Román je veľká epická forma. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Využíva všetky tri okruhové zobrazovacie postupy: lyrický, epický (dej) a dramatický (dialógy). Epický postup je základný, lyrický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní vnútorných pocitov, postáv a pri rôznych opisoch a úvahách. Dramatický sa využíva pri zobrazovaní priameho rozhovoru medzi postavami. Všetky tri tvoria jednotu zásluhou epického rozprávačského postupu. V románe je dôležitá kategória rozprávača. (1., 3., 2. osoba). S ňou súvisí dej a základom deja je rozprávanie udalostí, v ktorých autor necháva postavy konať, hovoriť, myslieť a cítiť. V románoch obvykle vystupuje množstvo postáv, výnimkou bývajú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavná dejová línia, iné tvoria vedľajšie dejové línie. Vyostrené vzťahy medzi ľuďmi spisovateľ zobrazuje ako konflikty. Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú trilógie alebo dilógie. Rozsiahle románové zobrazenie nazývame epopeja (Vojna a mier).

- Najzávažnejším prozaickým žánrom sa stal v l9. st., v období realizmu. Vyvinul sa na veľký útvar, ktorý stvárňoval spoločenské vzťahy a bol kompozične zložitý. Vznikali viaczväzkové romány, ktoré stvárňovali životné osudy rodu v niekoľkých generáciách. Nový román vznikol až koncom l9. st. Vtedy vznikli prozaické diela so spoločenskou tematikou:

Romány rozdeľujeme na:

- dobrodružný (Bajza: René mládenca príhodi a skúsenosťi)
- detektívny
- historický (Chrám matky božej v Paríži)
- vedecko-fantastický (Verne)
- psychologický (Dostojevský: Idiot, Zločin a trest)
- spoločenský
- sociálny (Hronský: Jozef Mak)
- životopisný
- autobiografický (Ťažký)
- cestopisný

Román prešiel zložitým vývinom Slovo román pochádza zo stredovekého Francúzska, kde sa tak nazývali diela napísané ľudovým jazykom (nie latinsky).

- 13. - 15. stor. - rytierske romány
- 14. storočie - základy skutočného románu, V Taliansku sa začínajú tvoriť drobné epické útvary (poviedky, novely) - Boccacio: Dekameron
- 16. - 17. stor. - ústrednou postavou románu je tulák, šibal, putujúci z miesta na miesto (Cervantes: Don Quijote)
- 18. storočie - začiatky psychologického románu (Kuzmány: Chudobná Líza, Ladislav)
- 19. storočie - storočie románu - (Balzac, Tolstoj, Dostojevský)
- 19. stor. SVK - rozvoj slov. románu - (Vajanský: Suchá ratolesť, Letiace tiene, Kukučín: Dom v stráni, T. Vansová: Siroty Podhradských
- 20. storočie - v slov. literatúre dominujú romány (Hronský: Jozef Mak, Jilemnický: Víťazný pád, kompas v nás, Hečko: Červené víno, Bednár: Sklený vrch, Jašík: Nám. svätej Alžbety...)

Medzivojnové obdobie

- (Jesenský: Demokrati, Urban: Živý bič, Hronský: Jozef Mak, Ondrejov: Jerguš Lapin)
socializmus - spoločenský, historický, psychologický životopisný román, SNP
- antiromán - (Grillet, Simmon) -vychádzajú z pozitivizmu, odstránenie deja
- súčasný SVK - Tatarka, Mňačko, Ťažký (prevažujú poviedky)
- v poslednom období sa viac objavujú romány (Peter Jaroš: Tisícročná včela, Jonáš: 11. prikázanie, Lenčo: Rozpamätávanie)

JOZEF IGNÁC BAJZA (Predmier)

- osvietenectvo
- 1. neúspešný pokus o spisovný jazyk = nebol natoľko vzdelaný, aby jeho gramatika obstála na verejnosti
- začal písať podľa vlastných pravopisných pravidiel
- zakladateľ novodobej slovenskej krásnej prózy

1. slovenský román - René mláďenca príhodi a skúsenosťi

- satirický obraz spoločenských pomerov z konca 18. stor.
- I. časť - podáva dobrodružstvá Reného z Benátok do Tripolisu
- hľadá svoju sestru - dobrodružná časť
- II. časť - so sprievodom sa vyberie spoznávať cudzie krajiny, aj Slovensko
- podáva pravdivé stanovisko - zameriava sa na život na dedine - kritizuje poverčivosť, žobráctvo, alkoholizmus, bitky, žobravých mníchov, márnotratnosť šľachty
- spoznáva despotizmus

- na Slovensku vidíme najväčšie uplatnenie románu v období realizmu, v matičnom období. Autori začali reálne vnímať dobu. Je tu snaha boja za vlastné práva, proti národnostnému útlaku. Maďarizácia vrstiev však neustále pokračovala. Autori sa zaslúžili o vývoj opisného realizmu, ktorý priamo ukazuje na spoločenské problémy doby (zemianstvo je pomaďarčené, mravne a majetkovo upadá; inteligencia je slabo zastúpená a sčasti pomaďarčená; slovenský ľud je nevzdelaný, síce si udržiava tradície).

Autori sa venovali aj kritike spoločenských pomerov a vrstiev. To, že sa román na Slovensku uplatnil práve v realizme, vidíme v diele MARTINA KUKUČÍNA Dom v stráni

- v centre románového príbehu stoja dve rodiny - rodina starého „težaka" Mateho Beraca spod Grabovika a rodina statkárky „šory“ Anzuly.
Vzťahy oboch rodín sa komplikujú láskou mladého statkára Nika Dubčica k težakovej dcére Katici. Mate Berac je rozumný a rozvážny sedliak, preto ho láska dcéry Katice trápi. V románe má Katicina láska svoje prebúdzanie, vyvrcholenie i postupný zánik. Kolízia ľúbostného vzťahu medzi Katicou a Nikom sa začína tam, kde sa Nikovo citové vzplanutie dostáva do protikladu s Katicinou vypočítavosťou a vtedy, keď u Katice vzrastá vnútorné presvedčenie o pevnosti a istote Nikovej lásky, začína u neho postupná citová dezilúzia, vyvolaná rozumovou úvahou. Cez uvedený ľúbostný príbeh (komplikuje ho ešte vzťah medzi Paškom Bobicom a Katicou na jednej strane a Nikom i Doricou Zorkovičovou na druhej strane) nám spisovateľ odhaľuje základnú dynamiku spoločenského procesu, charakterizovanú rozpadom rodového patriarchálneho života sedliactva stelesneného v type Mateho Beraca a jeho rodiny (symbolizuje ho Mateho smrť v závere románu) i splývaním statkárstva s podnikateľskou buržoáziou, ktorej životaschopnosť zachytáva v obraze vypočítavého, rozumovo založeného Zandomeho.Kompozícia: 4 časti

1. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou
2. Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa k težactvu.
3. Nikov rozchod s Katicou a úsilie šory Anzuly a obchodníka Zandomeho o jeho urýchlenie (Anzula pozve na obed Katicu, ale tiež dievča, ktoré ona vybrala Nikovi za nevestu. Niko obe porovnáva a prizná si, že Dorica svojím pôvodom, výchovou, spôsobom pohybovania sa, konverzáciou, duchaplnosťou prevyšuje težačku Katicu, ktorá je síce pekná, ale svoj sedliacky pôvod nezaprie)
4. Smrť M. Beraca - ako symbolický epilóg románu.

Hl. postava: Mate Berac - jeho životnou filozofiou bolo zachovávanie tradícií, pevné rozhodnutie neprotiviť sa pravde a rozumu, lebo „stálosti nemôže mať, čo nie je prirodzené“. Je predstaviteľom patriarchálneho sedliactva, je silno spätý a zrastený s pôdou, verí jej, je jeho „matkou“.
Smrť Mateho je symbolickou predzvesťou zániku patriarchálneho sedliactva i konca Nikovej lásky ku Katici, ktorá stroskotala na sociálnej nerovnosti.
V románe Dom v stráni sa jednoliatosť roľníctva ako spoločenskej sily začína narúšať. Katica sa búri i preto, že poznala mesto, Matija sa chce vydať za robotníka, syn Ivan chce odísť do Ameriky. Život začína byť komplikovanejším, nápor nových spoločenských síl nemôže zastaviť ani roľnícka patriarchálnosť a tradície. Tak sa postupne z Kukučínovho diela vytráca úsilie o harmóniu, spoločenské problémy sa komplikujú a vo väčšej miere sa začína objavovať v spisovateľovom diele motív dezilúzie. Preto sa v 2. časti románu častejšie stretávame s filozofickými úvahami.

Novela je kratší literárny prozaický útvar, ktorého obsahom je živý príbeh so zvýšenou dramatickosťou. Téma, charaktery a ich konflikty sa v novele rozvíjajú zložitejšie ako v poviedke, ale redukovanejšie ako v románe. Novelu charakterizujú dynamické motívy, náhle zvraty a neočakávaný záver.
Novela z humanizmu a renesancie inšpirovala realistov ku vzniku románu, pretože už nestačila na zachytenie problémov spoločnosti.
Novela si aj v realizme našla svoje miesto a aj v súčasnosti je živým žánrom v súčasnej slovenskej próze.
Novele dával prednosť

SVETOZÁR HURBAN-VAJANSKÝ,

ktorý nám podal jedinečný dôkaz zemianstva. Urobil všetko pre jeho záchranu, ale sám nič nezmohol. Má na riešenie problému zemianstva osobitný pohľad. Zameriaval sa na opis inteligencie, pretože sa pohyboval vo vzdelaných vrstvách, v ktorých nachádza inšpiráciu. Veril, že jedine inteligencia môže pomôcť upadajúcemu zemianstvu. Vyjadril to vo svojich novelách:

Letiace tiene - tieň, ktorý dopadá na zemianstvo znamená, že zemianstvu hrozí zánik. Letiaci tieň - autor verí, že sa zemianstvo z úpadku čoskoro dostane za pomoci inteligencie. Poukazuje aj na príčiny. Zemianstvo obchoduje s Nemcami a na Slovensko preniká nemecký kapitál a ešte sú tu aj Židia, ktorí skupujú majetok už nežijúcich zemanov. Vyjadril obavy o budúcnosť zemianstva a zároveň sa ho snaží varovať „Padá a hynie ten, kto nekráča v prúde nových dejín, to je strata pôdy pod nohami.“

Suchá ratolesť - kritizuje tu zemianstvo, že sa ešte ani nestačilo rozvinúť a už vysychá, zaniká. Veľmi skoro sa odnárodnilo a pomaďarčilo. Záchranu hľadá opäť v slov. inteligencii. Autor sa tu snažil prejaviť svoju náklonnosť k Hviezdoslavovi.

Hl. hrdina je Stano Rudopoľský. Zeman, ktorý študoval, maľoval a cestoval a ktorý sa vracia domov, aby prevzal otcov majetok. Je však veľmi sklamaný, lebo majetok je zanedbaný a zadĺžený. Ťažko sa zmieruje so stavom spoločnosti, ktorá prejavuje nezáujem o národ a jeho problémy. Stáva sa svedkom volieb, ktoré sú každému ľahostajné a nie sú demokratické. Veľmi nepriaznivo zapôsobilo na Stana aj to, že všetci zemania holdujú alkoholu a tým otupujú národ. Stano sa podmieňuje a prispôsobuje.

HL. HRDINOM vo väčšine románových diel je dedinský človek, zeman, ktorý prerastá typ. Typickou dedinskou figúrkou je Adam Krt z Rysavej jalovice od M. Kukučína, ktorý sa rád pozrie na dno pohárika. Autor hl. hrdinov kritizoval, lebo ich mal rád a chcel im pomôcť. Bol spisovateľom láskavého humoru. Vajanského hrdinovia zase pochádzajú z mesta - inteligencia, buržoázne vrstvy. Sú to aj sedliaci, ktorí si svoje majetky získavajú prácou a zemania sa zachránia iba vtedy, keď si osvoja túto ich vlastnosť.

Hl. hrdinu dokázal najlepšie charakterizovať a analyzovať jeho povahové črty spisovateľ JOZEF CÍGER HRONSKÝ

Tvoril v duchu avangardy - expresionizmu. Sú to vlastne citovo zafarbené slová, ktoré vyjadrujú rôzne vzťahy. Dokonale vedel zobraziť vzťah človeka k človeku v celej jeho zložitosti a opísať skutočný život spoločnosti. Vzťah človeka k človeku poukázal na hl. postave diela Jozef Mak

- odohráva sa na slov. dedine, na Horehroní v 20. až 30.-tych rokoch. Podáva obraz slov. biedy. Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa, trpko prijíma svoj osud.
- nový spôsob rozprávania príbehu - najskôr sa vec stane, až potom sa o nej rozpráva.
- Jozef Mak sa snaží vzdorovať osudu - odchod od baču, postavenie si chalupy.
- nachádzame tu fatalizmus - podriaďovanie.

Do románu vniká aj naturizmus, pomocou ktorého sa autor snaží do diela dávať rôzne prírodné črty a tak dielo dotvárať. Výrazným naturalistom bol LADISLAV NADÁŠI JÉGÉ, ktorý sa snažil opísať nielen dobu súčasnú, ale aj minulú. Sústreďuje sa na negatívne črty, čo vidíme v jeho diele:

Adam Šangala - VIĎ 17 – PODROBNE.dej sa odohráva v 17. storočí. Adam dostáva správu, že mu obesili otca, pytliaka. Matka nemôže uživiť rodinu, a preto Adam odchádza do Žiliny. Adam sa dáva zverbovať, aby sa zachránil pred grófom, ktorého zbil valaškou. Poslali ho spolu s Jonášom Mihiókom, vojakom, na Beckov. Jonáš chce udať Adama, lebo je na neho vypísaná odmena. Adam sa stáva husárom na Beckove. Neskôr sa stane väzňom (nezaslúžene). Z väzenia mu pomôže evanjelický kňaz Konôpka. Pochopil, že viera nehrá úlohu v živote. Spolu s Konôpkom utekajú na Trnavu. Natrafia na zbojníkov, ktorí mučia mladého grófa Praskovského, syna majiteľa Beckova. Adam ho s kňazom vyslobodí. Adam sa naučí písať, neskôr sa zoberie s Betkou Pohánkovou. Vojaci zajali kňaza Konôpku, bol počas transportu oslobodený pričinením Adama. Po piatich rokoch vyjde najavo ako bol oslobodený Konôpky, a preto bol Adam odsúdený na smrť sťatím.

- vládnu náboženské boje, autor sa snaží ukázať na spoluprácu katolíka a evanjelika. Román sa začína smrťou otca Adama a končí Adamovou smrťou. Kritika na poddaných: nevzdelanosť, ľahostajnosť, nedostatok zmyslu pre spravodlivosť, panstvo odsudzuje za surovosť, lakomosť.
- bol ovplyvnený pozitivizmom - konanie človeka je určené dedičnosťou a okolnosťami.