Latinčina zvučná je tak mi povedz slovko pekné. To slovko nieje ťažké ani veľmi ľahké. Povedz mi keď máš list, čo znamená slovo Skvost po latinsky.

Vilo rozmýšľal. To slovko sa nachádza aj v liste! No jasné!

Poklad.

Dvere zavŕzgali a otvorili sa dokorán. Vnútri stála veža. Pekná veža. Podišiel k nej bližšie. Tak tu si, pomyslel si. Mám ťa! Celú ju obišiel. Teraz hľadal na klenbe štrbinu. Aspoň malú štrbinku. Mal ešte hodinu do desiatej. Mesiac už vyšiel a prenikavo svietil. Vilovi sa pred očami zjavil otvor. Malá štrbinka. Konečne, pomyslel si. Natiahol ruku a rozšíril ju. Bola veľká asi tri centimetre. To úplne stačí!
O desiatej hodine stal Vilo v pozore a sledoval vežu. Presne ako sa mu na hodinkách ukázalo desať hodín večer zasvietil na vežu pásik svetla. Viac mu nebolo treba. Okamžite skúmal to miesto. Otočil nejakým mechanizmom, ktorý šťukol. Nič. Až o chvíľu vyfrčali z veže dva šípy, ktoré vrazili do stien. Akonáhle sa dotkli stien, veža sa začala sťahovať pod zem. Stiahla sa celá a okolo otvoru, ktorý vznikol sa zosypávala zemina. Vilo rýchlo odskočil ku stene. Keď sa zem prestala zosypávať dolu v kruhovom otvore okolo stien vzbĺkol oheň.
Zvedavý Vilo vystrčil hlavu a zbadal kopu nádherných diamantov, zlata, striebra, bronzu, opálov, smaragdov a veľa ďalších druhov drahých kameňov. Poklad bol taký veľký, že sa naň nemohol vynadívať. Ešte nikdy nebol taký užasnutý, šťastný a nadšený naraz.
Všetko potom sa zbehlo narýchlo.
Vytešený vybehol von . Utekal za hrobárom, ktorý už spal. Poprosil ho, aby šiel strážiť hrobku. Utekal za starkými a zobudil celú dedinu, aby sa šli pozrieť do hrobky. Všetci boli užasnutí a natešení ako nikdy. Slávili ho. Niesli ho na pleciach. Vykrikovali a volali mu na slávu.
Deň nato poslal telegram rodičom, aby čo najrýchlejšie docestovali. Zatiaľ občania vynosili poklad von a nepretržite ho strážili. Prišli Viloví rodičia a nesmierne sa tešili zo syna. Poklad rozpredali a peniaze nahromadili na účet dediny.
Dedina rástla ako nikdy predtým. Rodili sa deti. Sťahovalo sa sem mnoho ľudí. Všetci spolunažívali. Hospodársky bola najväčšia v okolí. Mala aj vlastný priemysel.
Dedina sa zväčšovala až z nej zas vzniklo mesto Ripin.
A všetci sa čudovali aký bol zakladateľ ich dediny múdry a zároveň prešibaný. Spomínali na neho v dobrom.
Spomínali na veľkého Gejzu II.