- ruský prozaik, významný predstaviteľ románu a poviedky 19. storočia. V mladosti bol za účasť v socialistickom hnutí väznený a takmer popravený. Vo vyhnanstve na Sibíri sa priklonil k náboženstvu a svoje neskoršie názory opieral o duchovné a všeľudské hodnoty. Svoj raný záujem o psychológiu ľudského vnútra vyjadril v kratších prózach Strýčkov sen (1859), neskôr ho rozpracoval do väčšej mravnej a filozofickej hĺbky v románoch. V prvom z nich, Zločine a treste (1866), zabije chudobný študent Raskoľnikov pre peniaze starú úžerníčku; potom ho trýzni svedomie, prizná sa a nastúpi dlhú cestu pokánia a odpustenia. Aj romány Idiot, Výrastok a Bratia Karamazovovci (1880) sa zaoberajú zložitými mravnými, psychologickými a spoločenskými otázkami. Skúsenosti z väzenia a vyhnanstva zachytávajú Zápisky z mŕtveho domu, rozchod s radikálnym politickým myslením zobrazuje román Besy, obhajoba konzervatívnych hodnôt ruského nacionalizmu sa objavuje v publicistickom Denníku spisovateľa.