený, opustený, zvláštna postava, čudák z okraja spoločnosti, osamelosť vedie až ku krajnému individualizmu, sníva o ideále
3. konflikt – rozpor medzi snom a skutočnosťou
4. téma – neexistuje privilegovaná, všetko je vhodné
5. literárne postavy – aj postavy z nižších vrstiev
6. druhový a žánrový synkretizmus – hlavne epika, na Slovensku lyrika
7. ľudová slovesnosť – ovplyvnená ňou, čerpali z nej

FRANCÚZSKA LITERATÚRA:

JEAN JAQUES ROUSSEAU – román Emil alebo O východe – pedagogický román zameraný na výchovu; Júlia alebo nová Helosia – hlásal návrat k prírode, vystupuje proti spoločenskej nespravodlivosti

VICTOR HUGO – zakladateľ franc. rom.
- najprv zb. básní – Kontemplácie, Legenda vekov
- dráma: Cromwell – manifest rom.
- Chrám Matky Božej v Paríži – historický román, dej sa odohráva v Paríži v 15. storočí
- obsah: Opisuje smutný život cigánky Esmeraldy, ktorú vychovali cigánky, ktoré ju ukradli jej matke. Namiesto nej podstrčili hrbatého Quasimoda, ktorého vychoval kňaz Claude Frollo. Dej sa začína odohrávať, keď Q. zvolia za kráľa bláznov, v tom istom čase tancuje E. na námestí – zaľúbi sa do nej C.F.. E. uzrie i samoľúby vojak Phoebus, dá si ju zavolať a E. sa doňho zamiluje. P. ju však len využíva a na jednom ich stretnutí ho prepichne žiarlivý C.F. nožom. Z tohto zločinu obvinia E. a chcú ju obesiť. Zachráni ju Q., ktorý je tiež do nej zamilovaný a odnesie ju do chrámu, kde E. na istý čas býva. C.F. to však chce využiť, no na pomoc jej prídu jej priatelia zlodeji – Q. si myslí, že sú to nepriatelia, a tak bojuje proti nim. E. odvedú na ostrov, kde býva s neznámym mužom, E. zistí, že je to C.F. – ten jej dá na výber medzi ním a šibenicou, E. si vyberie šibenicu. C.F. ju odvedie do mesta, kde E. stretáva svoju pravú matku, ktorá ju má strážiť. Matka ju nechce vydať vojskám, a tak obe vedú na popravisko. Matka po páde zomiera už cestou tam, E. obesia. Na popravu sa pozerá aj P., ktorý sa ožení so svojou snúbenicou. Q. pochopí, že za všetko môže C.F., a tak ho zhodil z veže chrámu. Potom odchádza do E. hrobky, aby zomrel pri nej.
- kontrasty: chudoba  kráľovský dvor; pekná E.  škaredý Q.; Q škaredý zvonku  pekný vnútri; C.F. kňaz  má zlé vlastnosti
- román Bedári – hlavná postava: Jean Valjean – väzeň, ktorý je nespravodlivo odsúdený, po 20 r. sa mu podarí ujsť, ukradne svietniky, a keď ho chytia, biskup povie, že mu ich daroval – to ho zmení, chce konať dobro - názor autora na zmenu spoločnosti – dobrom sa dá človek zmeniť
- romány: Robotníci mora, Deväťdesiattri

NEMECKÁ LITERATÚRA:

- špecifikom je skupina mladých ľudí v hnutí Sturm und Drang (Búrka a nápor) – protestovali proti feudalizmu a nadvláde rozumu

JOHAN WOLFGANG GOETHE - poézia: balady – Kráľ tmy
- Utrpenie mladého Werthera – sentimentálny román písaný vo forme listov – obsah: Mladý, vzdelaný, citlivý Werther opustí domov a prichádza na vidiek, aby zabudol na stratu lásky, cíti sa dobre uprostred prírody. Tu sa zaľúbi do krásnej Lotty, ktorá je však zasnúbená s Albertom, W. je to však jedno, cíti sa šťastný. Čoraz viac však žiarli na A., odchádza načas pracovať k vyslancovi. Keď sa vráti späť, cíti, že s ním by bola šťastnejšia. L. Priateľ mu radí, aby hľadal pomoc v náb. A. požiada L., aby obmedzila W. návštevy. L. si pozve W. až za 4 dni na Vianoce, W. si uvedomuje, že je koniec. Nešťastný koná podľa svojho plánu, požiada A., aby mu na cestu požičal pištole. Lúči sa s L., potom začujú len výstrel. L. trpí smrťou W., obávajú sa o jej život.

FRIEDRICH SCHILLER
- napísal Ódu na radosť, ktorú zhudobnil Beethowen
- drámy s historickou tematikou: Zbojníci, Maria Stuartová, Wiliam Tell – obsah: dej sa odohráva v 14. storočí vo Švajčiarsku, ide o boj Večného spolku za práva proti Habsb. Medzi správcom Gesslerom sa to vyostrí, keď chce, aby sa ľudia klaňali klobúku na žrdi. William Tell – muž činu, odvážny, obetavý, dobrý strelec, ktorý je tam na návšteve ho nezbadá a nepokloní sa mu. Drábi ho zastavia a správca chce, aby za trest dokázal svoje strelecké umenie a zostrelil jablko z hlavy svojho syna. Po ťažkom vnútornom boji sa mu to podarí, no pripraví si ešte 1 šíp, keby zastrelil syna, aby zastrelil aj správcu – ten sa o tom dozvie a nechá ho odviesť na hrad. W.T. však cestou zoskočí z člna, v horskom žľabe si počká na G. a zastrelí ho. V krajine dochádza k protipánskym vzburám, ľud zapaľuje pánske hrady a nakoniec oslobodia svoju krajinu od tyranie.

ANGLICKÁ LITERATÚRA:

GEORGE GORDON BYRON – lyricko-epická skladba Childe Haroldova púť - hlavný hrdina je osamelý, opustený, búri sa proti tyranii, vystupuje za práva utláčaných národov = presne typ rom. – osamelý, ale silná osobnosť, no nedokáže zvíťaziť, lebo je sám proti spoločnosti
PERCY BYSSHE SHELLY – veršovaná dráma Odpútaný Prometeus

RUSKÁ LITERATÚRA:

- iné, tvrdšie spoločenské podmienky – nevoľníctvo, silný cársky despotizmus – lit. je proti tomu namierená

ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN
- poézia: kvôli politickým veršom bol vyhnaný na Kaukaz – poéma Kaukazský zajatec
- dráma: tragédia Boris Godunov
- próza: veršovaný román Eugen Onegin – obsah: Eugen Onegin – nestály, má rád zábavu, svoje knihy, nevie mať nikoho naozaj rád – narodil sa v Moskve do šľachtickej rodiny, ale chudobnej rodiny. Vyrástol z neho vzdelaný, ale samoľúby muž. V spoločnosti bol veľmi obľúbený, mál úspech u žien, no jedného dňa sa mu to zunovalo, utiahol sa do seba a dni trávil v nečinnosti – nakoniec odchádza do vidieckeho domu po svojom strýkovi. E. sa tu nudí, no prichádza vzdelaný a zábavný mladý poet Vladimír Lenský, s ktorým sa spriatelí. V. je zaľúbení do Oľgy, E. vezme so sebou, kde sa zoznámi s jej sestrou Tatianou, ktorá sa do E. zaľúbi. Napíše mu list, no on ju odmietne s tým, žeby s ním nebola šťastná. E. tancuje s O., V. žiarli a vyzve E. na súboj, v ktorom ho E. zabije – odchádza do Moskvy. O. si rýchlo našla za V. náhradu, no T. stále ľúbi E., nechce sa vydať, no nakoniec si v Moskve vezme jedného generála. E. sa s ňou stretne, zistí, že je už vydatá, no zaľúbi sa do nej. T. ho ešte stále ľúbi, no odmietne ho, keď jej vyzná lásku.
- v popredí tohto románu stojí láska; kontrasty: Oľga  Táňa, mesto  vidiek, šľachta  chudobní
- historický román Kapitánova dcéra – zachytáva obdobie povstaní Pugačova, hlavná myšlienka: boj za slobodu; rozpor medzi snom a skutočnosťou

POĽSKÁ LITERATÚRA:

ADAM MICKIEWICZ

MAĎARSKÁ LITERATÚRA:

SÁNDOR PETÖFI

ČESKÁ LITERATÚRA:

JOSEF KAJETÁN TYL – poviedky, divadelné hry – Fidlovačka – prvýkrát zaznela pieseň „Kde domov muj“

KAREL HYNEK MÁCHA – lyricko-epická skladba Máj – skladá sa z úvodnej básne – oslavuje český ľud, 4 spevy, 2 intermezzá – obsah: Vilém – vodca zbojníkov zabije zvodcu svojej milej Jarmily, ktorý je jeho otcom – ten ho vyhodil z domu ako chlapca. J. spácha samovraždu skočením do rybníka, V. uväznia a odsúdia na smrť (jeho úvahy sú podobné ako v Smrti Jánošíkovej). Epickú časť tvorí príbeh, lyrickú reflexie (o slobode). Kontrast: láska (opisy prírody)  smrť

KAREL JAROMÍR ERBEN
- zbierka balád – Kytice – zameriava sa na rôzne problémy duše

BOŽENA NĚMCOVÁ – román Babička – je v podstate bez deja, bez konfliktu
- zbierala rozprávky
- V zámku a v podzámčí – kontrast: kaštieľ - chudobaSLOVENSKÁ LITERATÚRA: (1830 - 1850)

- 3. a 4. fáza SNO
- Spoločenské podmienky: - SNO sa završuje vo veľmi zlej politickej a spoločenskej situácii. V Európe sa schyľuje k buržoáznym revolúciám – kríza feudalizmu. V Rakúsko-Uhorsku začínajú sedliacke vzbury, na čele ktorej stála šľachta a zemianstvo (stredná vrstva). Na čele maďarského hnutia stojí Lajos Kossuth – začína silná maďarizácia – Maďari sa chcú osamostatniť
- SNO sa vyvíja pod tlakom: 1) národnostný útlak zo strany Maďarska; 2) hospodársky zo strany Viedne
- Slováci sa obracajú s prosbou o pomoc na Viedeň
- 30-te roky – nastupuje nová mladá generácia štúrovcov. V r. 1829 je založená Spoločnosť česko-slovanská – najprv to bol študentský samovzdelávací spolok, po príchode Ľ. Štúra sa mení jej charakter a program, do popredia sa dostávajú spoločenské a národné požiadavky. Veľmi zdôrazňuje vlastenecké myšlienky. V r. 1837 vláda zakázala jej činnosť. Hlavní predstavitelia však pokračujú v činnosti ďalej na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej – vedúcim katedry bol profesor Juraj Palkovič, zástupcom Ľ. Štúr. R. 1843 Ľ. Štúra z katedry odvolali za vlasteneckú činnosť, jeho vstúpenci na protest odchádzajú do Levoče. J. Matúška v tom období napísal báseň Nad Tatrou sa blýska – dnes hymna.
- politický a národný program štúrovcov:
- politický:
- dvíhať ľud z feudálnej poroby
- Uhorsko – štát rovnoprávnych národov
- revolúcia r. 1848 (koniec SNO)
- národný:
- rozvoj národného hnutia
- uzákonenie spisovnej slovenčiny
- hmotne a mravne posilňovať národ
- tieto ciele chceli dosiahnuť: vzdelávaním, zakladaním spolkov, vydávaním kníh, časopisov, novín, vlasteneckým cítením
- r. 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny Hodžom, Hurbanom a Štúrom na fare v Hlbokom (odsúhlasil J. Hollý); základ – kultúrna stredoslovenčina, pravopis: foneticko-fonologický
- prvá kniha vydaná v štúrovskej slovenčine: druhú ročník almanachu Nitra
- proti uzákoneniu vystúpil J. Kollár, ktorý zbieral hlasy proti – hlasisti. Vydal dielo: Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky
- charakter slovenskej romantickej lit.:
- prevažuje láska k vlasti, vlastenectvo
- slovanský humanizmus – spolucítenie s ostatnými národmi
- obsah lit. diel tvorí slovenská skutočnosť
- postavy sú z ľudu – lepšie vyjadrenie postoja k dobe
- opierajú sa o ľudovú slovesnosť – tematika, prostriedky, útvary
- rozvíja sa prevažne lyrika
- vznikajú nové žánre – dumy, balady, piesne; veršovaná epika je doplňovaná lyricko-reflexívnymi prvkami; próza je menej rozvinutá; kratšie útvary – historické prózy a zo súčasného života; dráma nezaznamenala rozvoj
- na charakter lit. vplýval najmä KAROL KUZMÁNY – sformuloval hlavné zásady lit., odmietal klasicistickú lit., no nepodarilo sa mu z nej celkom vymaniť;
diela: idylický epos Běla – písaný časomierou; román Ladislav – nezaznamenal úspech; časopis Hronka – články o romantickej lit.

ĽUDOVÍT ŠTÚR:

jazykovedec:
- potrebu spisovného jazyka odôvodnil v diele: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí – poukázal na rozdiely medzi češtinou a slovenčinou, vyzdvihuje prácu bernolákovcov
- Náuka reči slovenskej – gramatické pravidlá
- zásady štúrovskej slovenčiny: - foneticko-fonologický pravopis („píš, ako počuješ“) – nepoužíva y, ľ, dvojhlásky, mäkkosť sa označuje, vychádza z kultúrnej stredoslovenčiny
- táto gramatika nebol prijatá všetkými, upravujú ju Hodža a Hattala – prijímajú etymologický pravopis
novinár:
- 1845 – prvé politické noviny: Slovenskje národňje novini s lit. prílohou Orol tatranski
politik:
- od r. 1847 bol poslancom za mesto Zvolen
- r. 1848 sa v Liptovskom Mikuláši stretli zástupcovia SNH a sformulovali Žiadosti slovenského národa – uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurba a Hodžu zatykač, preto odchádzajú do Prahy, kde sa konal Slovanský zjazd, kde však zase nenašli žiadne pochopenie – obracajú sa na Viedeň – v r. 1848 – vzniká Slovenská národná rada, ktorá organizovala povstania proti uhorskej vláde - Viedeň však nepomáha, revolúcia r. 1848 končí neúspešne – moc na Slovensku sa dostáva do rúk veľkostatkárov (vykorisťovatelia ľudu) – prestala sloboda tlače, zrušili noviny, prebieha vyšetrovanie – nesmie opustiť Modru
- r. 1856 – po zranení na poľovačke umiera, pochovaný je v Modre
- sklamanie z výsledkov revolúcie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti – kritizoval Rakúsku ríšu, mylne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko
básnik:
- jeho tvorba nie je rozsiahla – už ako študent napísal v češtine cyklus básní – Dumky večerní – zaznieva z nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou, lyrickými obrazmi prírody a kraja vyčleňoval Slovensko z uhorského celku
- Spevy a piesne – predstavujú už druhé obdobie jeho tvorby (po revolúcii) – táto zbierka obsahuje epické, lyrické, prevažne elegické básne. – sú tu aj dva romantické eposy: Svätoboj a Matúš z Trenčína – odrážajú porevolučné nálady
- názory na lit. vyjadril v diele: O národních písních a pověstech plemen slovanských – vydal ju po česky v Prahe – ide o rozbor ľudových piesní slovanských národov. Ľudová pieseň má tvoriť základ hodnotnej poézie, ale musí sa využívať tvorivo – v nej videl prostriedok, ako prekonať závislosť na antických vzoroch

SAMO CHALUPKA:

- najstarší zo štúrovcov, jeden zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej
- prvá zbierka: Spevy – vyzýva do boja proti útlaku
- charakteristické črty jeho tvorby: 1. monumentalizmus – báseň sa vyvíja v súvislosti s nejakým statickým javom; 2. moment slobody – častý symbol je vatra
historická epika:
- jánošíkovská tematika: Junák, Kráľohoľská, Likavský väzeň
- protiturecká tematika: Boj pri Jelšave, Turčin Poničan, Branko
- minulosť Slovákov: Mor ho! (rozbor zvlášť)

JANKO KRÁĽ:

- najvýznamnejším dielom je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (rozbor zvlášť)
- ďalšie dielo: Výlomky z Jánošíka

ANDREJ SLÁDKOVIČ

- Marína – najkrajšia báseň o láske – skladá sa z 2 častí: 1. lyricko-epická – vyjadruje vzťah a lásku k Maríne; 2. reflexívno-symbolická – láska nadobúda spoločenský charakter – láska k žene sa mení na lásku k vlasti
- spracoval 4 tematické okruhy:
1. Krása – stelesňuje ju ideál krásy Marína; 2. Láska k Maríne; 3. Láska k vlasti; 4. Mladosť – chápe ju predovšetkým ako príležitosť
- Detvan – lyricko-epická skladba, označovaná aj ako žánrový idylický epos – skladá sa z 5 spevov: 1. Martin – začína sa opisom Poľany a Detvy, pokračuje stretnutím Martina a Eleny; 2. Družina – začína opisom skupiny mládencov a baču pri vatre, E., ktorá hľadá M., zajmú zbojníci, M. sa prizná kamarátom, že zabil sokola – kráľovský, rozhodne sa čestne priznať, cestou stretne zbojníkov, ktorí vlečú E., oslobodí ju a dohodnú sa, že sa stretnú v Slatine; 3. Slatinský jarmok – kráľ Matej ide do Slatiny, chce vidieť, ako žije ľud a zabáva sa, aj E. sa pošťastí ho vidieť. M. ide najprv na Zvolenský zámok, kde ho drábi skoro poviazali, nakoniec sa dozvie, že kráľ je v Slatine, vyhľadá ho, prizná sa mu. Kráľovi sa páči jeho statočnosť, a keď sa dozvie, že zabil aj zbojníka, M. dostane vraného koňa a kantár; 4. Vohľady – je noc, E. čaká na M. na priedomí. Prichádza mladý vojak na koni a dvorí sa E., tá ho varuje pred M. Požiada ju, aby mu zaspievala, ona mu zahrá na drumbli, dostane prsteň. Záver je romantický, zaľúbenci sedia na podstení, obávajú sa rozlúčenia. Básnik spomína na svoju lásku, ktorú odháňa; 5. Lapačka – ožíva stará atmosféra lapačiek – vojaci verbujú do vojska. M. si zavolá samotný kráľ do svojho Čierneho pluku. M. prisahá vernosť kráľovi, E. ponecháva svoju valašku, kroj, vrkoče a fujaru – zostať bez tradícií pre neho znamená zostať bez koreňov. V poslednej slohe sa básnik lúči s M.
- Martin Hudcovie a Elena predstavujú slovenský ideál.

JÁN BOTTO:

- Smrť Jánošíková (rozbor zvlášť)
- balady: Žltá ľalia, Margita a Besná