(12. maturitná téma)

Andrej Sládkovič (1820 – 1872))

- patrí do slovenského romantizmu k štúrovcom

Vlastným menom Andrej Braxatoris, vyrastal v rodine učiteľa a literáta. Študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine, na lýceu v Banskej Štiavnici, na lýceu v Bratislave, na univerzite v Halle. Pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom.

Diela:

Sôvety v rodine Dušanovej - rieši tu problém dobra a zla, využíva poznatky filozofie získané štúdiom a dostáva sa k záveru, že umenie má slúžiť pravde

Marína: je ústredné lyrické dielo romantizmu. Je to básnická skladba o mladosti, kráse a láske. Prvá časť lyricko-epická je vyjadrením hlbokej lásky k Márii Pišlovej. V druhej časti láska nadobúda spoločenský charakter. Prelína sa láska k dievčine s láskou k otčine. Premýšľa nad mladosťou, mladosť je stav duše, je túžbou po kráse, po láske, po naplnení života. V záverečných veršoch vyslovuje myšlienku o poslaní človeka, ktorý má naplniť život krásou. Jeho ideálom je: "Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať." Sládkovič i pri tom, že mu Marína bola "centrom, živlom, nebom, jednotou krás", nespúšťal zo zreteľa spoločnosť. Sládkovičova Marína je jedinečným básnickým výtvorom v slovenskej literatúre. Podnety bral bezprostredne zo života, vyjadril ich svojskou básnickou rečou a formou. Po dokončení Maríny sa rozhodol svojou tvorbou výraznejšie reagovať na súveký spoločenský život. Tak vzniklo jeho druhé vrcholné dielo DETVAN.

Detvan:

- je lyricko-epická básnická skladba s desaťveršovými strofami s básnickými figúrami.
- Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Slovenský národ ako – taký: Vyzdvihuje:

1. vlastnosti národa
2. krásy Slovenska, poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj Maďarmi - príbeh je situovaný do prostredia (autor čerpá z mladosti) Detvianskej prírody. Autor verne opisuje toto prostredie.
3. kultúru národa - Sládkovič ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky. Zvlášť vyzdvihuje remeslá, v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť, ale aj tradičnosť.

- romantický príbeh Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu, presvedčenie o jeho schopnostiach a vieru v jeho lepšiu budúcnosť. Skladbu tvorí päť spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka.

Ďalšie diela: Nehaňte ľud môj, Hojže, Bože..., Milica, Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti, Svätomartiniáda, Lipa cyrilometodejská, Čo vy za nič nemáte nás?

Pavol Országh – Hviezdoslav (1849 – 1921)

V básnickej tvorbe zaznamenal demokratické a humanistické myšlienky, výrazne prejavil svoju filozofickú hĺbku a bohaté umelecké majstrovstvo. Narodil sa v oravskej dedinke Vyšný Kubín. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku študoval na právnickej akadémii v Prešove. Pracoval ako advokát v Dolnom Kubíne, Martine, Senci, ako podsudca v župnom súde v Dolnom Kubíne. V Námestove pôsobil ako advokát. Oženil sa s dcérou oravského evanjelického kňaza Ilonou Novákovou. Venoval sa literárnej činnosti. V r. 1918 sa stal členom jej prvého revolučného Národného zhromaždenia. Zomrel v Dolnom Kubíne, kde je pochovaný. Začal tvoriť v 60. rokoch 19. storočia, za čias rakúsko-maďarského vyrovnania. Začína tvoriť po maďarsky, v Kežmarku po Nemecky, časom sa zoznamuje s dielami štúrovských básnikov, tvorí po slovensky. Prvé verše v slovenčine vlastným nákladom za redakcie Viliama Paulinyho-Tótha vydáva básnické prviesenky Jozefa Zahradského. Vydal almanach Napred. Publikoval v ňom drámu so štrnástimi lyrickými básňami nazvanú Otčim. V Orle publikoval cyklus šestnástich lyrických básní Jesenné zvuky.

Lyrika veľkých cyklov:

- Básne zo zbierky Krb a vatra publikoval v časopisoch. I. oddiel: Z rodinného krbu, 2.oddiel: Jesenné zvuky, 3. oddiel: Spevy slobody.
- Sonety – obsahujú 21 zneliek
- Cyklus básní: Letorosty I, Letorosty II, Letorosty III, - v básňach je vyjadrená prirodzenosť spojenia s prírodou.
- Posledné básne sú spomienkové básne na matku: Priadka, a na otca: Roľník
- Cyklus básní: Žalmy a hymny obsahuje básnikove aktuálne výzvy a predstavy a snahu poznať tajomné cesty osudu.
- Prechádzky jarom a Prechádzky letom, Stesky
- Slovenský Prometej – či možný je? – vrcholí protiklad medzi básnikom a spoločnosťou.
- V diele Dozvuky naznačuje budúci obraz sveta, ktorý je protichodný básnikovmu.
- V básni Nie, slovenského darmo od poetu... ,sa vyznáva zo služby ľudu.
- Krvavé sonety: - cyklom 32.sonetov(zneliek) reagoval na druhú sv. vojnu.

Epika

- Veľké epické skladby: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský
- Malé epické skladby: Poludienok, Večera, Prvý záprah, Bútora a Čútora, Na obnôcke, V žatvu, Oráč a kosec, - venoval sa životu dedinských ľudí.
- Biblické témy: Agar, Ráchel, Kain, Vianoce, Sen Šalamúnov
- O sociálnych problémoch: Zuzanka Hraškovie, Na Luciu, Anča, U kaplice
- S historickou tematikou: Rastislav, Pribina, Ľútosť Svätoplukova, Jánošíkova stupaj
- Fantastické námety: Pomsta mŕtvych, Topeľci

Hájnikova žena:  veľká lyricko-epická skladba, má dejový konflikt so zovšeobecňujúcim spoločenským významom.

Epos Ežo Vlkolinský: predstavuje spor medzi zemanmi a sedliakmi. Predstaviteľkou zemianstva je Ežova matka Estera, ktorá bráni svojmu synovi, aby si zobral za manželku Žofku Bockovie, síce poriadne dievča, ale predsa len zo sedliackeho rodu. Matka svojho syna Eža vydedí, ale prichýli ho strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu, najmä napriek Estere. Na svadbe dôjde k zvade medzi sedliakmi a zemanmi. Ežo je zástancom nových myšlienok:,, Sme rovní! Áno zeman – nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum.“ Východiskom eposu je uzmierenie matky so synom i nevestou zásluhou ich syna Benka.

Epos Gábor Vlkolinský: je pokračovaním prvého eposu. Popredná zemianska rodina Šimona Vlkolinského hospodársky i morálne vplyvom alkoholu upadá. Gábor vo svojej osamelosti sa trápi a Ežo mu radí, aby sa oženil zo sedliackym dievčaťom. Tieto rodinné kroniky zaznamenávajú udalosti z r. 1859 – vydanie cisárskeho patentu a z r. 1861 – memorandové zhromaždenie v Martine. Hviezdoslavova epika má rozprávačský charakter s častými monológmi, dialógmi a reflexiami.

Dráma:

- Herodes a Herodias je päťdejstvová tragédia s biblickým námetom, ktorý autor používa na vyslovenie kritiky spoločnosti.

Preklady: prekladal Shakespeareove drámy, Goetheho a Schillerove diela, tvorbu Mickiewicza Slowackého, Puškina, Lermontova, Petófiho, Aranya, Madácha a ďalších.