referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Želmíra
Pondelok, 23. mája 2022
Ľudovít Štúr
Dátum pridania: 16.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pusinkaLULU
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 775
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Ľudovít Štúr

Narodil sa v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Po štúdiách na nemeckom gymnáziu v Rábe prišiel v roku 1829 na lýceum do Bratislavy. Tu sa stal členom Spoločnosti česko – slovanskej. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení Spoločnosti česko- slovanskej (1837) preniesol jej činnosť na Katedru reči a literatúry československej, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. Dvojročný študijný pobyt v Halle prehĺbil jeho vedomosti, ale aj jeho vlastenecké cítenie. Po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Pre túto činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry.

Jazykovedné diela: V júli v roku 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovnej slovenčiny na schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Za základ spisovnej slovenčiny prijali stredoslovenské nárečie a dohodli sa na fonetickom pravopise. Spisovnú slovenčinu im schválil Ján Hollý, ktorý bol na Dobrej Vode, kde ho uchýlil jeho priateľ, farár Lackovič. Keďže bol Hollý už veľmi starý a slepý, zostal pri bernolákovčine.

Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny Štúr odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí (1846). V ňom dokazoval, že za samostatný národ možno považovať iba ten celok, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť. Ako vynikajúci jazykovedec sa prejavil v knihe Nauka reči slovenskej (1846), do ktorej zahrnul hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu.

Publicistika: Začiatkom roku 1845 dostal Štúr povolenie vydávať noviny. Jeho Slovenskje národňje novini (1845-1848) s literárnou prílohou Orol tatránski boli prvé slovenské politické noviny, ktoré informovali o hospodárskych a politických problémoch. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty a rozšírenie národného školstva. Bojoval proti feudalizmu, aj ako poslanec za mesto Zvolen. „My chceme slobodu. To je náš cieľ a svätá naša túžba,“ vyhlásil na uhorskom sneme v roku 1847.

Politická činnosť: V máji 1848 sa stretli Štúr, Hurban a Hodža v Liptovskom Mikuláši a sformulovali Žiadosti slovenského národa, v ktorých žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Uhorská vláda tieto žiadosti neakceptovala a vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, pred ktorým utiekli do Čiech. Štúr vystúpil na Slovanskom zjazde v Prahe, kde objasnil žiadosti slovenského národa a získal pochopenie.

V decembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Posledné roky života prežil Štúr v Modre, kde zomrel na následky zranenie pri poľovačke (1856).

Básnická tvorba: Už ako študent napísal v češtine cyklus básní Dumky večerní (1838-1840). Zaznieva v nich romantický smútok, prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Vyjadrením lásky k domovu vytvoril v romantickej literatúre prvú osobnú a reflexívnu lyriku. Bojoval za Slovákov i za cenu života. Dôkazom toho je báseň Smlúva Slováků.

Ať padneme, však padneme, hodní svého rodu,
vnukům našim nabudeme volnost a svobodu.
-je to jedna z prvých revolučných básní v slovenskej literatúre.

V roku 1853 vychádzajú jeho Spevy a piesne, ktoré predstavujú tvorbu z porevolučných rokov. Sú tu epické, lyrické a elegické básne. Jeho lyrika sa inšpiruje rodným krajom, stratou jeho ideálov v mladosti. Stal sa prvým tvorcom intímnej romantickej lyriky.

V knihe O národních písních a povĕstech plemen slovanských (1853) vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska a obetavosť za vlastný národ. Odsudzoval západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus.

Sklamanie z výsledkov revolúcie, kritiku Rakúskej ríše a vieru v jej rozpad vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti (1867), ktoré napísal po nemecky a vyšlo až po autorovej smrti v ruskom preklade, v slovenčine vyšlo až v roku 1994. Ľ. Štúr bol vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia a celého obdobia slovenskej romantickej literatúry.
 
Podobné referáty
Ľudovít Štúr 2.9382 1130 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9781 592 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9613 888 slov
Ľudovít Štúr GYM 2.9875 3480 slov
Ludovit Stur 2.9609 330 slov
Ľudovít Štúr 2.9493 169 slov
Ľudovít Štúr 2.9675 483 slov
Ľudovít Štúr GYM 3.0087 722 slov
Ľudovít Štúr SOŠ 2.9833 874 slov
Ľudovít Štúr 2.9722 524 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.