Európu v 19. stor. poznačuje priem. revolúcia, zánik feudálneho zriadenia, rozvoj a upevňovanie kapitalizmu
a rast buržoázie. Vplyv majú aj triedne boje proletariátu a s priem. revolúciou spätý rozvoj prírodných vied. Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus. Jeho zakladateľom bol August Compte. Pozitivizmus vyzdvihuje konkrétne ľudské poznanie, nie špekulatívnosť. Za skutočné považuje iba to, čo sa dá zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať. Pozitivizmus mal veľký vplyv aj na vývin európskej literatúry. Aj v tvorbe spisovateľov sa sústredilo úsilie na poznanie spoloč. procesov, ľudských vzťahov i charakterov.
Autori vykresľujú typické charaktery (napr. lakomec), v typických situáciách(podmienky buržoáznej spoločnos-
ti). Realizmus objavuje postavy zo všetkých spoločenských prostredí, počínajúc podsvetím a končiac najvyššími
kruhmi aristokracie a buržoázie.
Vyvrcholením realizmu je kritický realizmus. Obmedzenie krit. realizmu je v jeho neschopnosti nájsť východis-
ko z krízy spoločnosti. Ukazuje na chyby, ale nevie ich odstrániť.
Medzi najvýzn. francúzskych realistov patrí HONORÉ DE BALZAC (1799-1850). Jeho hlavným dielom je cyk-
lus románových diel Ľudská komédia, v kt. zobrazuje franc. spoločnosť v rokoch 1815-1848, rast buržoázie a
nástup kapitalizmu.
Hrdinov svojich diel Balzac výstižne psychicky charakterizoval a zobrazuje ich ako sa usilujú dosiahnuť spoloč.
úspech, získať majetok a postavenie za každú cenu.Balzac kritizuje vzťahy medzi ľudmi túžiacimi po majetku,
chápe kapitalizmus ako „ľudskú komédiu“, pokladá ju však za nevyhnutnú. Balzac bez príkras zobrazuje rozpad
feudálnej moci a obdivuje schopnosti buržoázie.
Autor rozdelil cyklus na Štúdie mravov (soc. tematika), Filozofické štúdie (osvetlenie príčin spoloč. síl) a Analy-
tické štúdie (princípy všetkého diania).Mnohé z postáv vystupujú vo viacerých románoch Ľudskej komédie.