CHARLIE CHAPLIN, americký filmový herec (1889-1977)

Charlie Chaplin mával ako mladý začínajúci herec v Londýne často peňažné ťažkosti. Pomáhal si tak, že vždy zaniesol do záložne svoje staré strieborné vreckové hodinky. Majiteľ záložne ho už poznal ako svojho kmeňového zákazníka.
Prešlo pár rokov. Chaplin odišiel do Ameriky a stal sa slávnym komikom. Raz pri návšteve Londýna sa náhodou stretol s majiteľom záložne na ulici. Starec herca zastavil:
- Čo je s vami, Mr. Chaplin? V poslednom čase vás málo vídam. Vari ste nestratili svoje hodinky?


Charlie Chaplin v časom, keď bol potulným hercom, si všimol v istom vidieckom mestečku tabuľku s textom:
„ Pozor, škola! Nezrážajte deti!“
A Chaplin pripísal:
„Počkajte si radšej na učiteľa!“


Tak ako rástla popularita Charlie Chaplina, stúpali aj jeho honoráre. Pri predlžovaní zmluvy v Amerike sa ho spýtali na podmienky.
- Chcem tisíc dolárov týždenne, - povedal mladý, ale už slávny komik.
Producent sa zdesil:
- Ale toľko nezarábam ani ja!
- Viem, - pokojne odpovedal Chaplin. – Obecenstvo sa však nestavia do radu pred pokladnicou, keď sa objaví vaše meno, ale moje!


Chaplinova šetrnosť sa stala priam legendárnou. V roku 1915 uzavrela s ním firma Esseny-Company zmluvu na týždenný honorár 2000 dolárov. Chaplin však požadoval 2025 dolárov. Keď sa ho pýtali prečo, odpovedal:
- Pozrite sa, tých dvadsaťpäť dolárov potrebujem na týždenné výdavky a ten zvyšok dávam hneď do banky.


Keď Charlie Chaplin oslavoval šesťdesiatku, dostal blahoprajný list aj od fyzika Alberta Einsteina.
- Uchvacuje ma svetový charakter Vášho umenia. Celý svet je Vami očarený, lebo všetci Vám rozumejú.
Chaplin mu odpovedal:
- Aj Vaša sláva je obdivuhodná, pá profesor. Celý svet je Vami uchvátený, i keď Vám nikto nerozumie.


Keď Charlie Chaplin začal písať svoj životopis, navštívil ho jeden novinár.
- Prepáčte, - spýtal sa Chaplina, - nezaberie vám písanie pamätí veľmi veľa času?
- Ale kdeže! – odpovedal Chaplin. – Môže byť vôbec niečo jednoduchšie ako spomínať vo veku, keď sa už človek na nič nepamätá?


Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985