George Bernard Shaw

GEORGE BERNARD SHAW, anglický spisovateľ (1856-1950)

Keď bol Shaw málo známym spisovateľom, stretol sa s majstrom detektívok Arturom Conanom Doylem a rozhovorili sa o hypnóze.
- Nepoznám človeka, ktorý by bol takým majstrom vo svojom odbore a natoľko ovládal hypnózu, - povedal Shaw, - ako Ivens, majiteľ kníhkupectva na Kingstreet.
Po nejakom čase sa Shaw opäť stretol s Doylem. Doyle mu oznámil, že navštívil Frederica Ivensa, ktorý bol však veľmi prekvapený Shawovým názorom a rozhodne vyhlásil, že nemá ani tušenie o hypnóze.
- Ako to? – opýtal sa Shaw. – Mister Ivens neovláda hypnózu? V tom prípade by som naozaj rád vedel, akým spôsobom dokáže jediný v celom Londýne nájsť kupcov na moje knihy?


K Shawovi prišiel raz začínajúci autor, ktorý mu začal predčítať z rukopisu svojho románu. V tom Shaw otvoril okno.
- Prečo otvárate okno? – pýta sa hosť.
- Och, to si nevšímajte, ja som si už v mladosti zvykol spať pri otvorenom okne...


Shawa navštívil mladý básnik a čítal mu svoje básne. Shaw ho náhle prerušil otázkou:
- Ako ste sa vlastne dostali na básnickú dráhu?
- Chcel som sa pôvodne stať lekárom. Nakoniec som zanechal medicínu a rozhodol som sa prospieť ľuďom básnictvom.
- Ak vám smiem poradiť, zanechajte aj básnictvo. Vykonali ste už pre ľudstvo dosť tým, že ste sa nestali lekárom.


Bernard Shaw obedoval v elegantnej reštaurácii. Bol otrávený, lebo orchester hral mizerne. Kývol na hlavného:
- Možno požiadať orchester, aby hral podľa želania?
- Pravdaže.
- Poproste ich, aby za ten čas, kým sa naobedujem, hrali domino.


Raz sa zhováral Shaw s americkými novinármi.
- Angličan, - vyhlásil, - je šťastný, keď má svoj vlastný dom.
- A čo Američania? – spýtal sa jeden zo zámorských reportérov.
- Ale samozrejme, - odvetil Shaw, - aj medzi Američanmi sa nájde človek, ktorý si rád postaví nejaký príbytok vedľa svojej garáže.


Bernard Shaw na otázku, prečo nechce ísť do Spojených štátov, povedal:
- Vravia o mne, že som majstrom irónie. Ale pohľad na vašu sochu slobody, to je aj pre mňa trochu prisilné.


K veľkým obdivovateľom slávneho Bernarda Shawa patrila aj populárna a neobyčajne krásna tanečnica Isadora Duncanová. Raz napísala Shawovi list, v ktorom mu ponúkla svoju ruku.
- Vy a ja, - napísala, - mohli by sme byť rodičmi nádherného dieťaťa. Len si predstavte, že by náš potomok zdedil vášho ducha a moju krásu!
Shaw odpovedal veľmi zdvorilo, ale odmietavo:
- Madame, vaša ponuka je veľmi lichotivá, ale mysleli ste aj na to, čo by bolo s dieťaťom, keby zdedilo váš intelekt a môj výzor?


Dáma vraví Shawovi:
- Možno som nediskrétna, ale rada by som vedela, koľko máte rokov?
- Viete, milá pani, to záleží na tom, aké máte zámery.


Po premiére divadelnej hry Pygmalion nadšené obecenstvo vyvolalo Bernarda Shawa pred oponu. Keď sa ukláňal, ktosi z galérie zakričal:
- Tá hra nestojí za nič. Je to vyložená hlúposť!
Shaw sa pozrel tým smerom a pokojne povedal:
- Úplne s vami súhlasím, milý priateľ, ale čo urobíme dvoja proti všetkým?


G. B. Shawa nechceli raz vpustiť do divadla, lebo namiesto fraku či smokingu mal zamatový kabát. Shaw si kabát vyzliekol, prehodil ho cez plece a chcel vojsť do divadla v košeli.
- Preboha, - zhrozil sa uvádzač, - nemôžete vojsť v košeli!
- Prečo nie? Azda si myslíte, že sa pre vašu hlúpu etiketu vyzlečiem donaha? – nazlostil sa Shaw.


Od riaditeľa londýnskeho divadla dostal Shaw telegram:
Dovoľte skrátiť Vašu hru, pretože inak návštevníci z vidieka nestihnú ani posledný vlak.
Telegrafická odpoveď Shawa znela:
Posuňte odjazdy vlakov!


Jeden zo Shawových priateľov navštívil veľkého dramatika v jeho vile v Hertfordshire. Návštevník bol veľmi zvedavý, prečo si Shaw vybral práve toto miesto na trvalý pobyt.
Shaw zaviedol svojho priateľa na miestny cintorín a ukázal mu jeden z náhrobných kameňov:
Tu spočíva Jane Eberleanová, narodená roku 1805, zomrela 1895. krátky bol jej život.
Chvíľu postáli v zamyslení nad hrobom a potom Shaw povedal:
- Uznajte, priateľu, tu musí byť mimoriadne zdravé podnebie!


Shawovi sa raz pochválil hostiteľ svojou knižnicou:
- Majstre, knihy sú moji najlepší priatelia.
Shaw si prezrel niekoľko zväzkov a zistil, že nie sú rozrezané. Usmial sa a poznamenal:
- Som rád, že nepatríte k tým, ktorí režú svojich priateľov.


Istý muž hanil v prítomnosti spisovateľa Shawa veľmi dobrú knihu:
- Kniha je síce veľmi hrubá, ale prázdna.
Shaw sucho odvetil:
- Ak sa kniha zrazí s hlavou a ozve sa dutý úder, nemusí byť na vine len kniha.


Spoločnosť diskutovala o literatúre a hľadala nejpresnešiu definíciu spisovateľa. Keď sa prítomní nemohli zhodnúť, Shaw vstal a povedal:
- Načo tie hádky? Spisovateľ je jednoducho človek, ktorému nestačia knihy tých druhých.


Bernard Shaw telefonoval nakladateľovi, ktorý bol známy svojimi dlhými telefonickými rozhovormi. Po hodine dostal nakladateľ súrny telegram s týmto textom: Položte slúchadlo, volá vás Shaw.


Pri akejsi slávnostnej večeri posadili Shawa vedľa dámy, do ktorej bol pred dvadsiatimi rokmi zaľúbený.
- Vy ste dostali do mňa kopu zaľúbených listov, - pošuškal susede do ucha. – Predajte ich! Moje rukopisy majú teraz vysoký kurz.
- Ide ma rozhodiť! – reagovala šeptom dáma. – Ja som ich už dávno roztrhala.


Chudý Bernard Shaw povedal zlostne tučnému Chestertonovi, ktorý mu stále protirečil:
- Keby som raz mal byť taký tučný ako vy, obesil by som sa!
- A ja, - odvetil Chesterton zdvorilo, - keby som sa raz mal v úmysle obesiť, rád vás použijem ako povraz!


Jedna mladá dáma sa spýtala G. B. Shawa:
- Majstre, má každá žena, ktorá sa narodila v Grécku, grécky nos?
- Pravdaže! Alebo si myslíte, že nosy sa objednávajú v cudzine?


Bernard Shaw oslávil svoje deväťdesiate narodeniny prechádzkou po zoologickej záhrade v Londýne. Riaditeľ ZOO spozoroval, že najväčšiu pozornosť venuje slávny dramatik a satirik korytnačkám.
- Dovoľte, majstre, aby sme vám jednu korytnačku darovali. Je to druh, ktorý sa dožíva až 150 rokov.
- Och, v tom prípade nemôžem vašu ponuku prijať. To viete, človek si také zviera obľúbi a potom by sa cítil opustený, keď mu skoná.


Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985

Zdroje:

Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985 -