(3. tisícročie pnl – 5. storočie nl)

- Spoločenské podmienky: obdobie rozkladu prvotnopospolnej spoločnosti a vznik pevnejšej organizácie spoločnosti. Dochádza k deľbe práce na materiálnu a duchovnú, k rozdeleniu spoločnosti na vrstvy (vládcov a otrokov).
- v tomto období vznikajú mytológie a všetky (orientálne i európske) majú spoločné zaoberanie sa vznikom sveta
- lit. žánre: epos – veľké epické dielo, ktoré si za tému berie historickú udalosť alebo nejaký významný dobový problém - sú to hrdinské eposy – hlavnou postavou je hrdina z vyššej spoločenskej vrstvy, výnimočná osoba s nadprirodzenými vlastnosťami – mýtické a polomýtické postavy
- v rímskej – oslava pastierskeho, roľníckeho života – jednoduchosť; oslava krásy jednoduchého života, priateľstva a lásky
- starovekú lit. delíme na:

1) orientálna:

najstaršie:

- sumerská
- akkadská
- staroegyptská

mladšie:

- hebrejská
- indická

2) antická: mladšie:

- grécka
- rímska

SUMERSKÁ LITERATÚRA:

- Sumeri pravdepodobne vynašli klinové písmo, ktoré prijali a používali takmer všetky krajiny Blízkeho Východu
- staroveký hrdinský epos: Epos o Gilgamešovi - autor je neznámy; kompozícia: prológ a 4 časti na 12 tabuľkách, kde je niekoľko samostatných príbehov, ktoré spája hlavná postava – kráľ Gilgameš – urukský kráľ, ktorý je synom kráľa a bohyne, krásny, vysoký, múdry, no smrteľný. Je prísnym kráľom, vyžaduje veľa práce
- obsah: Ľudia musia stavať hradby, no G. je netrpezlivý, núti ich pracovať rýchlejšie. Obrátia sa na bohyňu (Aururu), ktorá ich vypočuje a stvorí divého muža Enkidua, ktorý žije v stepi. G. s ním bojuje, no zápas nevedie k ničomu, spriatelia sa. G. túži vykonať slávny čin, a tak spolu s E. za pomoci boha slnka zabijú obra Chuvava. Do G. sa zamiluje bohyňa Ištar, no on ju odmietne, a tak musí bojovať s nebeským býkom, kt. s E. porazia. Týmto však urazili bohov – tí vznesú rozsudok, že E. musí zomrieť. Po E. smrti sa jeho duch vracia a rozpráva G. o nevábnom živote po smrti. Ten sa zľakne, a keď v meste vypukne mor, rozhodne sa získať nesmrteľnosť. Tú ako jediný človek získal Uranapištim, G. za ním putuje, U. mu povie, že musí premôcť brata smrti – spánok, no G. sa to nepodarí, nesmrteľnosť nezíska. V závere vyplýva hlavná myšlienka: „Kvalita života človeka musí byť taká, aby sa jeho meno stalo nesmrteľné.“

HEBREJSKÁ LITERATÚRA:

- Biblia – je to „malá knižnica“, z ktorej sa zachovalo viacero spisov. Po literárnej stránke sa tam zachovalo viacero lit. druhov a útvarov (texty zákonov, básnické zbierky, modlitby, reči, kázne, listy, piesne, výroky)
- názov pochádza z gréckeho slova „tá biblía“ = knižôčky, spisy
- pre myšlienkovú bohatosť ju označujeme ako „Kniha kníh“
- má 2 časti:

1) Starý zákon – svätá kniha židovského náb., vznikla v priebehu niekoľkých storočí pred narodením Krista a kresťania ju prevzali ako 1. časť svojej Biblie
- kresťanský výklad nie je totožný so židovským – kresťania vysvetľujú SZ kristologicky = prorocké predpovede, ktoré poukazujú na Ježiša
- skladí sa zo 46 kníh, ktoré delíme na:

1. historické – 5 kníh Mojžišových = Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deutoronómium; Kniha sudcov, Kniha kráľov, Kniha Jozue
2. poučné a básnické – žalmy, Kniha prísloví, Pieseň piesní
3. prorocké – Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel

2) Nový zákon – obsahuje 27 kníh:

1. historické – 4 evanjeliá = Marek, Matúš, Ján, Lukáš (zdroje poznania života Ježiša); Skutky apoštolov (šírenie kresťanstva)
2. poučné a básnické – listy, Listy sv. Pavla, Petra, Jakuba
3. prorocké – Zjavenie sv. Jána = Apokalypsa – posledný úsek ľudských dejín, príchod Božieho kráľovstva

- pre veriacich ľudí je Biblia viac ako lit. dielo, je to pre nich Sväté Písmo a ovplyvňuje ich videnie a chápanie sveta
- prvý preklad Biblie do staroslovienčiny – sv. Cyril a Metod
- je to najčítanejšie, najinterpretovanejšie, najprekladanejšie lit. dielo
- ovplyvnila lit. vývoj – opiera sa o ňu hagiografia (život svätých), legendistika, náboženský epos, klasicistická baroková dráma
- ovplyvnila každé iné obdobie: stredovek – náb. a svetská lit.; humanizmus a renesancia – D. Alighieri – Božská komédia; barok – príklon k nadpozemskému; klasicizmus – A. Bernolák – kňazi + romantizmus – štúrovci – kňazi; realizmus – P.O.Hviezdoslav – Herodes a Herodias; katolícka moderna
- ovplyvnila aj jazyk – frazeologizmy (neveriaci Tomáš, Jóbova zvesť), motívy, témy v lit., metafory (podobenstvá), postavy, pašiové hry, charaktery postáv

GRÉCKA LITERATÚRA: (9. storočie pnl – 5. storočie nl)

- rozvíjali sa všetky 3 lit. druhy;
EPIKA: - epos, bájka
- najvýznamnejší predstaviteľ: HOMÉR – dielo Ilias a Odysea
Ilias – zachytáva obdobie Trójskej vojny (Sparta vs. Trója) – obsah: trójsky kráľ Priamos mal syna Parisa, ktorému sa zjavili 3 bohyne – Afrodita, Héra, Aténa, z ktorých vybral Afroditu ako nakrajšiu, tá mu sľúbila najkrajšiu ženu – Helenu, ženu spartského kráľa Menelaa. Paris ju uniesol, a tak rozpútal vojnu, ktorá trvala 10 rokov. Nakoniec Sparťania vymysleli plán – darovali Tróji koňa, z ktorého potom v noci vyliezli, a tak sa im podarilo premôcť Tróju.
Odysea – zachytáva obdobie po ukončení Trójskej vojny, hlavným hrdinom je Odyseus – opisuje jeho návrat domov, zachytáva jeho dobrodružnú cestu (boj s kyklopom a pod., nakoniec vernosť jeho ženy Penelopy)
EZOP – grécky bájkar, otrok, ktorý bol veľmi duchaplný, vytvoril množstvo bájok
LYRIKA:
- tragédia: AISCHYLOS, SOFOKLES, EURIPIDES
- komédia: ARISTOFANES
- grécka dráma si zachovala spojenie slova, hudby, tanca; dialogické časti sa recitovali; vystupoval aj zbor, ktorý spieval, popr. aj tancoval; herci vystupovali v maskách; Sofokles zavádza viac postáv (3-4) + ženské postavy; hrdinom bol nadpriemerný človek; bol záväzný princíp jednoty deja, miesta a času
SOFOKLES – napísal 7 tragédií, napr.: Kráľ Oidipus, Antigona – (obsah zvlášť)
AISCHYLOS – Pripútaný Prometeus – mytologický príbeh o Prometeovi
EURIPIDES – Ifigénia v Tauride
ARISTOFANES – Oblaky; Jazdci; Lysestrata
- komédie boli kritickejšie ako tragédie – tragédia sa považovala za vyšší žáner

RÍMSKA LITERATÚRA (3. storočie pnl – 5. storočie nl):

- rozvíja sa v období, keď grécka lit. je už v rozkvete – preberá od nej hotové lit. žánre a druhy – „mladšia sestra gréckej lit.“ - prebieha helenizácia Ríma
- rozvíja sa lyrika, epika i dráma:
DRÁMA:
TITUS MACCIUS PLAUTUS – námety preberal z každodenného života, často sa dej odohráva v Grécku, ale atmosféra je rímska – Chvastavý vojak, Komédia o hrnci
EPIKA:
MARCUS TULIUS CICERO – rečníctvo
GAIUS JULIUS CAESAR – dejepisectvo
LYRIKA:
VERGILIUS – písal roľnícke spevy (georgica) a pastierske idyly (bucolica)
Aeneas – epos o trójskom hrdinovi, ktorý sa vracia domov – blúdi, nakoniec sa usadí na ostrove, ožení sa a založí nový rod panovníkov Ríma
HORÁCIUS – písal prevažne básne – zbierka Ódy; Listy; Satiry
OVÍDIUS – básn. zb. Lásky – ľúbostné elégie; Metamorfózy (Premeny) – 250 gréckych a rímskych bájí a povestí; Žalospevy – básne z vyhnanstva