3.dejstvo: Dvor ešte stále nepozná dôvod Hamletovho šialenstva. Pokúsia sa to zistiť a využijú nato Oféliu. Pošlú ju modliť sa a keď vojde Hamlet hovorí známe verše:

"Byť, a či nebyť - kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať strely a šípy zlostnej šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať?". V tomto citáte sa Hamlet zamýšľa ako vyrieši situáciu s otcom. Nevie sa rozhodnúť, či sa má na to iba pasívne prizerať a či má konať. Vysmieva sa Ofélii a posiela ju do kláštora.

... „Skôr krása s početnosti urobí kupliarku,
než počestnosť pretvorí krásu na svoj obraz“.
Ofélia si začína uvedomovať, že Hamlet ju už nemiluje
.... „Ja najbiednejšia z biednych,
som svedkom, ako vzácny, hrdý um
onemel ako zvonec bez srdca
a skvostné črty bujnej mladosti rozrylo šialenstvo“

Neskôr sa začína divadelné predstavenie. Hamlet však ešte pred predstavením dá hlavnému hercovi pozmenený text. Chce tým dokázať Duchove slová a usvedčiť sa v tvrdení, že vrahom jeho otca je Claudius. Počas predstavenia Hamlet pozorne sleduje Claudia a matku. Neskôr sa ho kráľ spýta, či pozná túto hru. Hamlet mu povie, že ju pozná, ale správa sa tak, ako by sa ho to netýkalo.

... „Hneď uvidíte, že tu ide o veľkú
podlosť, ale čo nás do toho. My máme čisté duše, nás sa to
netýka- a koho sa to týka, nech sa myká, koho sa to netyká,
nech sa omyká“

Verše vyjadrujú Hamletovo presvedčenie, že vrahom je Claudius
Keď príde na osudnú pasáž Claudius zmeravie a odíde- kríza.

.. „Trafená srnka rozplače sa hneď“.
Ochvíľu je Hamlet u kráľa a chce ho zabiť, avšak zdrží sa toho. Neskôr si ho dá zavolať matka. Matka sa dohodla s Poloniom, že môže začúvať za závesom. Hamlet je odhodlaný zabiť aj matku, ale spomenie si na slová ducha, že matku má ušetriť.

... „Jedinou dýkou nech je moja reč.
Nech jazyk s dušou v tom sú pokrytci!
Bár slovami ju budem zabíjať,
duša, súhlas vraždiť nesmieš dať!“
Hamlet príde k matke. Matka mu vyčíta jeho čin a Hamlet zase matke to, že sa znova vydala. Zrazu si Hamlet všimne, že sa pohol záves. Rýchlo doň bodne a spoza závesu vypadne Poloniova mŕtvola.

4. dejstvo: Kráľ sa dozvedel, že Hamlet zabil Polonia a posiela ho aj s priateľmi (G a R) do Anglicka. Hamlet sa dostane k sprievodným listom a zistí, že v Anglicku má byť popravený. Prepíše teda listy tak, že seba oslobodí a spolužiakov pošle na smrť pre ich chamtivosť a zradu. Vracia sa do Dánska. Medzitým kráľ pripravuje pomstu. Poštve Learta na Hamleta a radí mu aby Hamleta vyzval na súboj. Leartes poslúchne lebo sa chce pomstiť a natrie jedom svoj kord. Ofélia sa zbláznila zo smrti svojho otca a utopí sa v rieke.

5. dejstvo: Hamlet sa vrátil do Dánska a v prestrojení s Horáciom pozoruje hrobárov ako kopú hrob. Porozprával mu, ako si prečítal listy a obmenil ich tak, že na smrť idú Guildenstern a Rosencrantz.
... „ Ich záhuba je plod ich vlastnej podlízavosti“

Hrobári mu vysvetlia, čo sa odohralo na dvore. Neskôr uvidia pohrebný sprievod s otvorenou rakvou, v ktorej leží Ofélia. Leartes sa s ňou chce rozlúčiť a skočí do hrobu. Vtom tam skočí aj Hamlet a pobijú sa. Na druhý deň sa odohrá súboj. Kráľ naoko drží Hamletovi, ale v skutočnosti chce aby zomrel. Po prvom kole na znak „uznania“ kráľ dá Hamletovi do čaše otrávenú perlu. V druhom kole Leartes Hamleta ľahko zraní ( na smrť jedom stačí škrabnutie). Nič sa nedeje.

Leartes si uvedomí, že už nechce ďalej žiť a tak si vymenia kordy. Teraz škrabne Hamlet Laerta. Kráľovná sa napije s čaše, ktorá bola určená Hamletovi a je otrávená. Kráľ zasiahne neskoro. Keď Hamlet zraní Laerta, Leartes mu povie že zomrú. Hamlet zbadá mŕtvu matku donúti kráľa vypiť otrávené víno.

... „Ty krvismilný hnusný dánsky vrah,
vypi svoj nápoj! Je v ňom tvoja perla?
Choď za matkou!“