HAMLET

Hamlet je veršovaná dráma (tragédia). Hlavné postavy sú:

Hamlet- dánsky princ, syn zosnulého kráľa a synovec terajšieho kráľa
Polonius- kráľovský radca
Leartes- Poloniov syn
Ofélia- Poloniova dcéra
Rosencrantz a Guildenstern – Hamletovi spolužiaci a priatelia
Gertrúda- Hamletova matka
Horácius- Hamletov priateľ a dvoran
Claudius- Hamletov strýko, dánsky kráľ

Dej sa odohráva v Dánsku v 12. st. na hrade Elsinor.

Téma: pomsta vraždy zosnulého dánskeho kráľa

Drámu tvorí 5 dejstiev:

1. dejstvo: Strážam sa opakovane zjavuje duch zosnulého kráľa, oznámia to Horatiovi, ktorý to povie Hamletovi. Hamlet vie, že kráľ zomrel, keď ho uštipol had, ale pravda je taká, že kráľa zavraždil jeho vlastný brat Claudius, aby získal kráľovstvo, moc a ruku jeho ženy Gertrúdy. Hamlet je zronený, lebo matka sa dva mesiace po otcovej smrti vydáva za Claudia:

...„Bože môj,
koľký hnus, prehnitosť a otupnosť
v spôsoboch tohto sveta nachodím!“

Je zhnusený matkiným konaním:
„Slabošstvo – odteraz sa voláš žena!“

Ofélia ľúbi Hamleta, ale Laertes ju varuje pred láskou k Hamletovi:
„ Princ nikdy nemá svoju vlastnú vôľu
a sám je svojho rodu nevoľníkom“.

Hamlet tvrdí, že miluje Oféliu, ale v skutočnosti ňou pohŕda, lebo si myslí, že všetky ženy sú ako jeho matka. Neskôr sa Hamletovi na hradbách zjaví duch jeho zosnulého otca, ktorý mu prezradí pravdu o svojej smrti:
... „tvoj strýko prikradol sa v taký čas
s fiolou smrtiaceho hebonu
a do uší mi nalial strašný jed,...“

Duch žiada Hamleta aby vykonal pomstu, ale ušetril matku.

2.dejstvo: Do deja vstupujú Hamletovi priatelia Guildenstern a Rosencrantz a herci. Kráľ a kráľovná si nevedia vysvetliť Hamletovo zmenené správanie – Hamlet predstiera, že je pomätený a Ofélii sa správa nevhodne. Rozpráva jej pre ňu nepochopiteľné slová, čím chce v nej vzbudiť podozrenie, že sa zbláznil.
Hamlet sa rozhodol využiť hercov na odhalenie pravdy:

...“ Hoc vražda nemá jazyk, prevraví
najzázračnejším orgánom. Tí herci
predvedú pred strýkovým pohľadom
otcovo zavraždenie.
... Potrebujem dôkaz
nad dôkaz.
Ten výstup nech lepom je,
na ktorý sadne kráľovo svedomie.“