(5. – 15. storočie)

- Heslo: Ora et labora = modli sa a pracuj
- orientálne a európske lit. sa vyvíjajú odlišne

ORIENTÁLNE:

- najviac sa rozvíja indická, čínska (ostatné národy preberajú znakové písmo – filozofia + budhizmus) – z čínskej sa rozvíja najmä lyrika
- japonská, perzská, arabská – Korán (svätá kniha moslimov), Rozprávky tisíc a jednej noci

EURÓPSKE:

- po páde Rímskej ríše (476 nl) prestáva vývin antickej lit.
- nová lit. a kultúra sa začína rozvíjať až so vznikom kresťanstva
- v kresťanstve má základ nielen viera a morálka, ale aj myslenia a názory – jedným z názorov je aj teória o nemenlivosti poriadku sveta – reprezentovala názor, že existujú nejaké trvalé pravdy a životné princípy; nemenné je aj usporiadanie, organizácia a roztriedenie spoločnosti (duchovní, páni, poddaní); nikdy sa nehľadal motív konania postáv, nenachádza sa psychologické motivovanie deja
- vznikla veľká dôvera v autority (v lit. – Biblia, neskôr aj diela antických autorov) – napodobňovali tieto diela v obsahu i forme, to sa však nechápalo ako nesamostatnosť, ale ako imitácia = napodobňovanie – imitácia sa preniesla aj do ďalších období
- využíva sa alegória, mystika, symbolika, symbolika čísel, zvierat, idealizované typizovanie – nezdôrazňujú sa konkrétne vlastnosti, ale všeobecné - ideálny typ: náb. lit. – svätec – kresťan, akého si stredovek predstavoval – sila viery, askéza = striedmosť, múdrosť; svetská lit. – rytier
- štýl – pompézny, bohatý na figúry, kvetnatý, ornamentálny, hromadenie trópov – basn. obrazov = kumulácia, rozširovanie = amplifikácia; je daný podľa spoločenských vrstiev
- diela boli určené na recitovanie, prednášanie
- rozvíja sa ľudová slovesnosť (poézia a próza) – vyjadruje vzťah človeka k prírode, lásku medzi ľuďmi, vzťahy v rodine, zmysel pre humor
- synkretizmus – miešanie lit. druhov, žánrov – napr. veršovaná gramatika

Rozdelenie stredovekej lit.:

1) náboženská feudálna lit.
2) svetská feudálna lit.
3) mestská svetská lit.

1) NÁBOŽENSKÁ FEUDÁLNA LITERATÚRA:

- výchovná a vzdelávacia funkcia
- zdôrazňuje kresťanské cnosti – hlavná postava: svätec
- žánre: piesne – FRANTIŠEK Z ASSISSI – potulný kňaz, zakladateľ františkánov, hlásateľ chudoby
- Spievanka – súvislejšie dielo talianskej lit.
- kázne, legendy, hagiografie, exemplá – krátke rozprávania o kladných a záporných vlastnostiach človeka, mystériá – dráma

2) SVETSKÁ FEUDÁLNA LITERATÚRA:

- hlavný hrdina: rytier, šľachtic, bojovník, ktorí bojujú za vyššie spoločenské ciele
- žánre: hrdinská veršovaná epika – Francúzsko, Nemecko

FRANCÚZSKA LITERATÚRA: Pieseň o Rolandovi – 11. storočie – dej sa odohráva v 8. storočí v období vlády Karola Veľkého – jeho vojsko bojuje proti pohanským Saracénom v Španielsku; na jeho strane bojuje Roland, ktorý v boji zomrie, lebo sa zdráha zatrúbiť na pomoc pre posily, ktoré prídu neskoro. Kresťanstvo vyhráva nad pohanstvom. Zomiera veľa rytierov.

NEMECKÁ LITERATÚRA: Piesen o Nibelungoch – 12. storočie – Siegfried sa ožení s Kriemhildou – získava poklad Nibelung, no zabijú ho. K. si vezme vodcu Hunov – Atilu, aby pomstila jeho smrť. A. porazí nepriateľov, K. umiera, poklad ostáva na dne rieky Rýn.

RUSKÁ LITERATÚRA: zo slovanskej lit. zaznamenáva najväčší rozvoj
- hrdinské eposy sa tu nazývajú byliny (byľ = udalosť) – najznámejšia: Slovo o pluku Igorovom – knieža Igor bojuje proti kočovným kmeňom, padne do zajatia. Jeho žena Jaroslavna ho oplakáva a prosí prírodné živly o pomoc – podarí sa mu ujsť, po príchode domov pripravuje ďalšiu výpravu proti kočovným kmeňom
- v 13. storočí sa hlavný hrdina trochu mení – z rytierov sa stávajú ochrancovia dám: Epos o Tristanovi a Izolde
- začína sa rozvíjať dvorná lyrika, rozširovali ju potulní speváci – Franc. – trubadúri, Nem. – minnesängri
- na konci 13. storočia zaniká dvorná lyrika a nahrádza ju mestská svetská lit.

3) MESTSKÁ SVETSKÁ LITERATÚRA:

- zamerala sa na kritiku spoločnosti
- má zábavný charakter – kritizovala záporné vlastnosti pánov
- koncom 13. storočia začína európska stredoveká lit. upadať

ČESKÁ LITERATÚRA:
- po rozpade Veľkej Moravy, jazyk – staroslovienčina
- pamiatky, ktoré sa zachovali: KOSMAS - Kronika česká (Chronica boemorum); DALIMIL - Dalimilova kronika - obe sa zaoberajú dejinami českého národa
- 15. storočie – husitské hnutie, najvýznamnejší je MAJSTER JAN HUS – autor českého moderného jazyka – pieseň Ktož jsu Boží bojovníci – spája sa s husitami