Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr

Narodil sa v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Po štúdiách na nemeckom gymnáziu v Rábe prišiel v roku 1829 na lýceum do Bratislavy. Tu sa stal členom Spoločnosti česko – slovanskej. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení Spoločnosti česko- slovanskej (1837) preniesol jej činnosť na Katedru reči a literatúry československej, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. Dvojročný študijný pobyt v Halle prehĺbil jeho vedomosti, ale aj jeho vlastenecké cítenie. Po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Pre túto činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry.

Jazykovedné diela: V júli v roku 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovnej slovenčiny na schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Za základ spisovnej slovenčiny prijali stredoslovenské nárečie a dohodli sa na fonetickom pravopise. Spisovnú slovenčinu im schválil Ján Hollý, ktorý bol na Dobrej Vode, kde ho uchýlil jeho priateľ, farár Lackovič. Keďže bol Hollý už veľmi starý a slepý, zostal pri bernolákovčine.

Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny Štúr odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí (1846). V ňom dokazoval, že za samostatný národ možno považovať iba ten celok, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť. Ako vynikajúci jazykovedec sa prejavil v knihe Nauka reči slovenskej (1846), do ktorej zahrnul hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu.

Publicistika: Začiatkom roku 1845 dostal Štúr povolenie vydávať noviny. Jeho Slovenskje národňje novini (1845-1848) s literárnou prílohou Orol tatránski boli prvé slovenské politické noviny, ktoré informovali o hospodárskych a politických problémoch. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty a rozšírenie národného školstva. Bojoval proti feudalizmu, aj ako poslanec za mesto Zvolen. „My chceme slobodu. To je náš cieľ a svätá naša túžba,“ vyhlásil na uhorskom sneme v roku 1847.

Politická činnosť: V máji 1848 sa stretli Štúr, Hurban a Hodža v Liptovskom Mikuláši a sformulovali Žiadosti slovenského národa, v ktorých žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Uhorská vláda tieto žiadosti neakceptovala a vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, pred ktorým utiekli do Čiech. Štúr vystúpil na Slovanskom zjazde v Prahe, kde objasnil žiadosti slovenského národa a získal pochopenie.

V decembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Posledné roky života prežil Štúr v Modre, kde zomrel na následky zranenie pri poľovačke (1856).

Básnická tvorba: Už ako študent napísal v češtine cyklus básní Dumky večerní (1838-1840). Zaznieva v nich romantický smútok, prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Vyjadrením lásky k domovu vytvoril v romantickej literatúre prvú osobnú a reflexívnu lyriku. Bojoval za Slovákov i za cenu života. Dôkazom toho je báseň Smlúva Slováků.

Ať padneme, však padneme, hodní svého rodu,
vnukům našim nabudeme volnost a svobodu.
-je to jedna z prvých revolučných básní v slovenskej literatúre.

V roku 1853 vychádzajú jeho Spevy a piesne, ktoré predstavujú tvorbu z porevolučných rokov. Sú tu epické, lyrické a elegické básne. Jeho lyrika sa inšpiruje rodným krajom, stratou jeho ideálov v mladosti. Stal sa prvým tvorcom intímnej romantickej lyriky.

V knihe O národních písních a povĕstech plemen slovanských (1853) vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska a obetavosť za vlastný národ. Odsudzoval západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus.

Sklamanie z výsledkov revolúcie, kritiku Rakúskej ríše a vieru v jej rozpad vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti (1867), ktoré napísal po nemecky a vyšlo až po autorovej smrti v ruskom preklade, v slovenčine vyšlo až v roku 1994. Ľ. Štúr bol vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia a celého obdobia slovenskej romantickej literatúry.