Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Útvar: subjektivizovaná balada – okrem epickej postavy (divný Janko) je v básni prítomný i lyrický hrdina (autor), ktorý vypovedá o svojich životných pocitoch, vzťahu k domovu atď.

Kompozícia: balada sa kompozične delí na 3 časti

Obsah:

1. časť: subjektivizovaná časť – báseň sa začína lyrickými časťami, v ktorých autor vyjadruje neustály pocit nepokoja, prenasledovania, ďalej tu opisuje rodné Považie, prírodné scenérie, ktoré korenšpodujú s citovým stavom epického hrdinu. Príroda sa pripravuje na príchod niečoho zlého, prirovnáva ju k smutnej vdove. Charakteristika divného Janka je niektorými literárnymi teoretikmi považovaná za autocharakteristiku autora.

2. časť: text balady ľudového typu s tradičnou kompozíciou:

1. Povera o zakliatej panne, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia.
2. Gradácia deja (večer, 11 hodín – Váh je nepokojný, 12 hodín – na vlnách sa zjavuje nejaká vec). Junák sa rozhodne pre čin – chce pannu oslobodiť z Váhu.
3. Junák sa vrhá do vĺn a zomiera.
3. časť: zvestovanie pastierika, že Janko je mŕtvy – neprevrátil si vrecká, a preto ju neoslobodil, opis ležiaceho Janka na brehu Váhu – konečne je pokojný.

Forma:

V tvorbe J. Kráľa sa stala ľudová slovenčina skutočne básnickým jazykom. Umocňuje príklon k ľudovej slovesnosti využitím pestrých výrazových prostriedkov – zdrobneniny, opakovanie slov, prirovnania, metafory, personifikácie a prirovnania...

- zakliata panna symbolizuje slovenčinu